•
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
Progress:1.5%
तत्राथ शुश्राव सुहृद्विनष्टिं वनं यथा वेणुजवह्निसंश्रयम् । संस्पर्धया दग्द्धमथानुशोचन् सरस्वतीं प्रत्यगियाय तूष्णीम् ।। ३-१-२१ ।।
sanskrit
At the place of pilgrimage at Prabhāsa, it came to his knowledge that all his relatives had died due to violent passion, just as an entire forest burns due to fire produced by the friction of bamboos. After this he proceeded west, where the river Sarasvatī flows. ।। 3-1-21 ।।
english translation
प्रभास तीर्थ स्थान में उन्हें पता चला कि उनके सारे सम्बन्धी उग्र आवेश के कारण उसी तरह मारे जा चुके हैं जिस तरह बाँसों के घर्षण से उत्पन्न अग्नि सारे जंगल को जला देती है। इसके बाद वे पश्चिम की ओर बढ़ते गये जहाँ सरस्वती नदी बहती है। ।। ३-१-२१ ।।
hindi translation
tatrAtha zuzrAva suhRdvinaSTiM vanaM yathA veNujavahnisaMzrayam | saMspardhayA dagddhamathAnuzocan sarasvatIM pratyagiyAya tUSNIm || 3-1-21 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्यां त्रितस्योशनसो मनोश्च पृथोरथाग्नेरसितस्य वायोः । तीर्थं सुदासस्य गवां गुहस्य यच्छ्राद्धदेवस्य स आसिषेवे ।। ३-१-२२ ।।
sanskrit
On the bank of the river Sarasvatī there were eleven places of pilgrimage, namely (1) Trita, (2) Uśanā, (3) Manu, (4) Pṛthu, (5) Agni, (6) Asita, (7) Vāyu, (8) Sudāsa, (9) Go, (10) Guha and (11) Śrāddhadeva. Vidura visited all of them and duly performed rituals. ।। 3-1-22 ।।
english translation
सरस्वती नदी के तट पर ग्यारह तीर्थस्थल थे जिनके नाम हैं (१) त्रित (२) उशना (३) मनु (४) पृथु (५) अग्नि (६) असित (७) वायु (८) सुदास (९) गो (१०) गुह तथा (११) श्राद्धदेव। विदुर इन सबों में गये और ठीक से कर्मकाण्ड किये। ।। ३-१-२२ ।।
hindi translation
tasyAM tritasyozanaso manozca pRthorathAgnerasitasya vAyoH | tIrthaM sudAsasya gavAM guhasya yacchrAddhadevasya sa AsiSeve || 3-1-22 ||
hk transliteration by Sanscriptअन्यानि चेह द्विजदेवदेवैः कृतानि नानाऽऽयतनानि विष्णोः । प्रत्यङ्गमुख्याङ्कितमन्दिराणि यद्दर्शनात्कृष्णमनुस्मरन्ति ।। ३-१-२३ ।।
sanskrit
There were also many other temples of various forms of the Supreme Personality of Godhead Viṣṇu, established by great sages and demigods. These temples were marked with the chief emblems of the Lord, and they reminded one always of the original Personality of Godhead, Lord Kṛṣṇa. ।। 3-1-23 ।।
english translation
वहाँ महर्षियों तथा देवताओं द्वारा स्थापित किये गये पूर्ण पुरुषोत्तम भगवान् विष्णु के विविध रूपों से युक्त अनेक अन्य मन्दिर भी थे। ये मन्दिर भगवान् के प्रमुख प्रतीकों से अंकित थे और आदि भगवान् श्रीकृष्ण का सदैव स्मरण कराने वाले थे। ।। ३-१-२३ ।।
hindi translation
anyAni ceha dvijadevadevaiH kRtAni nAnA''yatanAni viSNoH | pratyaGgamukhyAGkitamandirANi yaddarzanAtkRSNamanusmaranti || 3-1-23 ||
hk transliteration by Sanscriptततस्त्वतिव्रज्य सुराष्ट्रमृद्धं सौवीरमत्स्यान् कुरुजाङ्गलांश्च । कालेन तावद्यमुनामुपेत्य तत्रोद्धवं भागवतं ददर्श ।। ३-१-२४ ।।
sanskrit
