•
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:1.0%
स्वप्ने यथा पश्यति देहमीदृशं मनोरथेनाभिनिविष्टचेतनः । दृष्टश्रुताभ्यां मनसानुचिन्तयन् प्रपद्यते तत्किमपि ह्यपस्मृतिः ।। १०-१-४१ ।।
sanskrit
Having experienced a situation by seeing or hearing about it, one contemplates and speculates about that situation, and thus one surrenders to it, not considering his present body. Similarly, by mental adjustments one dreams at night of living under different circumstances, in different bodies, and forgets his actual position. Under this same process, one gives up his present body and accepts another [tathā dehāntara-prāptiḥ]. ।। 10-1-41 ।।
english translation
किसी परिस्थिति को देखकर या सुनकर ही मनुष्य उसके बारे में चिन्तन-मनन करता है और अपने इस शरीर का विचार न करते हुए उसके वशीभूत हो जाता है। इसी तरह मानसिक संतुलन द्वारा वह रात में भिन्न शरीरों तथा भिन्न परिस्थितियों में रहकर सपना देखता है और अपनी वास्तविक स्थिति को भूल जाता है। उसी प्रक्रिया के अन्तर्गत वह अपना वर्तमान शरीर त्यागकर दूसरा शरीर ग्रहण करता है (तथा देहान्तरप्राप्ति:)। ।। १०-१-४१ ।।
hindi translation
svapne yathA pazyati dehamIdRzaM manorathenAbhiniviSTacetanaH | dRSTazrutAbhyAM manasAnucintayan prapadyate tatkimapi hyapasmRtiH || 10-1-41 ||
hk transliteration by Sanscriptयतो यतो धावति दैवचोदितं मनो विकारात्मकमाप पञ्चसु । गुणेषु मायारचितेषु देह्यसौ प्रपद्यमानः सह तेन जायते ।। १०-१-४२ ।।
sanskrit
At the time of death, according to the thinking, feeling and willing of the mind, which is involved in fruitive activities, one receives a particular body. In other words, the body develops according to the activities of the mind. Changes of body are due to the flickering of the mind, for otherwise the soul could remain in its original, spiritual body. ।। 10-1-42 ।।
english translation
मृत्यु के समय मनुष्य सकाम कर्मों में निहित मन के सोचने, अनुभव करने और चाहने के अनुसार ही शरीर-विशेष प्राप्त करता है। दूसरे शब्दों में, मन के कार्यकलापों के अनुसार ही शरीर विकास करता है। शरीर के परिवर्तन मन की चंचलता के कारण हैं अन्यथा आत्मा तो मूल आध्यात्मिक शरीर में रह सकता है। ।। १०-१-४२ ।।
hindi translation
yato yato dhAvati daivacoditaM mano vikArAtmakamApa paJcasu | guNeSu mAyAraciteSu dehyasau prapadyamAnaH saha tena jAyate || 10-1-42 ||
hk transliteration by Sanscriptज्योतिर्यथैवोदकपार्थिवेष्वदः समीरवेगानुगतं विभाव्यते । एवं स्वमायारचितेष्वसौ पुमान् गुणेषु रागानुगतो विमुह्यति ।। १०-१-४३ ।।
sanskrit
When the luminaries in the sky, such as the moon, the sun and the stars, are reflected in liquids like oil or water, they appear to be of different shapes — sometimes round, sometimes long, and so on — because of the movements of the wind. Similarly, when the living entity, the soul, is absorbed in materialistic thoughts, he accepts various manifestations as his own identity because of ignorance. In other words, one is bewildered by mental concoctions because of agitation from the material modes of nature. ।। 10-1-43 ।।
english translation
जब आकाश में स्थित नक्षत्र जैसे सूर्य, चन्द्रमा तथा तारे तेल या जल जैसे तरल पदार्थों में प्रतिबिम्बित होते हैं, तो वायु के वेग के कारण वे विभिन्न आकारों के लगते हैं कभी गोल, कभी लम्बे तो कभी और कुछ। इसी तरह जब जीवात्मा भौतिकतावादी विचारों में मग्न रहता है, तो वह अज्ञान के कारण विविध रूपों को अपनी पहचान के रूप में ग्रहण करता है। दूसरे शब्दों में, प्रकृति के भौतिक गुणों से विचलित होने के कारण वह मनोरथों के द्वारा मोहग्रस्त हो जाता है। ।। १०-१-४३ ।।
hindi translation
