1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
•
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:14.2%
ततो वत्सानदृष्ट्वैत्य पुलिनेऽपि च वत्सपान् । उभावपि वने कृष्णो विचिकाय समन्ततः ।। १०-१३-१६ ।।
sanskrit
Thereafter, when Kṛṣṇa was unable to find the calves, He returned to the bank of the river, but there He was also unable to see the cowherd boys. Thus He began to search for both the calves and the boys, as if He could not understand what had happened. ।। 10-13-16 ।।
english translation
तत्पश्चात् जब कृष्ण बछड़ों को खोज न पाये तो वे यमुना के तट पर लौट आये किन्तु वहाँ भी उन्होंने ग्वालबालों को नहीं देखा। इस तरह वे बछड़ों तथा बालकों को ऐसे ढूँढऩे लगे, मानों उनकी समझ में न आ रहा हो कि यह क्या हो गया। ।। १०-१३-१६ ।।
hindi translation
tato vatsAnadRSTvaitya puline'pi ca vatsapAn | ubhAvapi vane kRSNo vicikAya samantataH || 10-13-16 ||
hk transliteration by Sanscriptक्वाप्यदृष्ट्वान्तर्विपिने वत्सान् पालांश्च विश्ववित् । सर्वं विधिकृतं कृष्णः सहसावजगाम ह ।। १०-१३-१७ ।।
sanskrit
When Kṛṣṇa was unable to find the calves and their caretakers, the cowherd boys, anywhere in the forest, He could suddenly understand that this was the work of Lord Brahmā. ।। 10-13-17 ।।
english translation
जब कृष्ण बछड़ों तथा उनके पालक ग्वालबालकों को जंगल में कहीं भी ढूँढ़ न पाये तो वे तुरन्त समझ गये कि यह ब्रह्मा की ही करतूत है। ।। १०-१३-१७ ।।
hindi translation
kvApyadRSTvAntarvipine vatsAn pAlAMzca vizvavit | sarvaM vidhikRtaM kRSNaH sahasAvajagAma ha || 10-13-17 ||
hk transliteration by Sanscriptततः कृष्णो मुदं कर्तुं तन्मातॄणां च कस्य च । उभयायितमात्मानं चक्रे विश्वकृदीश्वरः ।। १०-१३-१८ ।।
sanskrit
Thereafter, just to create pleasure both for Brahmā and for the mothers of the calves and cowherd boys, Kṛṣṇa, the creator of the entire cosmic manifestation, expanded Himself as calves and boys. ।। 10-13-18 ।।
english translation
तत्पश्चात् बह्मा को तथा बछड़ों एवं ग्वालबालों की माताओं को आनन्दित करने के लिए, समस्त ब्रह्माण्ड के स्रष्टा कृष्ण ने बछड़ों तथा बालकों के रूप में अपना विस्तार कर लिया। ।। १०-१३-१८ ।।
hindi translation
tataH kRSNo mudaM kartuM tanmAtRRNAM ca kasya ca | ubhayAyitamAtmAnaM cakre vizvakRdIzvaraH || 10-13-18 ||
hk transliteration by Sanscriptयावद्वत्सपवत्सकाल्पकवपुर्यावत्कराङ्घ्र्यादिकं यावद्यष्टिविषाणवेणुदलशिग्यावद्विभूषाम्बरम् । यावच्छीलगुणाभिधाकृतिवयो यावद्विहारादिकं सर्वं विष्णुमयं गिरोऽङ्गवदजः सर्वस्वरूपो बभौ ।। १०-१३-१९ ।।
sanskrit
By His Vāsudeva feature, Kṛṣṇa simultaneously expanded Himself into the exact number of missing cowherd boys and calves, with their exact bodily features, their particular types of hands, legs and other limbs, their sticks, bugles and flutes, their lunch bags, their particular types of dress and ornaments placed in various ways, their names, ages and forms, and their special activities and characteristics. By expanding Himself in this way, beautiful Kṛṣṇa proved the statement samagra-jagad viṣṇumayam: “Lord Viṣṇu is all-pervading.” ।। 10-13-19 ।।
english translation
