1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
•
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:90.8%
सन्निकर्षो हि मर्त्यानामनादरणकारणम् । गाङ्गं हित्वा यथान्याम्भस्तत्रत्यो याति शुद्धये ।। १०-८४-३१ ।।
In this world familiarity breeds contempt. For example, one who lives on the banks of the Ganges might travel to some other body of water to be purified. ।। 10-84-31 ।।
english translation
इस संसार में अपनापन तिरस्कार पैदा करता है। उदाहरण के लिए, जो व्यक्ति गंगा के तट पर रहता है, वह शुद्ध होने के लिए किसी अन्य जलाशय की यात्रा कर सकता है। ।। १०-८४-३१ ।।
hindi translation
sannikarSo hi martyAnAmanAdaraNakAraNam | gAGgaM hitvA yathAnyAmbhastatratyo yAti zuddhaye || 10-84-31 ||
hk transliteration by Sanscriptयस्यानुभूतिः कालेन लयोत्पत्त्यादिनास्य वै । स्वतोऽन्यस्माच्च गुणतो न कुतश्चन रिष्यति ।। १०-८४-३२ ।।
The Supreme Lord’s awareness is never disturbed by time, by the creation and destruction of the universe, by changes in its own qualities, or by anything else, whether self-caused or external. ।। 10-84-32 ।।
english translation
सर्वोच्च भगवान की जागरूकता कभी भी समय से, ब्रह्मांड के निर्माण और विनाश से, अपने स्वयं के गुणों में परिवर्तन से, या किसी अन्य चीज़ से, चाहे स्व-कारण या बाहरी हो, परेशान नहीं होती है। ।। १०-८४-३२ ।।
hindi translation
yasyAnubhUtiH kAlena layotpattyAdinAsya vai | svato'nyasmAcca guNato na kutazcana riSyati || 10-84-32 ||
hk transliteration by Sanscriptतं क्लेशकर्मपरिपाकगुणप्रवाहैरव्याहतानुभवमीश्वरमद्वितीयम् । प्राणादिभिः स्वविभवैरुपगूढमन्यो मन्येत सूर्यमिव मेघहिमोपरागैः ।। १०-८४-३३ ।।
But although the consciousness of the Personality of Godhead, who is the supreme one without a second, is never affected by material distress, by the reactions of material work or by the constant flow of nature’s modes, ordinary persons nonetheless think that the Lord is covered by His own creations of prāṇa and other material elements, just as one may think that the sun is covered by clouds, snow or an eclipse. ।। 10-84-33 ।।
english translation
परंतु यद्यपि भगवान की चेतना, जो बिना किसी क्षण के सर्वोच्च है, कभी भी भौतिक संकट, भौतिक कार्य की प्रतिक्रियाओं या प्रकृति के गुणों के निरंतर प्रवाह से प्रभावित नहीं होती है, फिर भी सामान्य व्यक्ति सोचते हैं कि भगवान ढके हुए हैं प्राण और अन्य भौतिक तत्वों की अपनी रचनाओं द्वारा, जैसे कोई सोच सकता है कि सूर्य बादलों, बर्फ या ग्रहण से ढका हुआ है। ।। १०-८४-३३ ।।
hindi translation
taM klezakarmaparipAkaguNapravAhairavyAhatAnubhavamIzvaramadvitIyam | prANAdibhiH svavibhavairupagUDhamanyo manyeta sUryamiva meghahimoparAgaiH || 10-84-33 ||
hk transliteration by Sanscriptअथोचुर्मुनयो राजन्नाभाष्यानकदुन्दभिम् । सर्वेषां शृण्वतां राज्ञां तथैवाच्युतरामयोः ।। १०-८४-३४ ।।
[Śukadeva Gosvāmī continued:] The sages then spoke again, O King, addressing Vasudeva while all the kings, along with Lord Acyuta and Lord Rāma, listened. ।। 10-84-34 ।।
english translation
[शुकदेव गोस्वामी ने आगे कहा:] हे राजन, ऋषियों ने वासुदेव को संबोधित करते हुए फिर से बात की, जबकि भगवान अच्युत और भगवान राम सहित सभी राजा सुन रहे थे। ।। १०-८४-३४ ।।
hindi translation
athocurmunayo rAjannAbhASyAnakadundabhim | sarveSAM zaRNvatAM rAjJAM tathaivAcyutarAmayoH || 10-84-34 ||
hk transliteration by Sanscriptकर्मणा कर्मनिर्हार एष साधु निरूपितः । यच्छ्रद्धया यजेद्विष्णुं सर्वयज्ञेश्वरं मखैः ।। १०-८४-३५ ।।
[The sages said:] It has been definitely concluded that work is counteracted by further work when one executes Vedic sacrifices as a means of worshiping Viṣṇu, the Lord of all sacrifices, with sincere faith. ।। 10-84-35 ।।
english translation
[ऋषियों ने कहा:] यह निश्चित रूप से निष्कर्ष निकाला गया है कि जब कोई सच्चे विश्वास के साथ सभी यज्ञों के भगवान विष्णु की पूजा करने के साधन के रूप में वैदिक बलिदान करता है तो काम का प्रतिकार आगे के काम से होता है। ।। १०-८४-३५ ।।
hindi translation
karmaNA karmanirhAra eSa sAdhu nirUpitaH | yacchraddhayA yajedviSNuM sarvayajJezvaraM makhaiH || 10-84-35 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:90.8%
