1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
•
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:90.9%
चित्तस्योपशमोऽयं वै कविभिः शास्त्रचक्षुषा । दर्शितः सुगमो योगो धर्मश्चात्ममुदावहः ।। १०-८४-३६ ।।
Learned authorities who see through the eye of scripture have demonstrated that this is the easiest method of subduing the agitated mind and attaining liberation, and that it is a sacred duty which brings joy to the heart. ।। 10-84-36 ।।
english translation
शास्त्र की आंखों से देखने वाले विद्वान अधिकारियों ने प्रदर्शित किया है कि उत्तेजित मन को वश में करने और मुक्ति प्राप्त करने का यह सबसे आसान तरीका है, और यह एक पवित्र कर्तव्य है जो दिल को खुशी देता है। ।। १०-८४-३६ ।।
hindi translation
cittasyopazamo'yaM vai kavibhiH zAstracakSuSA | darzitaH sugamo yogo dharmazcAtmamudAvahaH || 10-84-36 ||
hk transliteration by Sanscriptअयं स्वस्त्ययनः पन्था द्विजातेर्गृहमेधिनः । यच्छ्रद्धयाऽऽप्तवित्तेन शुक्लेनेज्येत पूरुषः ।। १०-८४-३७ ।।
This is the most auspicious path for a religious householder of the twice-born orders — to selflessly worship the Personality of Godhead with wealth honestly obtained. ।। 10-84-37 ।।
english translation
द्विजों के धार्मिक गृहस्थ के लिए यह सबसे शुभ मार्ग है - ईमानदारी से प्राप्त धन के साथ निःस्वार्थ रूप से भगवान की पूजा करना। ।। १०-८४-३७ ।।
hindi translation
ayaM svastyayanaH panthA dvijAtergRhamedhinaH | yacchraddhayA''ptavittena zuklenejyeta pUruSaH || 10-84-37 ||
hk transliteration by Sanscriptवित्तैषणां यज्ञदानैर्गृहैर्दारसुतैषणाम् । आत्मलोकैषणां देव कालेन विसृजेद्बुधः । ग्रामे त्यक्तैषणाः सर्वे ययुर्धीरास्तपोवनम् ।। १०-८४-३८ ।।
An intelligent person should learn to renounce his desire for wealth by performing sacrifices and acts of charity. He should learn to renounce his desire for wife and children by experiencing family life. And he should learn to renounce his desire for promotion to a higher planet in his next life, O saintly Vasudeva, by studying the effects of time. Self-controlled sages who have thus renounced their attachment to household life go to the forest to perform austerities. ।। 10-84-38 ।।
english translation
एक बुद्धिमान व्यक्ति को यज्ञ और दान के कार्य करके धन की इच्छा को त्यागना सीखना चाहिए। उसे पारिवारिक जीवन का अनुभव करके पत्नी और बच्चों की इच्छा का त्याग करना सीखना चाहिए। और उसे समय के प्रभावों का अध्ययन करके, हे संत वासुदेव, अपने अगले जीवन में एक उच्च ग्रह पर पदोन्नति की इच्छा को त्यागना सीखना चाहिए। इस प्रकार संयमी ऋषि, जिन्होंने गृहस्थ जीवन के प्रति अपना मोह त्याग दिया है, तपस्या करने के लिए जंगल में चले जाते हैं। ।। १०-८४-३८ ।।
hindi translation
vittaiSaNAM yajJadAnairgRhairdArasutaiSaNAm | AtmalokaiSaNAM deva kAlena visRjedbudhaH | grAme tyaktaiSaNAH sarve yayurdhIrAstapovanam || 10-84-38 ||
hk transliteration by Sanscriptऋणैस्त्रिभिर्द्विजो जातो देवर्षिपितॄणां प्रभो । यज्ञाध्ययनपुत्रैस्तान्यनिस्तीर्य त्यजन् पतेत् ।। १०-८४-३९ ।।