Thereafter he passed through very wealthy provinces like Surat, Sauvīra and Matsya and through western India, known as Kurujāṅgala. At last he reached the bank of the Yamunā, where he happened to meet Uddhava, the great devotee of Lord Kṛṣṇa. ।। 3-1-24 ।।
english translation
तत्पश्चात् वे अत्यन्त धनवान प्रान्तों यथा सूरत, सौवीर और मत्स्य से होकर तथा कुरुजांगल नाम से विख्यात पश्चिमी भारत से होकर गुजरे। अन्त में वे यमुना के तट पर पहुँचे जहाँ उनकी भेंट कृष्ण के महान् भक्त उद्धव से हुई। ।। ३-१-२४ ।।
hindi translation
tatastvativrajya surASTramRddhaM sauvIramatsyAn kurujAGgalAMzca | kAlena tAvadyamunAmupetya tatroddhavaM bhAgavataM dadarza || 3-1-24 ||
hk transliteration by Sanscriptस वासुदेवानुचरं प्रशान्तं बृहस्पतेः प्राक्तनयं प्रतीतम् । आलिङ्ग्य गाढं प्रणयेन भद्रं स्वानामपृच्छद्भगवत्प्रजानाम् ।। ३-१-२५ ।।
sanskrit
Then, due to his great love and feeling, Vidura embraced him [Uddhava], who was a constant companion of Lord Kṛṣṇa and formerly a great student of Bṛhaspati’s. Vidura then asked him for news of the family of Lord Kṛṣṇa, the Personality of Godhead. ।। 3-1-25 ।।
english translation
तत्पश्चात् अत्यधिक प्रेम तथा अनुभूति के कारण विदुर ने भगवान् कृष्ण के नित्य संगी तथा बृहस्पति के पूर्व महान् शिष्य उद्धव का आलिंगन किया। तत्पश्चात् विदुर ने भगवान् कृष्ण के परिवार का समाचार पूछा। ।। ३-१-२५ ।।
hindi translation
sa vAsudevAnucaraM prazAntaM bRhaspateH prAktanayaM pratItam | AliGgya gADhaM praNayena bhadraM svAnAmapRcchadbhagavatprajAnAm || 3-1-25 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:1.5%
तत्राथ शुश्राव सुहृद्विनष्टिं वनं यथा वेणुजवह्निसंश्रयम् । संस्पर्धया दग्द्धमथानुशोचन् सरस्वतीं प्रत्यगियाय तूष्णीम् ।। ३-१-२१ ।।
sanskrit
At the place of pilgrimage at Prabhāsa, it came to his knowledge that all his relatives had died due to violent passion, just as an entire forest burns due to fire produced by the friction of bamboos. After this he proceeded west, where the river Sarasvatī flows. ।। 3-1-21 ।।
english translation
प्रभास तीर्थ स्थान में उन्हें पता चला कि उनके सारे सम्बन्धी उग्र आवेश के कारण उसी तरह मारे जा चुके हैं जिस तरह बाँसों के घर्षण से उत्पन्न अग्नि सारे जंगल को जला देती है। इसके बाद वे पश्चिम की ओर बढ़ते गये जहाँ सरस्वती नदी बहती है। ।। ३-१-२१ ।।
hindi translation
tatrAtha zuzrAva suhRdvinaSTiM vanaM yathA veNujavahnisaMzrayam | saMspardhayA dagddhamathAnuzocan sarasvatIM pratyagiyAya tUSNIm || 3-1-21 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्यां त्रितस्योशनसो मनोश्च पृथोरथाग्नेरसितस्य वायोः । तीर्थं सुदासस्य गवां गुहस्य यच्छ्राद्धदेवस्य स आसिषेवे ।। ३-१-२२ ।।
sanskrit
On the bank of the river Sarasvatī there were eleven places of pilgrimage, namely (1) Trita, (2) Uśanā, (3) Manu, (4) Pṛthu, (5) Agni, (6) Asita, (7) Vāyu, (8) Sudāsa, (9) Go, (10) Guha and (11) Śrāddhadeva. Vidura visited all of them and duly performed rituals. ।। 3-1-22 ।।
english translation
