1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
•
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:42.3%
बलं च कंसप्रहितं हत्वा शालामुखात्ततः । निष्क्रम्य चेरतुर्हृष्टौ निरीक्ष्य पुरसम्पदः ।। १०-४२-२१ ।।
sanskrit
After also killing a contingent of soldiers sent by Kaṁsa, Kṛṣṇa and Balarāma left the sacrificial arena by its main gate and continued Their walk about the city, happily looking at the opulent sights. ।। 10-42-21 ।।
english translation
कंस द्वारा भेजी गई सैन्य-टुकड़ी को भी मारकर कृष्ण तथा बलराम यज्ञशाला के मुख्य द्वार से निकल आये और सुखपूर्वक ऐश्वर्यमय दृश्य देखते हुए नगर में घूमते रहे। ।। १०-४२-२१ ।।
hindi translation
balaM ca kaMsaprahitaM hatvA zAlAmukhAttataH | niSkramya ceraturhRSTau nirIkSya purasampadaH || 10-42-21 ||
hk transliteration by Sanscriptतयोस्तदद्भुतं वीर्यं निशाम्य पुरवासिनः । तेजः प्रागल्भ्यं रूपं च मेनिरे विबुधोत्तमौ ।। १०-४२-२२ ।।
sanskrit
Having witnessed the amazing deed Kṛṣṇa and Balarāma had performed, and seeing Their strength, boldness and beauty, the people of the city thought They must be two prominent demigods. ।। 10-42-22 ।।
english translation
कृष्ण तथा बलराम द्वारा किये गये अद्भुत कार्य तथा उनके बल, साहस एवं सौन्दर्य को देखकर नगरवासियों ने सोचा कि वे अवश्य ही दो मुख्य देवता हैं। ।। १०-४२-२२ ।।
hindi translation
tayostadadbhutaM vIryaM nizAmya puravAsinaH | tejaH prAgalbhyaM rUpaM ca menire vibudhottamau || 10-42-22 ||
hk transliteration by Sanscriptतयोर्विचरतोः स्वैरमादित्योऽस्तमुपेयिवान् । कृष्णरामौ वृतौ गोपैः पुराच्छकटमीयतुः ।। १०-४२-२३ ।।
sanskrit
As They strolled about at will, the sun began to set, so They left the city with the cowherd boys and returned to the cowherds’ wagon encampment. ।। 10-42-23 ।।
english translation
जब वे इच्छानुसार विचरण कर रहे थे तब सूर्य अस्त होने लगा था अत: वे ग्वालबालों के साथ नगर को छोडक़र ग्वालों के बैलगाड़ी वाले खेमे में लौट आये। ।। १०-४२-२३ ।।
hindi translation
tayorvicaratoH svairamAdityo'stamupeyivAn | kRSNarAmau vRtau gopaiH purAcchakaTamIyatuH || 10-42-23 ||
hk transliteration by Sanscriptगोप्यो मुकुन्दविगमे विरहातुरा याः आशासताशिष ऋता मधुपुर्यभूवन् । सम्पश्यतां पुरुषभूषणगात्रलक्ष्मीं हित्वेतरान् नु भजतश्चकमेऽयनं श्रीः ।। १०-४२-२४ ।।
sanskrit
At the time of Mukunda’s [Kṛṣṇa’s] departure from Vṛndāvana, the gopīs had foretold that the residents of Mathurā would enjoy many benedictions, and now the gopīs’ predictions were coming true, for those residents were gazing upon the beauty of Kṛṣṇa, the jewel among men. Indeed, the goddess of fortune desired the shelter of that beauty so much that she abandoned many other men, although they worshiped her. ।। 10-42-24 ।।
english translation
वृन्दावन से मुकुन्द (कृष्ण) के विदा होते समय गोपियों ने भविष्यवाणी की थी कि मथुरावासी अनेक वरों का भोग करेंगे और अब उन गोपियों की भविष्यवाणी सत्य उतर रही थी क्योंकि मथुरा के वासी पुरुष-रत्न कृष्ण के सौन्दर्य को एकटक देख रहे थे। निस्सन्देह लक्ष्मीजी उस सौन्दर्य का आश्रय इतना चाहती थीं कि उन्होंने अनेक अन्य लोगों का परित्याग कर दिया, यद्यपि वे उनकी पूजा करते थे। ।। १०-४२-२४ ।।
hindi translation
gopyo mukundavigame virahAturA yAH AzAsatAziSa RtA madhupuryabhUvan | sampazyatAM puruSabhUSaNagAtralakSmIM hitvetarAn nu bhajatazcakame'yanaM zrIH || 10-42-24 ||
hk transliteration by Sanscriptअवनिक्ताङ्घ्रियुगलौ भुक्त्वा क्षीरोपसेचनम् । ऊषतुस्तां सुखं रात्रिं ज्ञात्वा कंसचिकीर्षितम् ।। १०-४२-२५ ।।
sanskrit
After Kṛṣṇa’s and Balarāma’s feet were bathed, the two Lords ate rice with milk. Then, although knowing what Kaṁsa intended to do, They spent the night there comfortably. ।। 10-42-25 ।।
english translation
कृष्ण तथा बलराम के पाँव धोये जाने के बाद दोनों भाइयों ने खीर खाई। तत्पश्चात् यह जानते हुए ही कि कंस क्या करना चाहता है, उन दोनों ने वहाँ सुखपूर्वक रात बिताई। ।। १०-४२-२५ ।।
hindi translation
avaniktAGghriyugalau bhuktvA kSIropasecanam | USatustAM sukhaM rAtriM jJAtvA kaMsacikIrSitam || 10-42-25 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:42.3%
