1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
•
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:9.1%
यद्येवं तर्हि व्यादेहीत्युक्तः स भगवान् हरिः । व्यादत्ताव्याहतैश्वर्यः क्रीडामनुजबालकः ।। १०-८-३६ ।।
sanskrit
Mother Yaśodā challenged Kṛṣṇa, “If You have not eaten earth, then open Your mouth wide.” When challenged by His mother in this way, Kṛṣṇa, the son of Nanda Mahārāja and Yaśodā, to exhibit pastimes like a human child, opened His mouth. Although the Supreme Personality of Godhead, Kṛṣṇa, who is full of all opulences, did not disturb His mother’s parental affection, His opulence was automatically displayed, for Kṛṣṇa’s opulence is never lost at any stage, but is manifest at the proper time. ।। 10-8-36 ।।
english translation
माता यशोदा ने कृष्ण को धमकाया : “यदि तुमने मिट्टी नहीं खाई है, तो अपना मुँह पूरी तरह खोलो।” इस पर नन्द तथा यशोदा के पुत्र कृष्ण ने मानवी बालक की तरह लीला करने के लिए अपना मुँह खोला। यद्यपि समस्त ऐश्वर्यों के स्वामी भगवान् कृष्ण ने अपनी माता के वात्सल्य-प्रेम को ठेस नहीं लगाई, फिर भी उनका ऐश्वर्य स्वत: प्रदर्शित हो गया क्योंकि कृष्ण का ऐश्वर्य किसी भी स्थिति में विनष्ट नहीं होता अपितु उचित समय पर प्रकट होता है। ।। १०-८-३६ ।।
hindi translation
yadyevaM tarhi vyAdehItyuktaH sa bhagavAn hariH | vyAdattAvyAhataizvaryaH krIDAmanujabAlakaH || 10-8-36 ||
hk transliteration by Sanscriptसा तत्र ददृशे विश्वं जगत्स्थास्नु च खं दिशः । साद्रिद्वीपाब्धिभूगोलं स वाय्वग्नीन्दुतारकम् ।। १०-८-३७ ।।
sanskrit
When Kṛṣṇa opened His mouth wide by the order of mother Yaśodā, she saw within His mouth all moving and nonmoving entities, outer space, and all directions, along with mountains, islands, oceans, the surface of the earth, the blowing wind, fire, the moon and the stars. ।। 10-8-37 ।।
english translation
जब कृष्ण ने माता यशोदा के आदेश से अपना पूरा मुँह खोला तो उन्होंने कृष्ण के मुख के भीतर सभी चर-अचर प्राणी, बाह्य आकाश, सभी दिशाएँ, पर्वत, द्वीप, समुद्र, पृथ्वीतल, बहती हवा, अग्नि, चन्द्रमा तथा तारे देखे। ।। १०-८-३७ ।।
hindi translation
sA tatra dadRze vizvaM jagatsthAsnu ca khaM dizaH | sAdridvIpAbdhibhUgolaM sa vAyvagnIndutArakam || 10-8-37 ||
hk transliteration by Sanscriptज्योतिश्चक्रं जलं तेजो नभस्वान् वियदेव च । वैकारिकाणीन्द्रियाणि मनो मात्रा गुणास्त्रयः ।। १०-८-३८ ।।
sanskrit
She saw the planetary systems, water, light, air, sky, and creation by transformation of ahaṅkāra. She also saw the senses, the mind, sense perception, and the three qualities, goodness, passion and ignorance. ।। 10-8-38 ।।
english translation
उन्होंने ग्रह, जल, प्रकाश, वायु, आकाश तथा अहंकार के रूपान्तर द्वारा सृष्टि देखी। उन्होंने इन्द्रियाँ, मन, तन्मात्राएँ, तीनों गुण (सतो, रजो तथा तमो) भी देखे। ।। १०-८-३८ ।।
hindi translation
jyotizcakraM jalaM tejo nabhasvAn viyadeva ca | vaikArikANIndriyANi mano mAtrA guNAstrayaH || 10-8-38 ||
hk transliteration by Sanscriptएतद्विचित्रं सह जीवकालस्वभावकर्माशयलिङ्गभेदम् । सूनोस्तनौ वीक्ष्य विदारितास्ये व्रजं सहात्मानमवाप शङ्काम् ।। १०-८-३९ ।।
sanskrit