Dear Prabhu, a member of the twice-born classes is born with three kinds of debts — those owed to the demigods, to the sages and to his forefathers. If he leaves his body without first liquidating these debts by performing sacrifice, studying the scriptures and begetting children, he will fall down into a hellish condition. ।। 10-84-39 ।।
english translation
प्रिय प्रभु, द्विज वर्ग का सदस्य तीन प्रकार के ऋणों के साथ पैदा होता है - देवताओं का, ऋषियों का और अपने पूर्वजों का। यदि वह यज्ञ करके, शास्त्रों का अध्ययन करके तथा सन्तान उत्पन्न करके इन ऋणों को समाप्त किए बिना ही शरीर छोड़ देता है, तो वह नारकीय स्थिति में गिर जाता है। ।। १०-८४-३९ ।।
hindi translation
RNaistribhirdvijo jAto devarSipitRRNAM prabho | yajJAdhyayanaputraistAnyanistIrya tyajan patet || 10-84-39 ||
hk transliteration by Sanscriptत्वं त्वद्य मुक्तो द्वाभ्यां वै ऋषिपित्रोर्महामते । यज्ञैर्देवर्णमुन्मुच्य निरृणोऽशरणो भव ।। १०-८४-४० ।।
But you, O magnanimous soul, are already free from two of your debts — those to the sages and the forefathers. Now absolve yourself of your debt to the demigods by executing Vedic sacrifices, and in this way free yourself completely of debt and renounce all material shelter. ।। 10-84-40 ।।
english translation
लेकिन, हे उदार आत्मा, आप पहले से ही अपने दो ऋणों से मुक्त हैं - ऋषियों और पूर्वजों के। अब वैदिक यज्ञ करके अपने आप को देवताओं के प्रति अपने ऋण से मुक्त करें, और इस प्रकार अपने आप को ऋण से पूरी तरह मुक्त करें और सभी भौतिक आश्रयों का त्याग करें। ।। १०-८४-४० ।।
hindi translation
tvaM tvadya mukto dvAbhyAM vai RSipitrormahAmate | yajJairdevarNamunmucya nirRNo'zaraNo bhava || 10-84-40 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:90.9%
चित्तस्योपशमोऽयं वै कविभिः शास्त्रचक्षुषा । दर्शितः सुगमो योगो धर्मश्चात्ममुदावहः ।। १०-८४-३६ ।।
Learned authorities who see through the eye of scripture have demonstrated that this is the easiest method of subduing the agitated mind and attaining liberation, and that it is a sacred duty which brings joy to the heart. ।। 10-84-36 ।।
english translation
शास्त्र की आंखों से देखने वाले विद्वान अधिकारियों ने प्रदर्शित किया है कि उत्तेजित मन को वश में करने और मुक्ति प्राप्त करने का यह सबसे आसान तरीका है, और यह एक पवित्र कर्तव्य है जो दिल को खुशी देता है। ।। १०-८४-३६ ।।
hindi translation
cittasyopazamo'yaM vai kavibhiH zAstracakSuSA | darzitaH sugamo yogo dharmazcAtmamudAvahaH || 10-84-36 ||
hk transliteration by Sanscriptअयं स्वस्त्ययनः पन्था द्विजातेर्गृहमेधिनः । यच्छ्रद्धयाऽऽप्तवित्तेन शुक्लेनेज्येत पूरुषः ।। १०-८४-३७ ।।
This is the most auspicious path for a religious householder of the twice-born orders — to selflessly worship the Personality of Godhead with wealth honestly obtained. ।। 10-84-37 ।।
english translation
द्विजों के धार्मिक गृहस्थ के लिए यह सबसे शुभ मार्ग है - ईमानदारी से प्राप्त धन के साथ निःस्वार्थ रूप से भगवान की पूजा करना। ।। १०-८४-३७ ।।
hindi translation
ayaM svastyayanaH panthA dvijAtergRhamedhinaH | yacchraddhayA''ptavittena zuklenejyeta pUruSaH || 10-84-37 ||
hk transliteration by Sanscriptवित्तैषणां यज्ञदानैर्गृहैर्दारसुतैषणाम् । आत्मलोकैषणां देव कालेन विसृजेद्बुधः । ग्रामे त्यक्तैषणाः सर्वे ययुर्धीरास्तपोवनम् ।। १०-८४-३८ ।।