बलं च कंसप्रहितं हत्वा शालामुखात्ततः । निष्क्रम्य चेरतुर्हृष्टौ निरीक्ष्य पुरसम्पदः ।। १०-४२-२१ ।।
sanskrit
After also killing a contingent of soldiers sent by Kaṁsa, Kṛṣṇa and Balarāma left the sacrificial arena by its main gate and continued Their walk about the city, happily looking at the opulent sights. ।। 10-42-21 ।।
english translation
कंस द्वारा भेजी गई सैन्य-टुकड़ी को भी मारकर कृष्ण तथा बलराम यज्ञशाला के मुख्य द्वार से निकल आये और सुखपूर्वक ऐश्वर्यमय दृश्य देखते हुए नगर में घूमते रहे। ।। १०-४२-२१ ।।
hindi translation
balaM ca kaMsaprahitaM hatvA zAlAmukhAttataH | niSkramya ceraturhRSTau nirIkSya purasampadaH || 10-42-21 ||
hk transliteration by Sanscriptतयोस्तदद्भुतं वीर्यं निशाम्य पुरवासिनः । तेजः प्रागल्भ्यं रूपं च मेनिरे विबुधोत्तमौ ।। १०-४२-२२ ।।
sanskrit
Having witnessed the amazing deed Kṛṣṇa and Balarāma had performed, and seeing Their strength, boldness and beauty, the people of the city thought They must be two prominent demigods. ।। 10-42-22 ।।
english translation
कृष्ण तथा बलराम द्वारा किये गये अद्भुत कार्य तथा उनके बल, साहस एवं सौन्दर्य को देखकर नगरवासियों ने सोचा कि वे अवश्य ही दो मुख्य देवता हैं। ।। १०-४२-२२ ।।
hindi translation
tayostadadbhutaM vIryaM nizAmya puravAsinaH | tejaH prAgalbhyaM rUpaM ca menire vibudhottamau || 10-42-22 ||
hk transliteration by Sanscriptतयोर्विचरतोः स्वैरमादित्योऽस्तमुपेयिवान् । कृष्णरामौ वृतौ गोपैः पुराच्छकटमीयतुः ।। १०-४२-२३ ।।
sanskrit
As They strolled about at will, the sun began to set, so They left the city with the cowherd boys and returned to the cowherds’ wagon encampment. ।। 10-42-23 ।।
english translation
जब वे इच्छानुसार विचरण कर रहे थे तब सूर्य अस्त होने लगा था अत: वे ग्वालबालों के साथ नगर को छोडक़र ग्वालों के बैलगाड़ी वाले खेमे में लौट आये। ।। १०-४२-२३ ।।
hindi translation
tayorvicaratoH svairamAdityo'stamupeyivAn | kRSNarAmau vRtau gopaiH purAcchakaTamIyatuH || 10-42-23 ||
hk transliteration by Sanscriptगोप्यो मुकुन्दविगमे विरहातुरा याः आशासताशिष ऋता मधुपुर्यभूवन् । सम्पश्यतां पुरुषभूषणगात्रलक्ष्मीं हित्वेतरान् नु भजतश्चकमेऽयनं श्रीः ।। १०-४२-२४ ।।
sanskrit
At the time of Mukunda’s [Kṛṣṇa’s] departure from Vṛndāvana, the gopīs had foretold that the residents of Mathurā would enjoy many benedictions, and now the gopīs’ predictions were coming true, for those residents were gazing upon the beauty of Kṛṣṇa, the jewel among men. Indeed, the goddess of fortune desired the shelter of that beauty so much that she abandoned many other men, although they worshiped her. ।। 10-42-24 ।।
english translation
वृन्दावन से मुकुन्द (कृष्ण) के विदा होते समय गोपियों ने भविष्यवाणी की थी कि मथुरावासी अनेक वरों का भोग करेंगे और अब उन गोपियों की भविष्यवाणी सत्य उतर रही थी क्योंकि मथुरा के वासी पुरुष-रत्न कृष्ण के सौन्दर्य को एकटक देख रहे थे। निस्सन्देह लक्ष्मीजी उस सौन्दर्य का आश्रय इतना चाहती थीं कि उन्होंने अनेक अन्य लोगों का परित्याग कर दिया, यद्यपि वे उनकी पूजा करते थे। ।। १०-४२-२४ ।।
hindi translation
gopyo mukundavigame virahAturA yAH AzAsatAziSa RtA madhupuryabhUvan | sampazyatAM puruSabhUSaNagAtralakSmIM hitvetarAn nu bhajatazcakame'yanaM zrIH || 10-42-24 ||
hk transliteration by Sanscriptअवनिक्ताङ्घ्रियुगलौ भुक्त्वा क्षीरोपसेचनम् । ऊषतुस्तां सुखं रात्रिं ज्ञात्वा कंसचिकीर्षितम् ।। १०-४२-२५ ।।
sanskrit
After Kṛṣṇa’s and Balarāma’s feet were bathed, the two Lords ate rice with milk. Then, although knowing what Kaṁsa intended to do, They spent the night there comfortably. ।। 10-42-25 ।।
english translation
कृष्ण तथा बलराम के पाँव धोये जाने के बाद दोनों भाइयों ने खीर खाई। तत्पश्चात् यह जानते हुए ही कि कंस क्या करना चाहता है, उन दोनों ने वहाँ सुखपूर्वक रात बिताई। ।। १०-४२-२५ ।।
hindi translation
avaniktAGghriyugalau bhuktvA kSIropasecanam | USatustAM sukhaM rAtriM jJAtvA kaMsacikIrSitam || 10-42-25 ||
hk transliteration by Sanscript