She saw the time allotted for the living entities, she saw natural instinct and the reactions of karma, and she saw desires and different varieties of bodies, moving and nonmoving. Seeing all these aspects of the cosmic manifestation, along with herself and Vṛndāvana-dhāma, she became doubtful and fearful of her son’s nature. ।। 10-8-39 ।।
english translation
उन्होंने जीवों की आयु, प्राकृतिक स्वभाव तथा कर्मफल देखे। उन्होंने इच्छाएँ और विभिन्न प्रकार के चर-अचर शरीर देखे। विराट जगत के इन विविध पक्षों के साथ ही स्वयं को तथा वृन्दावन-धाम को देखकर वे अपने पुत्र के स्वभाव से सशंकित तथा भयभीत हो उठीं। ।। १०-८-३९ ।।
hindi translation
etadvicitraM saha jIvakAlasvabhAvakarmAzayaliGgabhedam | sUnostanau vIkSya vidAritAsye vrajaM sahAtmAnamavApa zaGkAm || 10-8-39 ||
hk transliteration by Sanscriptकिं स्वप्न एतदुत देवमाया किं वा मदीयो बत बुद्धिमोहः । अथो अमुष्यैव ममार्भकस्य यः कश्चनौत्पत्तिक आत्मयोगः ।। १०-८-४० ।।
sanskrit
[Mother Yaśodā began to argue within herself:] Is this a dream, or is it an illusory creation by the external energy? Has this been manifested by my own intelligence, or is it some mystic power of my child? ।। 10-8-40 ।।
english translation
[माता यशोदा अपने में ही तर्क करने लगीं]: क्या यह सपना है या बहिरंगा शक्ति की मोहमयी सृष्टि है? कहीं यह मेरी ही बुद्धि से तो प्रकट नहीं हुआ? अथवा यह मेरे बालक की कोई योगशक्ति है? ।। १०-८-४० ।।
hindi translation
kiM svapna etaduta devamAyA kiM vA madIyo bata buddhimohaH | atho amuSyaiva mamArbhakasya yaH kazcanautpattika AtmayogaH || 10-8-40 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:9.1%
यद्येवं तर्हि व्यादेहीत्युक्तः स भगवान् हरिः । व्यादत्ताव्याहतैश्वर्यः क्रीडामनुजबालकः ।। १०-८-३६ ।।
sanskrit
Mother Yaśodā challenged Kṛṣṇa, “If You have not eaten earth, then open Your mouth wide.” When challenged by His mother in this way, Kṛṣṇa, the son of Nanda Mahārāja and Yaśodā, to exhibit pastimes like a human child, opened His mouth. Although the Supreme Personality of Godhead, Kṛṣṇa, who is full of all opulences, did not disturb His mother’s parental affection, His opulence was automatically displayed, for Kṛṣṇa’s opulence is never lost at any stage, but is manifest at the proper time. ।। 10-8-36 ।।
english translation
माता यशोदा ने कृष्ण को धमकाया : “यदि तुमने मिट्टी नहीं खाई है, तो अपना मुँह पूरी तरह खोलो।” इस पर नन्द तथा यशोदा के पुत्र कृष्ण ने मानवी बालक की तरह लीला करने के लिए अपना मुँह खोला। यद्यपि समस्त ऐश्वर्यों के स्वामी भगवान् कृष्ण ने अपनी माता के वात्सल्य-प्रेम को ठेस नहीं लगाई, फिर भी उनका ऐश्वर्य स्वत: प्रदर्शित हो गया क्योंकि कृष्ण का ऐश्वर्य किसी भी स्थिति में विनष्ट नहीं होता अपितु उचित समय पर प्रकट होता है। ।। १०-८-३६ ।।
hindi translation
yadyevaM tarhi vyAdehItyuktaH sa bhagavAn hariH | vyAdattAvyAhataizvaryaH krIDAmanujabAlakaH || 10-8-36 ||
hk transliteration by Sanscriptसा तत्र ददृशे विश्वं जगत्स्थास्नु च खं दिशः । साद्रिद्वीपाब्धिभूगोलं स वाय्वग्नीन्दुतारकम् ।। १०-८-३७ ।।
sanskrit
