1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
•
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:44.6%
हतेषु मल्लवर्येषु विद्रुतेषु च भोजराट् । न्यवारयत्स्वतूर्याणि वाक्यं चेदमुवाच ह ।। १०-४४-३१ ।।
sanskrit
The Bhoja king, seeing that his best wrestlers had all been killed or had fled, stopped the musical performance originally meant for his pleasure and spoke the following words. ।। 10-44-31 ।।
english translation
जब भोजराज ने देखा कि उसके सर्वश्रेष्ठ पहलवान या तो मारे जा चुके हैं अथवा भाग गये हैं, तो उसने वाद्य-यंत्रों को बजाना रूकवा दिया जो मूलत: उसके मनोविनोद के लिए बजाये जा रहे थे और इस प्रकार के शब्द कहे। ।। १०-४४-३१ ।।
hindi translation
hateSu mallavaryeSu vidruteSu ca bhojarAT | nyavArayatsvatUryANi vAkyaM cedamuvAca ha || 10-44-31 ||
hk transliteration by Sanscriptनिःसारयत दुर्वृत्तौ वसुदेवात्मजौ पुरात् । धनं हरत गोपानां नन्दं बध्नीत दुर्मतिम् ।। १०-४४-३२ ।।
sanskrit
[Kaṁsa said:] Drive the two wicked sons of Vasudeva out of the city! Confiscate the cowherds’ property and arrest that fool Nanda! ।। 10-44-32 ।।
english translation
[कंस ने कहा]: वसुदेव के दोनों दुष्ट पुत्रों को नगरी से बाहर निकाल दो। ग्वालों की सम्पत्ति छीन लो और उस मूर्ख नन्द को बन्दी बना लो। ।। १०-४४-३२ ।।
hindi translation
niHsArayata durvRttau vasudevAtmajau purAt | dhanaM harata gopAnAM nandaM badhnIta durmatim || 10-44-32 ||
hk transliteration by Sanscriptवसुदेवस्तु दुर्मेधा हन्यतामाश्वसत्तमः । उग्रसेनः पिता चापि सानुगः परपक्षगः ।। १०-४४-३३ ।।
sanskrit
Kill that most evil fool Vasudeva! And also kill my father, Ugrasena, along with his followers, who have all sided with our enemies! ।। 10-44-33 ।।
english translation
उस अत्यन्त दुष्ट मूर्ख वसुदेव को मार डालो! और मेरे पिता उग्रसेन को भी उसके अनुयायियों सहित मार डालो क्योंकि उन सब ने हमारे शत्रुओं का पक्ष लिया है। ।। १०-४४-३३ ।।
hindi translation
vasudevastu durmedhA hanyatAmAzvasattamaH | ugrasenaH pitA cApi sAnugaH parapakSagaH || 10-44-33 ||
hk transliteration by Sanscriptएवं विकत्थमाने वै कंसे प्रकुपितोऽव्ययः । लघिम्नोत्पत्य तरसा मञ्चमुत्तुङ्गमारुहत् ।। १०-४४-३४ ।।
sanskrit
As Kaṁsa thus raved so audaciously, the infallible Lord Kṛṣṇa, intensely angry, quickly and easily jumped up onto the high royal dais. ।। 10-44-34 ।।
english translation
जब कंस इस तरह दम्भ से गरज रहा था, तो अच्युत भगवान् कृष्ण अत्यन्त क्रुद्ध होकर तेजी के साथ सरलता से उछलकर ऊँचे राजमंच पर जा पहुँचे। ।। १०-४४-३४ ।।
hindi translation
evaM vikatthamAne vai kaMse prakupito'vyayaH | laghimnotpatya tarasA maJcamuttuGgamAruhat || 10-44-34 ||
hk transliteration by Sanscriptतमाविशन्तमालोक्य मृत्युमात्मन आसनात् । मनस्वी सहसोत्थाय जगृहे सोऽसिचर्मणी ।। १०-४४-३५ ।।
sanskrit
Seeing Lord Kṛṣṇa approaching like death personified, the quick-witted Kaṁsa instantly rose from his seat and took up his sword and shield. ।। 10-44-35 ।।
english translation
भगवान् कृष्ण को साक्षात् मृत्यु के समान आते देखकर प्रखर बुद्धिवाला कंस तुरन्त अपने आसन से उठ खड़ा हुआ और उसने अपनी तलवार तथा ढाल उठा ली। ।। १०-४४-३५ ।।
hindi translation
tamAvizantamAlokya mRtyumAtmana AsanAt | manasvI sahasotthAya jagRhe so'sicarmaNI || 10-44-35 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:44.6%
