1.

प्रथमोऽध्यायः

Chapter 1

2.

द्वितीयोऽध्यायः

Chapter 2

3.

तृतीयोऽध्यायः

Chapter 3

4.

चतुर्थोऽध्यायः

Chapter 4

5.

पञ्चमोऽध्यायः

Chapter 5

6.

षष्ठोऽध्यायः

Chapter 6

7.

सप्तमोऽध्यायः

Chapter 7

8.

अष्टमोऽध्यायः

Chapter 8

9.

नवमोऽध्यायः

Chapter 9

10.

दशमोऽध्यायः

Chapter 10

11.

एकादशोध्यायः

Chapter 11

12.

द्वादशोऽध्यायः

Chapter 12

13.

त्रयोदशोऽध्यायः

Chapter 13

14.

चतुर्दशोऽध्यायः

Chapter 14

15.

पञ्चदशोऽध्यायः

Chapter 15

16.

षोडशोऽध्यायः

Chapter 16

17.

सप्तदशोऽध्यायः

Chapter 17

18.

अष्टादशोऽध्यायः

Chapter 18

19.

एकोनविंशोऽध्यायः

Chapter 19

20.

विंशोऽध्यायः

Chapter 20

21.

एकविंशोऽध्यायः

Chapter 21

22.

द्वाविंशोऽध्यायः

Chapter 22

23.

त्रयोविंशोऽध्यायः

Chapter 23

24.

चतुर्विंशोऽध्यायः

Chapter 24

25.

पञ्चविंशोऽध्यायः

Chapter 25

26.

षड्विंशोऽध्यायः

Chapter 26

27.

सप्तविंशोऽध्यायः

Chapter 27

28.

अष्टाविंशोऽध्यायः

Chapter 28

एकोनत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 29

30.

त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 30

31.

एकत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 31

32.

द्वात्रिंशोऽध्यायः

Chapter 32

33.

त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 33

34.

चतुस्त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 34

35.

पञ्चत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 35

36.

षट्त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 36

37.

सप्तत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 37

38.

अष्टात्रिंशोऽध्यायः

Chapter 38

39.

एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 39

40.

चत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 40

41.

एकचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 41

42.

द्विचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 42

43.

त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 43

44.

चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 44

45.

पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 45

46.

षट्चत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 46

47.

सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 47

48.

अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः

Chapter 48

49.

एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 49

50.

पञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 50

51.

एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 51

52.

द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 52

53.

त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 53

54.

चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 54

55.

पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 55

56.

षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 56

57.

सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 57

58.

अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः

Chapter 58

59.

एकोनषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 59

60.

षष्टितमोऽध्यायः

Chapter 60

61.

एकषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 61

62.

द्विषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 62

63.

त्रिषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 63

64.

चतुःषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 64

65.

पञ्चषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 65

66.

षट्षष्टितमोऽध्यायः

Chapter 66

67.

सप्तषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 67

68.

अष्टषष्टितमोऽध्यायः

Chapter 68

69.

एकोनसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 69

70.

सप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 70

71.

एकसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 71

72.

द्विसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 72

73.

त्रिसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 73

74.

चतुःसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 74

75.

पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 75

76.

षट्सप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 76

77.

सप्तसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 77

78.

अष्टसप्ततितमोऽध्यायः

Chapter 78

79.

एकोनाशीतितमोऽध्यायः

Chapter 79

80.

अशीतितमोऽध्यायः

Chapter 80

81.

एकाशीतितमोऽध्यायः

Chapter 81

82.

द्व्यशीतितमोऽध्यायः

Chapter 82

83.

त्र्यशीतितमोऽध्यायः

Chapter 83

84.

चतुरशीतितमोऽध्यायः

Chapter 84

85.

पञ्चाशीतितमोऽध्यायः

Chapter 85

86.

षडशीतितमोऽध्यायः

Chapter 86

87.

सप्ताशीतितमोऽध्यायः

Chapter 87

88.

अष्टाशीतितमोऽध्यायः

Chapter 88

89.

एकोननवतितमोऽध्यायः

Chapter 89

90.