अपने वासुदेव रूप में कृष्ण ने खोये हुए ग्वाल-बालकों तथा बछड़ों की जितनी संख्या थी, उतने ही वैसे ही शारीरिक स्वरूपों, उसी तरह के हाथों, पाँवों तथा अन्य अंगों वाले, उनकी लाठियों, तुरहियों तथा वंशियों, उनके भोजन के छींकों, विभिन्न प्रकार से पहनी हुईं उनकी विशेष वेशभूषाओं तथा गहनों, उनके नामों, उम्रों तथा विशेष कार्यकलापों एवं गुणों से युक्त स्वरूपों में अपना विस्तार कर लिया। इस प्रकार अपना विस्तार करके सुन्दर कृष्ण ने यह उक्ति सिद्ध कर दी—समग्र जगद् विष्णुमयम्—भगवान् विष्णु सर्वव्यापी हैं। ।। १०-१३-१९ ।।
hindi translation
yAvadvatsapavatsakAlpakavapuryAvatkarAGghryAdikaM yAvadyaSTiviSANaveNudalazigyAvadvibhUSAmbaram | yAvacchIlaguNAbhidhAkRtivayo yAvadvihArAdikaM sarvaM viSNumayaM giro'GgavadajaH sarvasvarUpo babhau || 10-13-19 ||
hk transliteration by Sanscriptस्वयमात्माऽऽत्मगोवत्सान् प्रतिवार्यात्मवत्सपैः । क्रीडन्नात्मविहारैश्च सर्वात्मा प्राविशद्व्रजम् ।। १०-१३-२० ।।
sanskrit
Now expanding Himself so as to appear as all the calves and cowherd boys, all of them as they were, and at the same time appear as their leader, Kṛṣṇa entered Vrajabhūmi, the land of His father, Nanda Mahārāja, just as He usually did while enjoying their company. ।। 10-13-20 ।।
english translation
इस तरह अपना विस्तार करने के बाद जिससे वे सभी बछड़ों तथा बालकों की तरह लगें और साथ ही उनके अगुवा भी लगें, कृष्ण ने अब अपने पिता नन्द महाराज की व्रजभूमि में इस तरह प्रवेश किया जिस तरह वे उन सबके साथ आनन्द मनाते हुए सामान्यतया किया करते थे। ।। १०-१३-२० ।।
hindi translation
svayamAtmA''tmagovatsAn prativAryAtmavatsapaiH | krIDannAtmavihAraizca sarvAtmA prAvizadvrajam || 10-13-20 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:14.2%
ततो वत्सानदृष्ट्वैत्य पुलिनेऽपि च वत्सपान् । उभावपि वने कृष्णो विचिकाय समन्ततः ।। १०-१३-१६ ।।
sanskrit
Thereafter, when Kṛṣṇa was unable to find the calves, He returned to the bank of the river, but there He was also unable to see the cowherd boys. Thus He began to search for both the calves and the boys, as if He could not understand what had happened. ।। 10-13-16 ।।
english translation
तत्पश्चात् जब कृष्ण बछड़ों को खोज न पाये तो वे यमुना के तट पर लौट आये किन्तु वहाँ भी उन्होंने ग्वालबालों को नहीं देखा। इस तरह वे बछड़ों तथा बालकों को ऐसे ढूँढऩे लगे, मानों उनकी समझ में न आ रहा हो कि यह क्या हो गया। ।। १०-१३-१६ ।।
hindi translation
tato vatsAnadRSTvaitya puline'pi ca vatsapAn | ubhAvapi vane kRSNo vicikAya samantataH || 10-13-16 ||
hk transliteration by Sanscriptक्वाप्यदृष्ट्वान्तर्विपिने वत्सान् पालांश्च विश्ववित् । सर्वं विधिकृतं कृष्णः सहसावजगाम ह ।। १०-१३-१७ ।।
sanskrit
When Kṛṣṇa was unable to find the calves and their caretakers, the cowherd boys, anywhere in the forest, He could suddenly understand that this was the work of Lord Brahmā. ।। 10-13-17 ।।
english translation
जब कृष्ण बछड़ों तथा उनके पालक ग्वालबालकों को जंगल में कहीं भी ढूँढ़ न पाये तो वे तुरन्त समझ गये कि यह ब्रह्मा की ही करतूत है। ।। १०-१३-१७ ।।
hindi translation
kvApyadRSTvAntarvipine vatsAn pAlAMzca vizvavit | sarvaM vidhikRtaM kRSNaH sahasAvajagAma ha || 10-13-17 ||
hk transliteration by Sanscriptततः कृष्णो मुदं कर्तुं तन्मातॄणां च कस्य च । उभयायितमात्मानं चक्रे विश्वकृदीश्वरः ।। १०-१३-१८ ।।