सन्निकर्षो हि मर्त्यानामनादरणकारणम् । गाङ्गं हित्वा यथान्याम्भस्तत्रत्यो याति शुद्धये ।। १०-८४-३१ ।।
In this world familiarity breeds contempt. For example, one who lives on the banks of the Ganges might travel to some other body of water to be purified. ।। 10-84-31 ।।
english translation
इस संसार में अपनापन तिरस्कार पैदा करता है। उदाहरण के लिए, जो व्यक्ति गंगा के तट पर रहता है, वह शुद्ध होने के लिए किसी अन्य जलाशय की यात्रा कर सकता है। ।। १०-८४-३१ ।।
hindi translation
sannikarSo hi martyAnAmanAdaraNakAraNam | gAGgaM hitvA yathAnyAmbhastatratyo yAti zuddhaye || 10-84-31 ||
hk transliteration by Sanscriptयस्यानुभूतिः कालेन लयोत्पत्त्यादिनास्य वै । स्वतोऽन्यस्माच्च गुणतो न कुतश्चन रिष्यति ।। १०-८४-३२ ।।
The Supreme Lord’s awareness is never disturbed by time, by the creation and destruction of the universe, by changes in its own qualities, or by anything else, whether self-caused or external. ।। 10-84-32 ।।
english translation
सर्वोच्च भगवान की जागरूकता कभी भी समय से, ब्रह्मांड के निर्माण और विनाश से, अपने स्वयं के गुणों में परिवर्तन से, या किसी अन्य चीज़ से, चाहे स्व-कारण या बाहरी हो, परेशान नहीं होती है। ।। १०-८४-३२ ।।
hindi translation
yasyAnubhUtiH kAlena layotpattyAdinAsya vai | svato'nyasmAcca guNato na kutazcana riSyati || 10-84-32 ||
hk transliteration by Sanscriptतं क्लेशकर्मपरिपाकगुणप्रवाहैरव्याहतानुभवमीश्वरमद्वितीयम् । प्राणादिभिः स्वविभवैरुपगूढमन्यो मन्येत सूर्यमिव मेघहिमोपरागैः ।। १०-८४-३३ ।।
But although the consciousness of the Personality of Godhead, who is the supreme one without a second, is never affected by material distress, by the reactions of material work or by the constant flow of nature’s modes, ordinary persons nonetheless think that the Lord is covered by His own creations of prāṇa and other material elements, just as one may think that the sun is covered by clouds, snow or an eclipse. ।। 10-84-33 ।।
english translation
परंतु यद्यपि भगवान की चेतना, जो बिना किसी क्षण के सर्वोच्च है, कभी भी भौतिक संकट, भौतिक कार्य की प्रतिक्रियाओं या प्रकृति के गुणों के निरंतर प्रवाह से प्रभावित नहीं होती है, फिर भी सामान्य व्यक्ति सोचते हैं कि भगवान ढके हुए हैं प्राण और अन्य भौतिक तत्वों की अपनी रचनाओं द्वारा, जैसे कोई सोच सकता है कि सूर्य बादलों, बर्फ या ग्रहण से ढका हुआ है। ।। १०-८४-३३ ।।
hindi translation
taM klezakarmaparipAkaguNapravAhairavyAhatAnubhavamIzvaramadvitIyam | prANAdibhiH svavibhavairupagUDhamanyo manyeta sUryamiva meghahimoparAgaiH || 10-84-33 ||
hk transliteration by Sanscriptअथोचुर्मुनयो राजन्नाभाष्यानकदुन्दभिम् । सर्वेषां शृण्वतां राज्ञां तथैवाच्युतरामयोः ।। १०-८४-३४ ।।
[Śukadeva Gosvāmī continued:] The sages then spoke again, O King, addressing Vasudeva while all the kings, along with Lord Acyuta and Lord Rāma, listened. ।। 10-84-34 ।।
english translation
[शुकदेव गोस्वामी ने आगे कहा:] हे राजन, ऋषियों ने वासुदेव को संबोधित करते हुए फिर से बात की, जबकि भगवान अच्युत और भगवान राम सहित सभी राजा सुन रहे थे। ।। १०-८४-३४ ।।
hindi translation
athocurmunayo rAjannAbhASyAnakadundabhim | sarveSAM zaRNvatAM rAjJAM tathaivAcyutarAmayoH || 10-84-34 ||
hk transliteration by Sanscriptकर्मणा कर्मनिर्हार एष साधु निरूपितः । यच्छ्रद्धया यजेद्विष्णुं सर्वयज्ञेश्वरं मखैः ।। १०-८४-३५ ।।
[The sages said:] It has been definitely concluded that work is counteracted by further work when one executes Vedic sacrifices as a means of worshiping Viṣṇu, the Lord of all sacrifices, with sincere faith. ।। 10-84-35 ।।
english translation
[ऋषियों ने कहा:] यह निश्चित रूप से निष्कर्ष निकाला गया है कि जब कोई सच्चे विश्वास के साथ सभी यज्ञों के भगवान विष्णु की पूजा करने के साधन के रूप में वैदिक बलिदान करता है तो काम का प्रतिकार आगे के काम से होता है। ।। १०-८४-३५ ।।
hindi translation
karmaNA karmanirhAra eSa sAdhu nirUpitaH | yacchraddhayA yajedviSNuM sarvayajJezvaraM makhaiH || 10-84-35 ||
hk transliteration by Sanscript