•
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:0.9%
तं जुगुप्सितकर्माणं नृशंसं निरपत्रपम् । वसुदेवो महाभाग उवाच परिसान्त्वयन् ।। १०-१-३६ ।।
sanskrit
Wanting to pacify Kaṁsa, who was so cruel and envious that he was shamelessly ready to kill his sister, the great soul Vasudeva, who was to be the father of Kṛṣṇa, spoke to him in the following words. ।। 10-1-36 ।।
english translation
कंस इतना क्रूर तथा ईर्ष्यालु था कि वह निर्लज्जतापूर्वक अपनी बहन को मारने के लिए तैयार था अत: उसे शान्त करने के लिए कृष्ण के होने वाले पिता महात्मा वसुदेव ने उससे निम्नलिखित शब्द कहे। ।। १०-१-३६ ।।
hindi translation
taM jugupsitakarmANaM nRzaMsaM nirapatrapam | vasudevo mahAbhAga uvAca parisAntvayan || 10-1-36 ||
hk transliteration by Sanscriptवसुदेव उवाच श्लाघनीयगुणः शूरैर्भवान् भोजयशस्करः । स कथं भगिनीं हन्यात्स्त्रियमुद्वाहपर्वणि ।। १०-१-३७ ।।
sanskrit
Vasudeva said: My dear brother-in-law Kaṁsa, you are the pride of your family, the Bhoja dynasty, and great heroes praise your qualities. How could such a qualified person as you kill a woman, your own sister, especially on the occasion of her marriage? ।। 10-1-37 ।।
english translation
वसुदेव ने कहा : हे साले महाशय, तुम्हारे भोज परिवार को तुम पर गर्व है और बड़े-बड़े शूरवीर तुम्हारे गुणों की प्रशंसा करते हैं। भला तुम्हारे जैसा योग्य व्यक्ति एक स्त्री को, जो उसी की बहन है, विशेष रूप से उसके विवाह के अवसर पर, मार कैसे सकता है? ।। १०-१-३७ ।।
hindi translation
vasudeva uvAca zlAghanIyaguNaH zUrairbhavAn bhojayazaskaraH | sa kathaM bhaginIM hanyAtstriyamudvAhaparvaNi || 10-1-37 ||
hk transliteration by Sanscriptमृत्युर्जन्मवतां वीर देहेन सह जायते । अद्य वाब्दशतान्ते वा मृत्युर्वै प्राणिनां ध्रुवः ।। १०-१-३८ ।।
sanskrit
O great hero, one who takes birth is sure to die, for death is born with the body. One may die today or after hundreds of years, but death is sure for every living entity. ।। 10-1-38 ।।
english translation
हे शूरवीर, जिसने जन्म लिया है उसकी मृत्यु निश्चित है, क्योंकि शरीर के ही साथ मृत्यु का उद्भव होता है। कोई चाहे आज मरे या सौ वर्षों बाद, किन्तु प्रत्येक जीव की मृत्यु निश्चित है। ।। १०-१-३८ ।।
hindi translation
mRtyurjanmavatAM vIra dehena saha jAyate | adya vAbdazatAnte vA mRtyurvai prANinAM dhruvaH || 10-1-38 ||
hk transliteration by Sanscriptदेहे पञ्चत्वमापन्ने देही कर्मानुगोऽवशः । देहान्तरमनुप्राप्य प्राक्तनं त्यजते वपुः ।। १०-१-३९ ।।
sanskrit
When the present body turns to dust and is again reduced to five elements — earth, water, fire, air and ether — the proprietor of the body, the living being, automatically receives another body of material elements according to his fruitive activities. When the next body is obtained, he gives up the present body. ।। 10-1-39 ।।
english translation
जब यह शरीर मिट्टी बन जाता है और फिर से पाँच तत्त्वों में—पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु तथा आकाश—परिणत हो जाता है, तो शरीर का स्वामी जीव स्वत: अपने सकाम कर्मों के अनुसार भौतिक तत्त्वों से बना दूसरा शरीर प्राप्त करता है। अगला शरीर प्राप्त होने पर वह वर्तमान शरीर को त्याग देता है। ।। १०-१-३९ ।।
hindi translation
dehe paJcatvamApanne dehI karmAnugo'vazaH | dehAntaramanuprApya prAktanaM tyajate vapuH || 10-1-39 ||
hk transliteration by Sanscriptव्रजंस्तिष्ठन् पदैकेन यथैवैकेन गच्छति । यथा तृणजलूकैवं देही कर्मगतिं गतः ।। १०-१-४० ।।
sanskrit
Just as a person traveling on the road rests one foot on the ground and then lifts the other, or as a worm on a vegetable transfers itself to one leaf and then gives up the previous one, the conditioned soul takes shelter of another body and then gives up the one he had before. ।। 10-1-40 ।।
english translation
जिस तरह रास्ते पर चलते हुए मनुष्य अपना एक पाँव जमीन पर टेकता है और फिर दूसरे पाँव को उठाता है या जिस तरह वनस्पति का एक कीड़ा पहले एक पत्ती पर बैठता है और फिर इसे छोड़ कर दूसरी पत्ती पर जाता है उसी तरह जब बद्धजीव दूसरे शरीर का आश्रय ग्रहण करता है तब पिछले शरीर को त्याग देता है। ।। १०-१-४० ।।
hindi translation
vrajaMstiSThan padaikena yathaivaikena gacchati | yathA tRNajalUkaivaM dehI karmagatiM gataH || 10-1-40 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:0.9%