When Kṛṣṇa opened His mouth wide by the order of mother Yaśodā, she saw within His mouth all moving and nonmoving entities, outer space, and all directions, along with mountains, islands, oceans, the surface of the earth, the blowing wind, fire, the moon and the stars. ।। 10-8-37 ।।
english translation
जब कृष्ण ने माता यशोदा के आदेश से अपना पूरा मुँह खोला तो उन्होंने कृष्ण के मुख के भीतर सभी चर-अचर प्राणी, बाह्य आकाश, सभी दिशाएँ, पर्वत, द्वीप, समुद्र, पृथ्वीतल, बहती हवा, अग्नि, चन्द्रमा तथा तारे देखे। ।। १०-८-३७ ।।
hindi translation
sA tatra dadRze vizvaM jagatsthAsnu ca khaM dizaH | sAdridvIpAbdhibhUgolaM sa vAyvagnIndutArakam || 10-8-37 ||
hk transliteration by Sanscriptज्योतिश्चक्रं जलं तेजो नभस्वान् वियदेव च । वैकारिकाणीन्द्रियाणि मनो मात्रा गुणास्त्रयः ।। १०-८-३८ ।।
sanskrit
She saw the planetary systems, water, light, air, sky, and creation by transformation of ahaṅkāra. She also saw the senses, the mind, sense perception, and the three qualities, goodness, passion and ignorance. ।। 10-8-38 ।।
english translation
उन्होंने ग्रह, जल, प्रकाश, वायु, आकाश तथा अहंकार के रूपान्तर द्वारा सृष्टि देखी। उन्होंने इन्द्रियाँ, मन, तन्मात्राएँ, तीनों गुण (सतो, रजो तथा तमो) भी देखे। ।। १०-८-३८ ।।
hindi translation
jyotizcakraM jalaM tejo nabhasvAn viyadeva ca | vaikArikANIndriyANi mano mAtrA guNAstrayaH || 10-8-38 ||
hk transliteration by Sanscriptएतद्विचित्रं सह जीवकालस्वभावकर्माशयलिङ्गभेदम् । सूनोस्तनौ वीक्ष्य विदारितास्ये व्रजं सहात्मानमवाप शङ्काम् ।। १०-८-३९ ।।
sanskrit
She saw the time allotted for the living entities, she saw natural instinct and the reactions of karma, and she saw desires and different varieties of bodies, moving and nonmoving. Seeing all these aspects of the cosmic manifestation, along with herself and Vṛndāvana-dhāma, she became doubtful and fearful of her son’s nature. ।। 10-8-39 ।।
english translation
उन्होंने जीवों की आयु, प्राकृतिक स्वभाव तथा कर्मफल देखे। उन्होंने इच्छाएँ और विभिन्न प्रकार के चर-अचर शरीर देखे। विराट जगत के इन विविध पक्षों के साथ ही स्वयं को तथा वृन्दावन-धाम को देखकर वे अपने पुत्र के स्वभाव से सशंकित तथा भयभीत हो उठीं। ।। १०-८-३९ ।।
hindi translation
etadvicitraM saha jIvakAlasvabhAvakarmAzayaliGgabhedam | sUnostanau vIkSya vidAritAsye vrajaM sahAtmAnamavApa zaGkAm || 10-8-39 ||
hk transliteration by Sanscriptकिं स्वप्न एतदुत देवमाया किं वा मदीयो बत बुद्धिमोहः । अथो अमुष्यैव ममार्भकस्य यः कश्चनौत्पत्तिक आत्मयोगः ।। १०-८-४० ।।
sanskrit
[Mother Yaśodā began to argue within herself:] Is this a dream, or is it an illusory creation by the external energy? Has this been manifested by my own intelligence, or is it some mystic power of my child? ।। 10-8-40 ।।
english translation
[माता यशोदा अपने में ही तर्क करने लगीं]: क्या यह सपना है या बहिरंगा शक्ति की मोहमयी सृष्टि है? कहीं यह मेरी ही बुद्धि से तो प्रकट नहीं हुआ? अथवा यह मेरे बालक की कोई योगशक्ति है? ।। १०-८-४० ।।
hindi translation
kiM svapna etaduta devamAyA kiM vA madIyo bata buddhimohaH | atho amuSyaiva mamArbhakasya yaH kazcanautpattika AtmayogaH || 10-8-40 ||
hk transliteration by Sanscript