1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
•
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:48.4%
आत्मा ज्ञानमयः शुद्धो व्यतिरिक्तोऽगुणान्वयः । सुषुप्तिस्वप्नजाग्रद्भिर्मायावृत्तिभिरीयते ।। १०-४७-३१ ।।
sanskrit
Being composed of pure consciousness, or knowledge, the soul is distinct from everything material and is uninvolved in the entanglements of the modes of nature. We can perceive the soul through the three functions of material nature known as wakefulness, sleep and deep sleep. ।। 10-47-31 ।।
english translation
शुद्ध चेतना या ज्ञान से युक्त होने से आत्मा प्रत्येक भौतिक वस्तु से पृथक् है और प्रकृति के गुणों के पाश से अलिप्त है। आत्मा का अनुभव भौतिक प्रकृति के तीन कार्यों के माध्यम से किया जा सकता है—ये हैं जाग्रत, स्वप्न तथा सुषुप्ति। ।। १०-४७-३१ ।।
hindi translation
AtmA jJAnamayaH zuddho vyatirikto'guNAnvayaH | suSuptisvapnajAgradbhirmAyAvRttibhirIyate || 10-47-31 ||
hk transliteration by Sanscriptयेनेन्द्रियार्थान् ध्यायेत मृषा स्वप्नवदुत्थितः । तन्निरुन्ध्यादिन्द्रियाणि विनिद्रः प्रत्यपद्यत ।। १०-४७-३२ ।।
sanskrit
As a person just arisen from sleep may continue to meditate on a dream even though it is illusory, so by the agency of the mind one meditates on the sense objects, which the senses can then obtain. Therefore one should become fully alert and bring the mind under control. ।। 10-47-32 ।।
english translation
जिस तरह तुरन्त का जगा हुआ व्यक्ति स्वप्न के विषय में सोचता रह सकता है यद्यपि वह भ्रामक होता है उसी तरह मन के द्वारा मनुष्य इन्द्रियविषयों का ध्यान करता है जिन्हें बाद में इन्द्रियाँ प्राप्त कर सकती हैं। इसलिए मनुष्य को पूर्णतया सतर्क रहना चाहिए और मन को वश में लाना चाहिए। ।। १०-४७-३२ ।।
hindi translation
yenendriyArthAn dhyAyeta mRSA svapnavadutthitaH | tannirundhyAdindriyANi vinidraH pratyapadyata || 10-47-32 ||
hk transliteration by Sanscriptएतदन्तः समाम्नायो योगः साङ्ख्यं मनीषिणाम् । त्यागस्तपो दमः सत्यं समुद्रान्ता इवापगाः ।। १०-४७-३३ ।।
sanskrit
According to intelligent authorities, this is the ultimate conclusion of all the Vedas, as well as all practice of yoga, Sāṅkhya, renunciation, austerity, sense control and truthfulness, just as the sea is the ultimate destination of all rivers. ।। 10-47-33 ।।
english translation
बुद्धिमान अधिकारी जनों के अनुसार यही सारे वेदों तथा योगाभ्यास, सांख्य, त्याग, तपस्या, इन्द्रिय संयम तथा सचाई का चरम निष्कर्ष है, जिस तरह कि सारी नदियों का चरम गन्तव्य समुद्र है। ।। १०-४७-३३ ।।
hindi translation
etadantaH samAmnAyo yogaH sAGkhyaM manISiNAm | tyAgastapo damaH satyaM samudrAntA ivApagAH || 10-47-33 ||
hk transliteration by Sanscriptयत्त्वहं भवतीनां वै दूरे वर्ते प्रियो दृशाम् । मनसः सन्निकर्षार्थं मदनुध्यानकाम्यया ।। १०-४७-३४ ।।
sanskrit
But the actual reason why I, the beloved object of your sight, have stayed far away from you is that I wanted to intensify your meditation upon Me and thus draw your minds closer to Me. ।। 10-47-34 ।।
english translation
किन्तु जिस असली कारण से तुम सबों की आँखों की प्रिय वस्तुरुप, मैं, तुम लोगों से अति दूर रह रहा हूँ, वह यह है कि मैं अपने प्रति तुम सबों के चिंतन को प्रगाढ़ करना चाहता था और इस तरह तुम्हारे मनों को अपने अधिक निकट लाना चाहता था। ।। १०-४७-३४ ।।
hindi translation
yattvahaM bhavatInAM vai dUre varte priyo dRzAm | manasaH sannikarSArthaM madanudhyAnakAmyayA || 10-47-34 ||
hk transliteration by Sanscriptयथा दूरचरे प्रेष्ठे मन आविश्य वर्तते । स्त्रीणां च न तथा चेतः सन्निकृष्टेऽक्षिगोचरे ।। १०-४७-३५ ।।
sanskrit
When her lover is far away, a woman thinks of him more than when he is present before her. ।। 10-47-35 ।।
english translation
जब प्रेमी दूर होता है, तो स्त्री उसके विषय में अधिक सोचती है बजाय इसके कि जब वह उसके समक्ष उपस्थित होता है। ।। १०-४७-३५ ।।
hindi translation
yathA dUracare preSThe mana Avizya vartate | strINAM ca na tathA cetaH sannikRSTe'kSigocare || 10-47-35 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:48.4%
