•
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:1.2%
श्रीशुक उवाच एवं स सामभिर्भेदैर्बोध्यमानोऽपि दारुणः । न न्यवर्तत कौरव्य पुरुषादाननुव्रतः ।। १०-१-४६ ।।
sanskrit
Śukadeva Gosvāmī continued: O best of the Kuru dynasty, Kaṁsa was fiercely cruel and was actually a follower of the Rākṣasas. Therefore he could be neither pacified nor terrified by the good instructions given by Vasudeva. He did not care about the results of sinful activities, either in this life or in the next. ।। 10-1-46 ।।
english translation
शुकदेव गोस्वामी ने कहा : हे कुरुवंश में श्रेष्ठ, कंस अत्यंत क्रूर था और वास्तव में राक्षसों का अनुयायी था। अतएव वसुदेव के सदुपदेशों से उसे न तो समझाया-बुझाया जा सकता था, न ही भयभीत किया जा सकता था। उसे इस जीवन में या अगले जीवन में पापकर्मों के फलों की कोई चिन्ता नहीं थी। ।। १०-१-४६ ।।
hindi translation
zrIzuka uvAca evaM sa sAmabhirbhedairbodhyamAno'pi dAruNaH | na nyavartata kauravya puruSAdAnanuvrataH || 10-1-46 ||
hk transliteration by Sanscriptनिर्बन्धं तस्य तं ज्ञात्वा विचिन्त्यानकदुन्दुभिः । प्राप्तं कालं प्रतिव्योढुमिदं तत्रान्वपद्यत ।। १०-१-४७ ।।
sanskrit
When Vasudeva saw that Kaṁsa was determined to kill his sister Devakī, he thought to himself very deeply. Considering the imminent danger of death, he thought of another plan to stop Kaṁsa. ।। 10-1-47 ।।
english translation
जब वसुदेव ने देखा कि कंस अपनी बहन देवकी को मार डालने पर तुला हुआ है, तो उसने अपने मन में गम्भीरतापूर्वक सोचा। मृत्यु को आया हुआ देखकर उसने कंस को रोकने का दूसरा उपाय सोचा। ।। १०-१-४७ ।।
hindi translation
nirbandhaM tasya taM jJAtvA vicintyAnakadundubhiH | prAptaM kAlaM prativyoDhumidaM tatrAnvapadyata || 10-1-47 ||
hk transliteration by Sanscriptमृत्युर्बुद्धिमतापोह्यो यावद्बुद्धिबलोदयम् । यद्यसौ न निवर्तेत नापराधोऽस्ति देहिनः ।। १०-१-४८ ।।
sanskrit
As long as he has intelligence and bodily strength, an intelligent person must try to avoid death. This is the duty of every embodied person. But if death cannot be avoided in spite of one’s endeavors, a person facing death commits no offense. ।। 10-1-48 ।।
english translation
बुद्धिमान मनुष्य को चाहिए कि जब तक बुद्धि तथा शारीरिक पराक्रम रहे, तब तक मृत्यु से बचने का प्रयास करता रहे। हर देहधारी का यही कर्तव्य है। यदि उद्यम करने पर भी मृत्यु को टाला नहीं जा सके, तो मृत्यु को वरण करने वाला मनुष्य अपराधी नहीं है। ।। १०-१-४८ ।।
hindi translation
mRtyurbuddhimatApohyo yAvadbuddhibalodayam | yadyasau na nivarteta nAparAdho'sti dehinaH || 10-1-48 ||
hk transliteration by Sanscriptप्रदाय मृत्यवे पुत्रान् मोचये कृपणामिमाम् । सुता मे यदि जायेरन् मृत्युर्वा न म्रियेत चेत् ।। १०-१-४९ ।।
sanskrit
Vasudeva considered: By delivering all my sons to Kaṁsa, who is death personified, I shall save the life of Devakī. Perhaps Kaṁsa will die before my sons take birth, or, since he is already destined to die at the hands of my son, one of my sons may kill him. ।। 10-1-49 ।।
english translation
वसुदेव ने विचार किया: मैं मृत्यु रूपी कंस को अपने सारे पुत्र देकर देवकी के प्राण बचा सकता हूँ। हो सकता है कि कंस मेरे पुत्रों के जन्म के पूर्व ही मर जाए, या फिर जब उसे मेरे पुत्र के हाथों से मरना लिखा है, तो मेरा कोई पुत्र उसे मारे ही। ।। १०-१-४९ ।।
hindi translation
pradAya mRtyave putrAn mocaye kRpaNAmimAm | sutA me yadi jAyeran mRtyurvA na mriyeta cet || 10-1-49 ||
hk transliteration by Sanscriptविपर्ययो वा किं न स्याद्गतिर्धातुर्दुरत्यया । उपस्थितो निवर्तेत निवृत्तः पुनरापतेत् ।। १०-१-५० ।।
sanskrit
For the time being, let me promise to hand over my sons so that Kaṁsa will give up this immediate threat, and if in due course of time Kaṁsa dies, I shall have nothing to fear. ।। 10-1-50 ।।
english translation
इस समय मुझे चाहिए कि मैं कंस को अपने सारे पुत्रों को सौंपने की प्रतिज्ञा कर लूँ जिससे कंस अपनी यह धमकी त्याग दे और यदि आगे चलकर कंस मर जाता है, तो फिर मुझे डरने की कोई बात नहीं रह जाती। ।। १०-१-५० ।।
hindi translation
viparyayo vA kiM na syAdgatirdhAturduratyayA | upasthito nivarteta nivRttaH punarApatet || 10-1-50 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:1.2%