jyotiryathaivodakapArthiveSvadaH samIravegAnugataM vibhAvyate | evaM svamAyAraciteSvasau pumAn guNeSu rAgAnugato vimuhyati || 10-1-43 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्मान्न कस्यचिद्द्रोहमाचरेत्स तथाविधः । आत्मनः क्षेममन्विच्छन् द्रोग्धुर्वै परतो भयम् ।। १०-१-४४ ।।
sanskrit
Therefore, since envious, impious activities cause a body in which one suffers in the next life, why should one act impiously? Considering one’s welfare, one should not envy anyone, for an envious person must always fear harm from his enemies, either in this life or in the next. ।। 10-1-44 ।।
english translation
चूँकि ईष्यालु एवं अपवित्र कार्य ऐसे शरीर का कारण बनते हैं जिससे अगले जीवन में कष्ट भोगना पड़ता है इसलिए मनुष्य अपवित्र कार्य करे ही क्यों? अपने कल्याण को ध्यान में रखते हुए मनुष्य को चाहिए कि वह किसी से ईर्ष्या न करे क्योंकि ईर्ष्यालु व्यक्ति को इस जीवन में या अगले जीवन में अपने शत्रुओं से सदा हानि का भय बना रहता है। ।। १०-१-४४ ।।
hindi translation
tasmAnna kasyaciddrohamAcaretsa tathAvidhaH | AtmanaH kSemamanvicchan drogdhurvai parato bhayam || 10-1-44 ||
hk transliteration by Sanscriptएषा तवानुजा बाला कृपणा पुत्रिकोपमा । हन्तुं नार्हसि कल्याणीमिमां त्वं दीनवत्सलः ।। १०-१-४५ ।।
sanskrit
As your younger sister, this poor girl Devakī is like your own daughter and deserves to be affectionately maintained. You are merciful, and therefore you should not kill her. Indeed, she deserves your affection. ।। 10-1-45 ।।
english translation
तुम्हारी छोटी बहन बेचारी देवकी तुम्हारी पुत्री के समान है और वह लाड़-प्यार से पाले जाने योग्य है। तुम दयालु हो, अत: तुम्हें इसका वध नहीं करना चाहिए। निस्संदेह यह तुम्हारे स्नेह की पात्र है। ।। १०-१-४५ ।।
hindi translation
eSA tavAnujA bAlA kRpaNA putrikopamA | hantuM nArhasi kalyANImimAM tvaM dInavatsalaH || 10-1-45 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:1.0%
स्वप्ने यथा पश्यति देहमीदृशं मनोरथेनाभिनिविष्टचेतनः । दृष्टश्रुताभ्यां मनसानुचिन्तयन् प्रपद्यते तत्किमपि ह्यपस्मृतिः ।। १०-१-४१ ।।
sanskrit
Having experienced a situation by seeing or hearing about it, one contemplates and speculates about that situation, and thus one surrenders to it, not considering his present body. Similarly, by mental adjustments one dreams at night of living under different circumstances, in different bodies, and forgets his actual position. Under this same process, one gives up his present body and accepts another [tathā dehāntara-prāptiḥ]. ।। 10-1-41 ।।
english translation
किसी परिस्थिति को देखकर या सुनकर ही मनुष्य उसके बारे में चिन्तन-मनन करता है और अपने इस शरीर का विचार न करते हुए उसके वशीभूत हो जाता है। इसी तरह मानसिक संतुलन द्वारा वह रात में भिन्न शरीरों तथा भिन्न परिस्थितियों में रहकर सपना देखता है और अपनी वास्तविक स्थिति को भूल जाता है। उसी प्रक्रिया के अन्तर्गत वह अपना वर्तमान शरीर त्यागकर दूसरा शरीर ग्रहण करता है (तथा देहान्तरप्राप्ति:)। ।। १०-१-४१ ।।
hindi translation
svapne yathA pazyati dehamIdRzaM manorathenAbhiniviSTacetanaH | dRSTazrutAbhyAM manasAnucintayan prapadyate tatkimapi hyapasmRtiH || 10-1-41 ||
hk transliteration by Sanscriptयतो यतो धावति दैवचोदितं मनो विकारात्मकमाप पञ्चसु । गुणेषु मायारचितेषु देह्यसौ प्रपद्यमानः सह तेन जायते ।। १०-१-४२ ।।
sanskrit
At the time of death, according to the thinking, feeling and willing of the mind, which is involved in fruitive activities, one receives a particular body. In other words, the body develops according to the activities of the mind. Changes of body are due to the flickering of the mind, for otherwise the soul could remain in its original, spiritual body. ।। 10-1-42 ।।