सरस्वती नदी के तट पर ग्यारह तीर्थस्थल थे जिनके नाम हैं (१) त्रित (२) उशना (३) मनु (४) पृथु (५) अग्नि (६) असित (७) वायु (८) सुदास (९) गो (१०) गुह तथा (११) श्राद्धदेव। विदुर इन सबों में गये और ठीक से कर्मकाण्ड किये। ।। ३-१-२२ ।।
hindi translation
tasyAM tritasyozanaso manozca pRthorathAgnerasitasya vAyoH | tIrthaM sudAsasya gavAM guhasya yacchrAddhadevasya sa AsiSeve || 3-1-22 ||
hk transliteration by Sanscriptअन्यानि चेह द्विजदेवदेवैः कृतानि नानाऽऽयतनानि विष्णोः । प्रत्यङ्गमुख्याङ्कितमन्दिराणि यद्दर्शनात्कृष्णमनुस्मरन्ति ।। ३-१-२३ ।।
sanskrit
There were also many other temples of various forms of the Supreme Personality of Godhead Viṣṇu, established by great sages and demigods. These temples were marked with the chief emblems of the Lord, and they reminded one always of the original Personality of Godhead, Lord Kṛṣṇa. ।। 3-1-23 ।।
english translation
वहाँ महर्षियों तथा देवताओं द्वारा स्थापित किये गये पूर्ण पुरुषोत्तम भगवान् विष्णु के विविध रूपों से युक्त अनेक अन्य मन्दिर भी थे। ये मन्दिर भगवान् के प्रमुख प्रतीकों से अंकित थे और आदि भगवान् श्रीकृष्ण का सदैव स्मरण कराने वाले थे। ।। ३-१-२३ ।।
hindi translation
anyAni ceha dvijadevadevaiH kRtAni nAnA''yatanAni viSNoH | pratyaGgamukhyAGkitamandirANi yaddarzanAtkRSNamanusmaranti || 3-1-23 ||
hk transliteration by Sanscriptततस्त्वतिव्रज्य सुराष्ट्रमृद्धं सौवीरमत्स्यान् कुरुजाङ्गलांश्च । कालेन तावद्यमुनामुपेत्य तत्रोद्धवं भागवतं ददर्श ।। ३-१-२४ ।।
sanskrit
Thereafter he passed through very wealthy provinces like Surat, Sauvīra and Matsya and through western India, known as Kurujāṅgala. At last he reached the bank of the Yamunā, where he happened to meet Uddhava, the great devotee of Lord Kṛṣṇa. ।। 3-1-24 ।।
english translation
तत्पश्चात् वे अत्यन्त धनवान प्रान्तों यथा सूरत, सौवीर और मत्स्य से होकर तथा कुरुजांगल नाम से विख्यात पश्चिमी भारत से होकर गुजरे। अन्त में वे यमुना के तट पर पहुँचे जहाँ उनकी भेंट कृष्ण के महान् भक्त उद्धव से हुई। ।। ३-१-२४ ।।
hindi translation
tatastvativrajya surASTramRddhaM sauvIramatsyAn kurujAGgalAMzca | kAlena tAvadyamunAmupetya tatroddhavaM bhAgavataM dadarza || 3-1-24 ||
hk transliteration by Sanscriptस वासुदेवानुचरं प्रशान्तं बृहस्पतेः प्राक्तनयं प्रतीतम् । आलिङ्ग्य गाढं प्रणयेन भद्रं स्वानामपृच्छद्भगवत्प्रजानाम् ।। ३-१-२५ ।।
sanskrit
Then, due to his great love and feeling, Vidura embraced him [Uddhava], who was a constant companion of Lord Kṛṣṇa and formerly a great student of Bṛhaspati’s. Vidura then asked him for news of the family of Lord Kṛṣṇa, the Personality of Godhead. ।। 3-1-25 ।।
english translation
तत्पश्चात् अत्यधिक प्रेम तथा अनुभूति के कारण विदुर ने भगवान् कृष्ण के नित्य संगी तथा बृहस्पति के पूर्व महान् शिष्य उद्धव का आलिंगन किया। तत्पश्चात् विदुर ने भगवान् कृष्ण के परिवार का समाचार पूछा। ।। ३-१-२५ ।।
hindi translation
sa vAsudevAnucaraM prazAntaM bRhaspateH prAktanayaM pratItam | AliGgya gADhaM praNayena bhadraM svAnAmapRcchadbhagavatprajAnAm || 3-1-25 ||
hk transliteration by Sanscript