An intelligent person should learn to renounce his desire for wealth by performing sacrifices and acts of charity. He should learn to renounce his desire for wife and children by experiencing family life. And he should learn to renounce his desire for promotion to a higher planet in his next life, O saintly Vasudeva, by studying the effects of time. Self-controlled sages who have thus renounced their attachment to household life go to the forest to perform austerities. ।। 10-84-38 ।।
english translation
एक बुद्धिमान व्यक्ति को यज्ञ और दान के कार्य करके धन की इच्छा को त्यागना सीखना चाहिए। उसे पारिवारिक जीवन का अनुभव करके पत्नी और बच्चों की इच्छा का त्याग करना सीखना चाहिए। और उसे समय के प्रभावों का अध्ययन करके, हे संत वासुदेव, अपने अगले जीवन में एक उच्च ग्रह पर पदोन्नति की इच्छा को त्यागना सीखना चाहिए। इस प्रकार संयमी ऋषि, जिन्होंने गृहस्थ जीवन के प्रति अपना मोह त्याग दिया है, तपस्या करने के लिए जंगल में चले जाते हैं। ।। १०-८४-३८ ।।
hindi translation
vittaiSaNAM yajJadAnairgRhairdArasutaiSaNAm | AtmalokaiSaNAM deva kAlena visRjedbudhaH | grAme tyaktaiSaNAH sarve yayurdhIrAstapovanam || 10-84-38 ||
hk transliteration by Sanscriptऋणैस्त्रिभिर्द्विजो जातो देवर्षिपितॄणां प्रभो । यज्ञाध्ययनपुत्रैस्तान्यनिस्तीर्य त्यजन् पतेत् ।। १०-८४-३९ ।।
Dear Prabhu, a member of the twice-born classes is born with three kinds of debts — those owed to the demigods, to the sages and to his forefathers. If he leaves his body without first liquidating these debts by performing sacrifice, studying the scriptures and begetting children, he will fall down into a hellish condition. ।। 10-84-39 ।।
english translation
प्रिय प्रभु, द्विज वर्ग का सदस्य तीन प्रकार के ऋणों के साथ पैदा होता है - देवताओं का, ऋषियों का और अपने पूर्वजों का। यदि वह यज्ञ करके, शास्त्रों का अध्ययन करके तथा सन्तान उत्पन्न करके इन ऋणों को समाप्त किए बिना ही शरीर छोड़ देता है, तो वह नारकीय स्थिति में गिर जाता है। ।। १०-८४-३९ ।।
hindi translation
RNaistribhirdvijo jAto devarSipitRRNAM prabho | yajJAdhyayanaputraistAnyanistIrya tyajan patet || 10-84-39 ||
hk transliteration by Sanscriptत्वं त्वद्य मुक्तो द्वाभ्यां वै ऋषिपित्रोर्महामते । यज्ञैर्देवर्णमुन्मुच्य निरृणोऽशरणो भव ।। १०-८४-४० ।।
But you, O magnanimous soul, are already free from two of your debts — those to the sages and the forefathers. Now absolve yourself of your debt to the demigods by executing Vedic sacrifices, and in this way free yourself completely of debt and renounce all material shelter. ।। 10-84-40 ।।
english translation
लेकिन, हे उदार आत्मा, आप पहले से ही अपने दो ऋणों से मुक्त हैं - ऋषियों और पूर्वजों के। अब वैदिक यज्ञ करके अपने आप को देवताओं के प्रति अपने ऋण से मुक्त करें, और इस प्रकार अपने आप को ऋण से पूरी तरह मुक्त करें और सभी भौतिक आश्रयों का त्याग करें। ।। १०-८४-४० ।।
hindi translation
tvaM tvadya mukto dvAbhyAM vai RSipitrormahAmate | yajJairdevarNamunmucya nirRNo'zaraNo bhava || 10-84-40 ||
hk transliteration by Sanscript