sanskrit
Thereafter, just to create pleasure both for Brahmā and for the mothers of the calves and cowherd boys, Kṛṣṇa, the creator of the entire cosmic manifestation, expanded Himself as calves and boys. ।। 10-13-18 ।।
english translation
तत्पश्चात् बह्मा को तथा बछड़ों एवं ग्वालबालों की माताओं को आनन्दित करने के लिए, समस्त ब्रह्माण्ड के स्रष्टा कृष्ण ने बछड़ों तथा बालकों के रूप में अपना विस्तार कर लिया। ।। १०-१३-१८ ।।
hindi translation
tataH kRSNo mudaM kartuM tanmAtRRNAM ca kasya ca | ubhayAyitamAtmAnaM cakre vizvakRdIzvaraH || 10-13-18 ||
hk transliteration by Sanscriptयावद्वत्सपवत्सकाल्पकवपुर्यावत्कराङ्घ्र्यादिकं यावद्यष्टिविषाणवेणुदलशिग्यावद्विभूषाम्बरम् । यावच्छीलगुणाभिधाकृतिवयो यावद्विहारादिकं सर्वं विष्णुमयं गिरोऽङ्गवदजः सर्वस्वरूपो बभौ ।। १०-१३-१९ ।।
sanskrit
By His Vāsudeva feature, Kṛṣṇa simultaneously expanded Himself into the exact number of missing cowherd boys and calves, with their exact bodily features, their particular types of hands, legs and other limbs, their sticks, bugles and flutes, their lunch bags, their particular types of dress and ornaments placed in various ways, their names, ages and forms, and their special activities and characteristics. By expanding Himself in this way, beautiful Kṛṣṇa proved the statement samagra-jagad viṣṇumayam: “Lord Viṣṇu is all-pervading.” ।। 10-13-19 ।।
english translation
अपने वासुदेव रूप में कृष्ण ने खोये हुए ग्वाल-बालकों तथा बछड़ों की जितनी संख्या थी, उतने ही वैसे ही शारीरिक स्वरूपों, उसी तरह के हाथों, पाँवों तथा अन्य अंगों वाले, उनकी लाठियों, तुरहियों तथा वंशियों, उनके भोजन के छींकों, विभिन्न प्रकार से पहनी हुईं उनकी विशेष वेशभूषाओं तथा गहनों, उनके नामों, उम्रों तथा विशेष कार्यकलापों एवं गुणों से युक्त स्वरूपों में अपना विस्तार कर लिया। इस प्रकार अपना विस्तार करके सुन्दर कृष्ण ने यह उक्ति सिद्ध कर दी—समग्र जगद् विष्णुमयम्—भगवान् विष्णु सर्वव्यापी हैं। ।। १०-१३-१९ ।।
hindi translation
yAvadvatsapavatsakAlpakavapuryAvatkarAGghryAdikaM yAvadyaSTiviSANaveNudalazigyAvadvibhUSAmbaram | yAvacchIlaguNAbhidhAkRtivayo yAvadvihArAdikaM sarvaM viSNumayaM giro'GgavadajaH sarvasvarUpo babhau || 10-13-19 ||
hk transliteration by Sanscriptस्वयमात्माऽऽत्मगोवत्सान् प्रतिवार्यात्मवत्सपैः । क्रीडन्नात्मविहारैश्च सर्वात्मा प्राविशद्व्रजम् ।। १०-१३-२० ।।
sanskrit
Now expanding Himself so as to appear as all the calves and cowherd boys, all of them as they were, and at the same time appear as their leader, Kṛṣṇa entered Vrajabhūmi, the land of His father, Nanda Mahārāja, just as He usually did while enjoying their company. ।। 10-13-20 ।।
english translation
इस तरह अपना विस्तार करने के बाद जिससे वे सभी बछड़ों तथा बालकों की तरह लगें और साथ ही उनके अगुवा भी लगें, कृष्ण ने अब अपने पिता नन्द महाराज की व्रजभूमि में इस तरह प्रवेश किया जिस तरह वे उन सबके साथ आनन्द मनाते हुए सामान्यतया किया करते थे। ।। १०-१३-२० ।।
hindi translation
svayamAtmA''tmagovatsAn prativAryAtmavatsapaiH | krIDannAtmavihAraizca sarvAtmA prAvizadvrajam || 10-13-20 ||
hk transliteration by Sanscript