तं जुगुप्सितकर्माणं नृशंसं निरपत्रपम् । वसुदेवो महाभाग उवाच परिसान्त्वयन् ।। १०-१-३६ ।।
sanskrit
Wanting to pacify Kaṁsa, who was so cruel and envious that he was shamelessly ready to kill his sister, the great soul Vasudeva, who was to be the father of Kṛṣṇa, spoke to him in the following words. ।। 10-1-36 ।।
english translation
कंस इतना क्रूर तथा ईर्ष्यालु था कि वह निर्लज्जतापूर्वक अपनी बहन को मारने के लिए तैयार था अत: उसे शान्त करने के लिए कृष्ण के होने वाले पिता महात्मा वसुदेव ने उससे निम्नलिखित शब्द कहे। ।। १०-१-३६ ।।
hindi translation
taM jugupsitakarmANaM nRzaMsaM nirapatrapam | vasudevo mahAbhAga uvAca parisAntvayan || 10-1-36 ||
hk transliteration by Sanscriptवसुदेव उवाच श्लाघनीयगुणः शूरैर्भवान् भोजयशस्करः । स कथं भगिनीं हन्यात्स्त्रियमुद्वाहपर्वणि ।। १०-१-३७ ।।
sanskrit
Vasudeva said: My dear brother-in-law Kaṁsa, you are the pride of your family, the Bhoja dynasty, and great heroes praise your qualities. How could such a qualified person as you kill a woman, your own sister, especially on the occasion of her marriage? ।। 10-1-37 ।।
english translation
वसुदेव ने कहा : हे साले महाशय, तुम्हारे भोज परिवार को तुम पर गर्व है और बड़े-बड़े शूरवीर तुम्हारे गुणों की प्रशंसा करते हैं। भला तुम्हारे जैसा योग्य व्यक्ति एक स्त्री को, जो उसी की बहन है, विशेष रूप से उसके विवाह के अवसर पर, मार कैसे सकता है? ।। १०-१-३७ ।।
hindi translation
vasudeva uvAca zlAghanIyaguNaH zUrairbhavAn bhojayazaskaraH | sa kathaM bhaginIM hanyAtstriyamudvAhaparvaNi || 10-1-37 ||
hk transliteration by Sanscriptमृत्युर्जन्मवतां वीर देहेन सह जायते । अद्य वाब्दशतान्ते वा मृत्युर्वै प्राणिनां ध्रुवः ।। १०-१-३८ ।।
sanskrit
O great hero, one who takes birth is sure to die, for death is born with the body. One may die today or after hundreds of years, but death is sure for every living entity. ।। 10-1-38 ।।
english translation
हे शूरवीर, जिसने जन्म लिया है उसकी मृत्यु निश्चित है, क्योंकि शरीर के ही साथ मृत्यु का उद्भव होता है। कोई चाहे आज मरे या सौ वर्षों बाद, किन्तु प्रत्येक जीव की मृत्यु निश्चित है। ।। १०-१-३८ ।।
hindi translation
mRtyurjanmavatAM vIra dehena saha jAyate | adya vAbdazatAnte vA mRtyurvai prANinAM dhruvaH || 10-1-38 ||
hk transliteration by Sanscriptदेहे पञ्चत्वमापन्ने देही कर्मानुगोऽवशः । देहान्तरमनुप्राप्य प्राक्तनं त्यजते वपुः ।। १०-१-३९ ।।
sanskrit
When the present body turns to dust and is again reduced to five elements — earth, water, fire, air and ether — the proprietor of the body, the living being, automatically receives another body of material elements according to his fruitive activities. When the next body is obtained, he gives up the present body. ।। 10-1-39 ।।
english translation
जब यह शरीर मिट्टी बन जाता है और फिर से पाँच तत्त्वों में—पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु तथा आकाश—परिणत हो जाता है, तो शरीर का स्वामी जीव स्वत: अपने सकाम कर्मों के अनुसार भौतिक तत्त्वों से बना दूसरा शरीर प्राप्त करता है। अगला शरीर प्राप्त होने पर वह वर्तमान शरीर को त्याग देता है। ।। १०-१-३९ ।।
hindi translation
dehe paJcatvamApanne dehI karmAnugo'vazaH | dehAntaramanuprApya prAktanaM tyajate vapuH || 10-1-39 ||
hk transliteration by Sanscriptव्रजंस्तिष्ठन् पदैकेन यथैवैकेन गच्छति । यथा तृणजलूकैवं देही कर्मगतिं गतः ।। १०-१-४० ।।
sanskrit
Just as a person traveling on the road rests one foot on the ground and then lifts the other, or as a worm on a vegetable transfers itself to one leaf and then gives up the previous one, the conditioned soul takes shelter of another body and then gives up the one he had before. ।। 10-1-40 ।।
english translation
जिस तरह रास्ते पर चलते हुए मनुष्य अपना एक पाँव जमीन पर टेकता है और फिर दूसरे पाँव को उठाता है या जिस तरह वनस्पति का एक कीड़ा पहले एक पत्ती पर बैठता है और फिर इसे छोड़ कर दूसरी पत्ती पर जाता है उसी तरह जब बद्धजीव दूसरे शरीर का आश्रय ग्रहण करता है तब पिछले शरीर को त्याग देता है। ।। १०-१-४० ।।
hindi translation
vrajaMstiSThan padaikena yathaivaikena gacchati | yathA tRNajalUkaivaM dehI karmagatiM gataH || 10-1-40 ||
hk transliteration by Sanscript