english translation
मृत्यु के समय मनुष्य सकाम कर्मों में निहित मन के सोचने, अनुभव करने और चाहने के अनुसार ही शरीर-विशेष प्राप्त करता है। दूसरे शब्दों में, मन के कार्यकलापों के अनुसार ही शरीर विकास करता है। शरीर के परिवर्तन मन की चंचलता के कारण हैं अन्यथा आत्मा तो मूल आध्यात्मिक शरीर में रह सकता है। ।। १०-१-४२ ।।
hindi translation
yato yato dhAvati daivacoditaM mano vikArAtmakamApa paJcasu | guNeSu mAyAraciteSu dehyasau prapadyamAnaH saha tena jAyate || 10-1-42 ||
hk transliteration by Sanscriptज्योतिर्यथैवोदकपार्थिवेष्वदः समीरवेगानुगतं विभाव्यते । एवं स्वमायारचितेष्वसौ पुमान् गुणेषु रागानुगतो विमुह्यति ।। १०-१-४३ ।।
sanskrit
When the luminaries in the sky, such as the moon, the sun and the stars, are reflected in liquids like oil or water, they appear to be of different shapes — sometimes round, sometimes long, and so on — because of the movements of the wind. Similarly, when the living entity, the soul, is absorbed in materialistic thoughts, he accepts various manifestations as his own identity because of ignorance. In other words, one is bewildered by mental concoctions because of agitation from the material modes of nature. ।। 10-1-43 ।।
english translation
जब आकाश में स्थित नक्षत्र जैसे सूर्य, चन्द्रमा तथा तारे तेल या जल जैसे तरल पदार्थों में प्रतिबिम्बित होते हैं, तो वायु के वेग के कारण वे विभिन्न आकारों के लगते हैं कभी गोल, कभी लम्बे तो कभी और कुछ। इसी तरह जब जीवात्मा भौतिकतावादी विचारों में मग्न रहता है, तो वह अज्ञान के कारण विविध रूपों को अपनी पहचान के रूप में ग्रहण करता है। दूसरे शब्दों में, प्रकृति के भौतिक गुणों से विचलित होने के कारण वह मनोरथों के द्वारा मोहग्रस्त हो जाता है। ।। १०-१-४३ ।।
hindi translation
jyotiryathaivodakapArthiveSvadaH samIravegAnugataM vibhAvyate | evaM svamAyAraciteSvasau pumAn guNeSu rAgAnugato vimuhyati || 10-1-43 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्मान्न कस्यचिद्द्रोहमाचरेत्स तथाविधः । आत्मनः क्षेममन्विच्छन् द्रोग्धुर्वै परतो भयम् ।। १०-१-४४ ।।
sanskrit
Therefore, since envious, impious activities cause a body in which one suffers in the next life, why should one act impiously? Considering one’s welfare, one should not envy anyone, for an envious person must always fear harm from his enemies, either in this life or in the next. ।। 10-1-44 ।।
english translation
चूँकि ईष्यालु एवं अपवित्र कार्य ऐसे शरीर का कारण बनते हैं जिससे अगले जीवन में कष्ट भोगना पड़ता है इसलिए मनुष्य अपवित्र कार्य करे ही क्यों? अपने कल्याण को ध्यान में रखते हुए मनुष्य को चाहिए कि वह किसी से ईर्ष्या न करे क्योंकि ईर्ष्यालु व्यक्ति को इस जीवन में या अगले जीवन में अपने शत्रुओं से सदा हानि का भय बना रहता है। ।। १०-१-४४ ।।
hindi translation
tasmAnna kasyaciddrohamAcaretsa tathAvidhaH | AtmanaH kSemamanvicchan drogdhurvai parato bhayam || 10-1-44 ||
hk transliteration by Sanscriptएषा तवानुजा बाला कृपणा पुत्रिकोपमा । हन्तुं नार्हसि कल्याणीमिमां त्वं दीनवत्सलः ।। १०-१-४५ ।।
sanskrit
As your younger sister, this poor girl Devakī is like your own daughter and deserves to be affectionately maintained. You are merciful, and therefore you should not kill her. Indeed, she deserves your affection. ।। 10-1-45 ।।
english translation
तुम्हारी छोटी बहन बेचारी देवकी तुम्हारी पुत्री के समान है और वह लाड़-प्यार से पाले जाने योग्य है। तुम दयालु हो, अत: तुम्हें इसका वध नहीं करना चाहिए। निस्संदेह यह तुम्हारे स्नेह की पात्र है। ।। १०-१-४५ ।।
hindi translation
eSA tavAnujA bAlA kRpaNA putrikopamA | hantuM nArhasi kalyANImimAM tvaM dInavatsalaH || 10-1-45 ||
hk transliteration by Sanscript