हतेषु मल्लवर्येषु विद्रुतेषु च भोजराट् । न्यवारयत्स्वतूर्याणि वाक्यं चेदमुवाच ह ।। १०-४४-३१ ।।
sanskrit
The Bhoja king, seeing that his best wrestlers had all been killed or had fled, stopped the musical performance originally meant for his pleasure and spoke the following words. ।। 10-44-31 ।।
english translation
जब भोजराज ने देखा कि उसके सर्वश्रेष्ठ पहलवान या तो मारे जा चुके हैं अथवा भाग गये हैं, तो उसने वाद्य-यंत्रों को बजाना रूकवा दिया जो मूलत: उसके मनोविनोद के लिए बजाये जा रहे थे और इस प्रकार के शब्द कहे। ।। १०-४४-३१ ।।
hindi translation
hateSu mallavaryeSu vidruteSu ca bhojarAT | nyavArayatsvatUryANi vAkyaM cedamuvAca ha || 10-44-31 ||
hk transliteration by Sanscriptनिःसारयत दुर्वृत्तौ वसुदेवात्मजौ पुरात् । धनं हरत गोपानां नन्दं बध्नीत दुर्मतिम् ।। १०-४४-३२ ।।
sanskrit
[Kaṁsa said:] Drive the two wicked sons of Vasudeva out of the city! Confiscate the cowherds’ property and arrest that fool Nanda! ।। 10-44-32 ।।
english translation
[कंस ने कहा]: वसुदेव के दोनों दुष्ट पुत्रों को नगरी से बाहर निकाल दो। ग्वालों की सम्पत्ति छीन लो और उस मूर्ख नन्द को बन्दी बना लो। ।। १०-४४-३२ ।।
hindi translation
niHsArayata durvRttau vasudevAtmajau purAt | dhanaM harata gopAnAM nandaM badhnIta durmatim || 10-44-32 ||
hk transliteration by Sanscriptवसुदेवस्तु दुर्मेधा हन्यतामाश्वसत्तमः । उग्रसेनः पिता चापि सानुगः परपक्षगः ।। १०-४४-३३ ।।
sanskrit
Kill that most evil fool Vasudeva! And also kill my father, Ugrasena, along with his followers, who have all sided with our enemies! ।। 10-44-33 ।।
english translation
उस अत्यन्त दुष्ट मूर्ख वसुदेव को मार डालो! और मेरे पिता उग्रसेन को भी उसके अनुयायियों सहित मार डालो क्योंकि उन सब ने हमारे शत्रुओं का पक्ष लिया है। ।। १०-४४-३३ ।।
hindi translation
vasudevastu durmedhA hanyatAmAzvasattamaH | ugrasenaH pitA cApi sAnugaH parapakSagaH || 10-44-33 ||
hk transliteration by Sanscriptएवं विकत्थमाने वै कंसे प्रकुपितोऽव्ययः । लघिम्नोत्पत्य तरसा मञ्चमुत्तुङ्गमारुहत् ।। १०-४४-३४ ।।
sanskrit
As Kaṁsa thus raved so audaciously, the infallible Lord Kṛṣṇa, intensely angry, quickly and easily jumped up onto the high royal dais. ।। 10-44-34 ।।
english translation
जब कंस इस तरह दम्भ से गरज रहा था, तो अच्युत भगवान् कृष्ण अत्यन्त क्रुद्ध होकर तेजी के साथ सरलता से उछलकर ऊँचे राजमंच पर जा पहुँचे। ।। १०-४४-३४ ।।
hindi translation
evaM vikatthamAne vai kaMse prakupito'vyayaH | laghimnotpatya tarasA maJcamuttuGgamAruhat || 10-44-34 ||
hk transliteration by Sanscriptतमाविशन्तमालोक्य मृत्युमात्मन आसनात् । मनस्वी सहसोत्थाय जगृहे सोऽसिचर्मणी ।। १०-४४-३५ ।।
sanskrit
Seeing Lord Kṛṣṇa approaching like death personified, the quick-witted Kaṁsa instantly rose from his seat and took up his sword and shield. ।। 10-44-35 ।।
english translation
भगवान् कृष्ण को साक्षात् मृत्यु के समान आते देखकर प्रखर बुद्धिवाला कंस तुरन्त अपने आसन से उठ खड़ा हुआ और उसने अपनी तलवार तथा ढाल उठा ली। ।। १०-४४-३५ ।।
hindi translation
tamAvizantamAlokya mRtyumAtmana AsanAt | manasvI sahasotthAya jagRhe so'sicarmaNI || 10-44-35 ||
hk transliteration by Sanscript