•
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
Progress:1.1%
स इत्थमत्युल्बणकर्णबाणैः भ्रातुः पुरो मर्मसु ताडितोऽपि । स्वयं धनुर्द्वारि निधाय मायां गतव्यथोऽयादुरुमानयानः ।। ३-१-१६ ।।
Thus being pierced by arrows through his ears and afflicted to the core of his heart, Vidura placed his bow on the door and quit his brother’s palace. He was not sorry, for he considered the acts of the external energy to be supreme. ।। 3-1-16 ।।
english translation
इस तरह अपने कानों से होकर वाणों द्वारा बेधे गये और अपने हृदय के भीतर मर्माहत विदुर ने अपना धनुष दरवाजे पर रख दिया और अपने भाई के महल को छोड़ दिया। उन्हें कोई खेद नहीं था, क्योंकि वे माया के कार्यों को सर्वोपरि मानते थे। ।। ३-१-१६ ।।
hindi translation
sa itthamatyulbaNakarNabANaiH bhrAtuH puro marmasu tADito'pi | svayaM dhanurdvAri nidhAya mAyAM gatavyatho'yAdurumAnayAnaH || 3-1-16 ||
hk transliteration by Sanscriptस निर्गतः कौरवपुण्यलब्धो गजाह्वयात्तीर्थपदः पदानि । अन्वाक्रमत्पुण्यचिकीर्षयोर्व्यां स्वधिष्ठितो यानि सहस्रमूर्तिः ।। ३-१-१७ ।।
By his piety, Vidura achieved the advantages of the pious Kauravas. After leaving Hastināpura, he took shelter of many places of pilgrimages, which are the Lord’s lotus feet. With a desire to gain a high order of pious life, he traveled to holy places where thousands of transcendental forms of the Lord are situated. ।। 3-1-17 ।।
english translation
अपने पुण्य के द्वारा विदुर ने पुण्यात्मा कौरवों के सारे लाभ प्राप्त किये। उन्होंने हस्तिनापुर छोडऩे के बाद अनेक तीर्थस्थानों की शरण ग्रहण की जो कि भगवान् के चरणकमल हैं। उच्चकोटि का पवित्र जीवन पाने की इच्छा से उन्होंने उन पवित्र स्थानों की यात्रा की जहाँ भगवान् के हजारों दिव्य रूप स्थित हैं। ।। ३-१-१७ ।।
hindi translation
sa nirgataH kauravapuNyalabdho gajAhvayAttIrthapadaH padAni | anvAkramatpuNyacikIrSayorvyAM svadhiSThito yAni sahasramUrtiH || 3-1-17 ||
hk transliteration by Sanscriptपुरेषु पुण्योपवनाद्रिकुञ्जेष्वपङ्कतोयेषु सरित्सरःसु । अनन्तलिङ्गैः समलङ्कृतेषु चचार तीर्थायतनेष्वनन्यः ।। ३-१-१८ ।।
He began to travel alone, thinking only of Kṛṣṇa, through various holy places like Ayodhyā, Dvārakā and Mathurā. He traveled where the grove, hill, orchard, river and lake are all pure and sinless and where the forms of the Unlimited decorate the temples. Thus he performed the pilgrim’s progress. ।। 3-1-18 ।।
english translation
वे एकमात्र कृष्ण का चिन्तन करते हुए अकेले ही विविध पवित्र स्थानों यथा अयोध्या, द्वारका तथा मथुरा से होते हुए यात्रा करने निकल पड़े। उन्होंने ऐसे स्थानों की यात्रा की जहाँ की वायु, पर्वत, बगीचे, नदियाँ तथा झीलें शुद्ध तथा निष्पाप थीं और जहाँ अनन्त के विग्रह मन्दिरों की शोभा बढ़ाते हैं। इस तरह उन्होंने तीर्थयात्रा की प्रगति सम्पन्न की। ।। ३-१-१८ ।।
hindi translation
pureSu puNyopavanAdrikuJjeSvapaGkatoyeSu saritsaraHsu | anantaliGgaiH samalaGkRteSu cacAra tIrthAyataneSvananyaH || 3-1-18 ||
hk transliteration by Sanscriptगां पर्यटन्मेध्यविविक्तवृत्तिः सदाऽऽप्लुतोऽधःशयनोऽवधूतः । अलक्षितः स्वैरवधूतवेषो व्रतानि चेरे हरितोषणानि ।। ३-१-१९ ।।
While so traversing the earth, he simply performed duties to please the Supreme Lord Hari. His occupation was pure and independent. He was constantly sanctified by taking his bath in holy places, although he was in the dress of a mendicant and had no hair dressing nor a bed on which to lie. Thus he was always unseen by his various relatives. ।। 3-1-19 ।।
english translation
इस तरह पृथ्वी का भ्रमण करते हुए उन्होंने भगवान् हरि को प्रसन्न करने के लिए कृतकार्य किये। उनकी वृत्ति शुद्ध एवं स्वतंत्र थी। वे पवित्र स्थानों में स्नान करके निरन्तर शुद्ध होते रहे, यद्यपि वे अवधूत वेश में थे—न तो उनके बाल सँवरे हुए थे न ही लेटने के लिए उनके पास बिस्तर था। इस तरह वे अपने तमाम परिजनों से अलक्षित रहे। ।। ३-१-१९ ।।
hindi translation
gAM paryaTanmedhyaviviktavRttiH sadA''pluto'dhaHzayano'vadhUtaH | alakSitaH svairavadhUtaveSo vratAni cere haritoSaNAni || 3-1-19 ||
hk transliteration by Sanscriptइत्थं व्रजन्भारतमेव वर्षं कालेन यावद्गतवान्प्रभासम् । तावच्छशास क्षितिमेकचक्रामेकातपत्रामजितेन पार्थः ।। ३-१-२० ।।
Thus, when he was in the land of Bhāratavarṣa traveling to all the places of pilgrimage, he visited Prabhāsakṣetra. At that time Mahārāja Yudhiṣṭhira was the emperor and held the world under one military strength and one flag. ।। 3-1-20 ।।
english translation
इस तरह जब वे भारतवर्ष की भूमि में समस्त तीर्थस्थलों का भ्रमण कर रहे थे तो वे प्रभास क्षेत्र गये। उस समय महाराज युधिष्ठिर सम्राट थे और वे सारे जगत को एक सैन्य शक्ति तथा एक ध्वजा के अन्तर्गत किये हुए थे। ।। ३-१-२० ।।
hindi translation
itthaM vrajanbhAratameva varSaM kAlena yAvadgatavAnprabhAsam | tAvacchazAsa kSitimekacakrAmekAtapatrAmajitena pArthaH || 3-1-20 ||
hk transliteration by Sanscript