नवतितमोऽध्यायः

Chapter 90

Progress:29.7%

तमेव परमात्मानं जारबुद्ध्यापि सङ्गताः । जहुर्गुणमयं देहं सद्यः प्रक्षीणबन्धनाः ।। १०-२९-११ ।।

Although Lord Kṛṣṇa is the Supreme Soul, these girls simply thought of Him as their male lover and associated with Him in that intimate mood. Thus their karmic bondage was nullified and they abandoned their gross material bodies. ।। 10-29-11 ।।

english translation

यद्यपि भगवान् कृष्ण परमात्मा हैं किन्तु इन युवतियों ने उन्हें अपना प्रेमी ही समझा और उसी घनिष्ठ रस में उनका संसर्ग प्राप्त किया। इस तरह उनके कर्म-बन्धन नष्ट हो गये और उन्होंने अपने स्थूल भौतिक शरीरों को त्याग दिया। ।। १०-२९-११ ।।

hindi translation

tameva paramAtmAnaM jArabuddhyApi saGgatAH | jahurguNamayaM dehaM sadyaH prakSINabandhanAH || 10-29-11 ||

hk transliteration by Sanscript

राजोवाच कृष्णं विदुः परं कान्तं न तु ब्रह्मतया मुने । गुणप्रवाहोपरमस्तासां गुणधियां कथम् ।। १०-२९-१२ ।।

Śrī Parīkṣit Mahārāja said: O sage, the gopīs knew Kṛṣṇa only as their lover, not as the Supreme Absolute Truth. So how could these girls, their minds caught up in the waves of the modes of nature, free themselves from material attachment? ।। 10-29-12 ।।

english translation

श्रीपरीक्षित महाराज ने कहा : “हे मुनिवर, गोपियाँ कृष्ण को केवल अपना प्रेमी मानती थीं, परम पूर्ण सत्य के रूप में नहीं मानती थीं। तो फिर ये युवतियाँ जिनके मन प्रकृति के गुणों की लहरों में बह रहे थे, किस तरह से अपने आपको भौतिक आसक्ति से छुड़ा पाईं?” ।। १०-२९-१२ ।।

hindi translation

rAjovAca kRSNaM viduH paraM kAntaM na tu brahmatayA mune | guNapravAhoparamastAsAM guNadhiyAM katham || 10-29-12 ||

hk transliteration by Sanscript

श्रीशुक उवाच उक्तं पुरस्तादेतत्ते चैद्यः सिद्धिं यथा गतः । द्विषन्नपि हृषीकेशं किमुताधोक्षजप्रियाः ।। १०-२९-१३ ।।

Śukadeva Gosvāmī said: This point was explained to you previously. Since even Śiśupāla, who hated Kṛṣṇa, achieved perfection, then what to speak of the Lord’s dear devotees. ।। 10-29-13 ।।

english translation

शुकदेव गोस्वामी ने कहा : यह विषय आपको पहले बताया जा चुका था। चूँकि कृष्ण से घृणा करने वाला शिशुपाल तक सिद्धि प्राप्त कर सका तो फिर भगवान् के प्रिय भक्तों के विषय में कहना ही क्या है? ।। १०-२९-१३ ।।

hindi translation

zrIzuka uvAca uktaM purastAdetatte caidyaH siddhiM yathA gataH | dviSannapi hRSIkezaM kimutAdhokSajapriyAH || 10-29-13 ||

hk transliteration by Sanscript

नृणां निःश्रेयसार्थाय व्यक्तिर्भगवतो नृप । अव्ययस्याप्रमेयस्य निर्गुणस्य गुणात्मनः ।। १०-२९-१४ ।।

O King, the Supreme Lord is inexhaustible and immeasurable, and He is untouched by the material modes because He is their controller. His personal appearance in this world is meant for bestowing the highest benefit on humanity. ।। 10-29-14 ।।

english translation

हे राजन्, भगवान् अव्यय तथा अप्रमेय हैं और भौतिक गुणों से अछूते हैं क्योंकि वे इन गुणों के नियन्ता हैं। इस जगत में साकार रूप में उनका आविर्भाव मानवता को सर्वोच्च लाभ दिलाने के निमित्त होता है। ।। १०-२९-१४ ।।

hindi translation

nRNAM niHzreyasArthAya vyaktirbhagavato nRpa | avyayasyAprameyasya nirguNasya guNAtmanaH || 10-29-14 ||

hk transliteration by Sanscript

कामं क्रोधं भयं स्नेहमैक्यं सौहृदमेव च । नित्यं हरौ विदधतो यान्ति तन्मयतां हि ते ।। १०-२९-१५ ।।

Persons who constantly direct their lust, anger, fear, protective affection, feeling of impersonal oneness or friendship toward Lord Hari are sure to become absorbed in thought of Him. ।। 10-29-15 ।।

english translation

जो व्यक्ति अपने काम, क्रोध, भय, रक्षात्मक स्नेह, निर्विशेष एकत्व का भाव या मित्रता को सदैव भगवान् हरि में लगाते हैं, वे निश्चित रूप से उनके भावों में तल्लीन हो जाते हैं। ।। १०-२९-१५ ।।

hindi translation

kAmaM krodhaM bhayaM snehamaikyaM sauhRdameva ca | nityaM harau vidadhato yAnti tanmayatAM hi te || 10-29-15 ||

hk transliteration by Sanscript