श्रीशुक उवाच एवं स सामभिर्भेदैर्बोध्यमानोऽपि दारुणः । न न्यवर्तत कौरव्य पुरुषादाननुव्रतः ।। १०-१-४६ ।।
sanskrit
Śukadeva Gosvāmī continued: O best of the Kuru dynasty, Kaṁsa was fiercely cruel and was actually a follower of the Rākṣasas. Therefore he could be neither pacified nor terrified by the good instructions given by Vasudeva. He did not care about the results of sinful activities, either in this life or in the next. ।। 10-1-46 ।।
english translation
शुकदेव गोस्वामी ने कहा : हे कुरुवंश में श्रेष्ठ, कंस अत्यंत क्रूर था और वास्तव में राक्षसों का अनुयायी था। अतएव वसुदेव के सदुपदेशों से उसे न तो समझाया-बुझाया जा सकता था, न ही भयभीत किया जा सकता था। उसे इस जीवन में या अगले जीवन में पापकर्मों के फलों की कोई चिन्ता नहीं थी। ।। १०-१-४६ ।।
hindi translation
zrIzuka uvAca evaM sa sAmabhirbhedairbodhyamAno'pi dAruNaH | na nyavartata kauravya puruSAdAnanuvrataH || 10-1-46 ||
hk transliteration by Sanscriptनिर्बन्धं तस्य तं ज्ञात्वा विचिन्त्यानकदुन्दुभिः । प्राप्तं कालं प्रतिव्योढुमिदं तत्रान्वपद्यत ।। १०-१-४७ ।।
sanskrit
When Vasudeva saw that Kaṁsa was determined to kill his sister Devakī, he thought to himself very deeply. Considering the imminent danger of death, he thought of another plan to stop Kaṁsa. ।। 10-1-47 ।।
english translation
जब वसुदेव ने देखा कि कंस अपनी बहन देवकी को मार डालने पर तुला हुआ है, तो उसने अपने मन में गम्भीरतापूर्वक सोचा। मृत्यु को आया हुआ देखकर उसने कंस को रोकने का दूसरा उपाय सोचा। ।। १०-१-४७ ।।
hindi translation
nirbandhaM tasya taM jJAtvA vicintyAnakadundubhiH | prAptaM kAlaM prativyoDhumidaM tatrAnvapadyata || 10-1-47 ||
hk transliteration by Sanscriptमृत्युर्बुद्धिमतापोह्यो यावद्बुद्धिबलोदयम् । यद्यसौ न निवर्तेत नापराधोऽस्ति देहिनः ।। १०-१-४८ ।।
sanskrit
As long as he has intelligence and bodily strength, an intelligent person must try to avoid death. This is the duty of every embodied person. But if death cannot be avoided in spite of one’s endeavors, a person facing death commits no offense. ।। 10-1-48 ।।
english translation
बुद्धिमान मनुष्य को चाहिए कि जब तक बुद्धि तथा शारीरिक पराक्रम रहे, तब तक मृत्यु से बचने का प्रयास करता रहे। हर देहधारी का यही कर्तव्य है। यदि उद्यम करने पर भी मृत्यु को टाला नहीं जा सके, तो मृत्यु को वरण करने वाला मनुष्य अपराधी नहीं है। ।। १०-१-४८ ।।
hindi translation
mRtyurbuddhimatApohyo yAvadbuddhibalodayam | yadyasau na nivarteta nAparAdho'sti dehinaH || 10-1-48 ||
hk transliteration by Sanscriptप्रदाय मृत्यवे पुत्रान् मोचये कृपणामिमाम् । सुता मे यदि जायेरन् मृत्युर्वा न म्रियेत चेत् ।। १०-१-४९ ।।
sanskrit
Vasudeva considered: By delivering all my sons to Kaṁsa, who is death personified, I shall save the life of Devakī. Perhaps Kaṁsa will die before my sons take birth, or, since he is already destined to die at the hands of my son, one of my sons may kill him. ।। 10-1-49 ।।
english translation
वसुदेव ने विचार किया: मैं मृत्यु रूपी कंस को अपने सारे पुत्र देकर देवकी के प्राण बचा सकता हूँ। हो सकता है कि कंस मेरे पुत्रों के जन्म के पूर्व ही मर जाए, या फिर जब उसे मेरे पुत्र के हाथों से मरना लिखा है, तो मेरा कोई पुत्र उसे मारे ही। ।। १०-१-४९ ।।
hindi translation
pradAya mRtyave putrAn mocaye kRpaNAmimAm | sutA me yadi jAyeran mRtyurvA na mriyeta cet || 10-1-49 ||
hk transliteration by Sanscriptविपर्ययो वा किं न स्याद्गतिर्धातुर्दुरत्यया । उपस्थितो निवर्तेत निवृत्तः पुनरापतेत् ।। १०-१-५० ।।
sanskrit
For the time being, let me promise to hand over my sons so that Kaṁsa will give up this immediate threat, and if in due course of time Kaṁsa dies, I shall have nothing to fear. ।। 10-1-50 ।।
english translation
इस समय मुझे चाहिए कि मैं कंस को अपने सारे पुत्रों को सौंपने की प्रतिज्ञा कर लूँ जिससे कंस अपनी यह धमकी त्याग दे और यदि आगे चलकर कंस मर जाता है, तो फिर मुझे डरने की कोई बात नहीं रह जाती। ।। १०-१-५० ।।
hindi translation
viparyayo vA kiM na syAdgatirdhAturduratyayA | upasthito nivarteta nivRttaH punarApatet || 10-1-50 ||
hk transliteration by Sanscript