आत्मा ज्ञानमयः शुद्धो व्यतिरिक्तोऽगुणान्वयः । सुषुप्तिस्वप्नजाग्रद्भिर्मायावृत्तिभिरीयते ।। १०-४७-३१ ।।
sanskrit
Being composed of pure consciousness, or knowledge, the soul is distinct from everything material and is uninvolved in the entanglements of the modes of nature. We can perceive the soul through the three functions of material nature known as wakefulness, sleep and deep sleep. ।। 10-47-31 ।।
english translation
शुद्ध चेतना या ज्ञान से युक्त होने से आत्मा प्रत्येक भौतिक वस्तु से पृथक् है और प्रकृति के गुणों के पाश से अलिप्त है। आत्मा का अनुभव भौतिक प्रकृति के तीन कार्यों के माध्यम से किया जा सकता है—ये हैं जाग्रत, स्वप्न तथा सुषुप्ति। ।। १०-४७-३१ ।।
hindi translation
AtmA jJAnamayaH zuddho vyatirikto'guNAnvayaH | suSuptisvapnajAgradbhirmAyAvRttibhirIyate || 10-47-31 ||
hk transliteration by Sanscriptयेनेन्द्रियार्थान् ध्यायेत मृषा स्वप्नवदुत्थितः । तन्निरुन्ध्यादिन्द्रियाणि विनिद्रः प्रत्यपद्यत ।। १०-४७-३२ ।।
sanskrit
As a person just arisen from sleep may continue to meditate on a dream even though it is illusory, so by the agency of the mind one meditates on the sense objects, which the senses can then obtain. Therefore one should become fully alert and bring the mind under control. ।। 10-47-32 ।।
english translation
जिस तरह तुरन्त का जगा हुआ व्यक्ति स्वप्न के विषय में सोचता रह सकता है यद्यपि वह भ्रामक होता है उसी तरह मन के द्वारा मनुष्य इन्द्रियविषयों का ध्यान करता है जिन्हें बाद में इन्द्रियाँ प्राप्त कर सकती हैं। इसलिए मनुष्य को पूर्णतया सतर्क रहना चाहिए और मन को वश में लाना चाहिए। ।। १०-४७-३२ ।।
hindi translation
yenendriyArthAn dhyAyeta mRSA svapnavadutthitaH | tannirundhyAdindriyANi vinidraH pratyapadyata || 10-47-32 ||
hk transliteration by Sanscriptएतदन्तः समाम्नायो योगः साङ्ख्यं मनीषिणाम् । त्यागस्तपो दमः सत्यं समुद्रान्ता इवापगाः ।। १०-४७-३३ ।।
sanskrit
According to intelligent authorities, this is the ultimate conclusion of all the Vedas, as well as all practice of yoga, Sāṅkhya, renunciation, austerity, sense control and truthfulness, just as the sea is the ultimate destination of all rivers. ।। 10-47-33 ।।
english translation
बुद्धिमान अधिकारी जनों के अनुसार यही सारे वेदों तथा योगाभ्यास, सांख्य, त्याग, तपस्या, इन्द्रिय संयम तथा सचाई का चरम निष्कर्ष है, जिस तरह कि सारी नदियों का चरम गन्तव्य समुद्र है। ।। १०-४७-३३ ।।
hindi translation
etadantaH samAmnAyo yogaH sAGkhyaM manISiNAm | tyAgastapo damaH satyaM samudrAntA ivApagAH || 10-47-33 ||
hk transliteration by Sanscriptयत्त्वहं भवतीनां वै दूरे वर्ते प्रियो दृशाम् । मनसः सन्निकर्षार्थं मदनुध्यानकाम्यया ।। १०-४७-३४ ।।
sanskrit
But the actual reason why I, the beloved object of your sight, have stayed far away from you is that I wanted to intensify your meditation upon Me and thus draw your minds closer to Me. ।। 10-47-34 ।।
english translation
किन्तु जिस असली कारण से तुम सबों की आँखों की प्रिय वस्तुरुप, मैं, तुम लोगों से अति दूर रह रहा हूँ, वह यह है कि मैं अपने प्रति तुम सबों के चिंतन को प्रगाढ़ करना चाहता था और इस तरह तुम्हारे मनों को अपने अधिक निकट लाना चाहता था। ।। १०-४७-३४ ।।
hindi translation
yattvahaM bhavatInAM vai dUre varte priyo dRzAm | manasaH sannikarSArthaM madanudhyAnakAmyayA || 10-47-34 ||
hk transliteration by Sanscriptयथा दूरचरे प्रेष्ठे मन आविश्य वर्तते । स्त्रीणां च न तथा चेतः सन्निकृष्टेऽक्षिगोचरे ।। १०-४७-३५ ।।
sanskrit
When her lover is far away, a woman thinks of him more than when he is present before her. ।। 10-47-35 ।।
english translation
जब प्रेमी दूर होता है, तो स्त्री उसके विषय में अधिक सोचती है बजाय इसके कि जब वह उसके समक्ष उपस्थित होता है। ।। १०-४७-३५ ।।
hindi translation
yathA dUracare preSThe mana Avizya vartate | strINAM ca na tathA cetaH sannikRSTe'kSigocare || 10-47-35 ||
hk transliteration by Sanscript