1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
•
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
Progress:78.2%
भावनं ब्रह्मणः स्थानं धारणं सद्विशेषणम् । सर्वसत्त्वगुणोद्भेदः पृथिवीवृत्तिलक्षणम् ।। ३-२६-४६ ।।
The characteristics of the functions of earth can be perceived by modeling forms of the Supreme Brahman, by constructing places of residence, by preparing pots to contain water, etc. In other words, the earth is the place of sustenance for all elements. ।। 3-26-46 ।।
english translation
परब्रह्म के स्वरूपों को आकार प्रदान करके, आवास स्थान बनाकर, जल रखने के पात्र बनाकर पृथ्वी के कार्यों के लक्षणों को देखा जा सकता है। दूसरे शब्दों में, पृथ्वी समस्त तत्त्वों का आश्रय स्थल है। ।। ३-२६-४६ ।।
hindi translation
bhAvanaM brahmaNaH sthAnaM dhAraNaM sadvizeSaNam | sarvasattvaguNodbhedaH pRthivIvRttilakSaNam || 3-26-46 ||
hk transliteration by Sanscriptनभोगुणविशेषोऽर्थो यस्य तच्छ्रोत्रमुच्यते । वायोर्गुणविशेषोऽर्थो यस्य तत्स्पर्शनं विदुः ।। ३-२६-४७ ।।
The sense whose object of perception is sound is called the auditory sense, and that whose object of perception is touch is called the tactile sense. ।। 3-26-47 ।।
english translation
वह इन्द्रिय जिसका विषय शब्द है श्रवणेन्द्रिय और जिसका विषय स्पर्श है, वह त्वगिन्द्रिय कहलाती है। ।। ३-२६-४७ ।।
hindi translation
nabhoguNavizeSo'rtho yasya tacchrotramucyate | vAyorguNavizeSo'rtho yasya tatsparzanaM viduH || 3-26-47 ||
hk transliteration by Sanscriptतेजोगुणविशेषोऽर्थो यस्य तच्चक्षुरुच्यते । अम्भोगुणविशेषोऽर्थो यस्य तद्रसनं विदुः । भूमेर्गुणविशेषोऽर्थो यस्य स घ्राण उच्यते ।। ३-२६-४८ ।।
The sense whose object of perception is form, the distinctive characteristic of fire, is the sense of sight. The sense whose object of perception is taste, the distinctive characteristic of water, is known as the sense of taste. Finally, the sense whose object of perception is odor, the distinctive characteristic of earth, is called the sense of smell. ।। 3-26-48 ।।
english translation
वह इन्द्रिय जिसका विषय अग्नि का विशेष गुण रूप है, वह नेत्रेन्द्रिय है। जिस इन्द्रिय का विषय जल का विशेष स्वाद है, वह रसनेन्द्रिय कहलाती है। जिस इन्द्रिय का विषय पृथ्वी का विशिष्ट गुण गंध है, वह घ्राणेन्द्रिय कही जाती है। ।। ३-२६-४८ ।।
hindi translation
tejoguNavizeSo'rtho yasya taccakSurucyate | ambhoguNavizeSo'rtho yasya tadrasanaM viduH | bhUmerguNavizeSo'rtho yasya sa ghrANa ucyate || 3-26-48 ||
hk transliteration by Sanscriptपरस्य दृश्यते धर्मो ह्यपरस्मिन् समन्वयात् । अतो विशेषो भावानां भूमावेवोपलक्ष्यते ।। ३-२६-४९ ।।
Since the cause exists in its effect as well, the characteristics of the former are observed in the latter. That is why the peculiarities of all the elements exist in the earth alone. ।। 3-26-49 ।।
english translation
चूँकि कारण अपने कार्य में भी विद्यमान रहता है, अत: पहले के लक्षण (गुण) दूसरे में भी देखे जाते हैं। इसीलिए केवल पृथ्वी में ही सारे तत्त्वों की विशिष्टताएँ पाई जाती हैं। ।। ३-२६-४९ ।।
hindi translation
parasya dRzyate dharmo hyaparasmin samanvayAt | ato vizeSo bhAvAnAM bhUmAvevopalakSyate || 3-26-49 ||
hk transliteration by Sanscriptएतान्यसंहत्य यदा महदादीनि सप्त वै । कालकर्मगुणोपेतो जगदादिरुपाविशत् ।। ३-२६-५० ।।
When all these elements were unmixed, the Supreme Personality of Godhead, the origin of creation, along with time, work, and the qualities of the modes of material nature, entered into the universe with the total material energy in seven divisions. ।। 3-26-50 ।।
english translation
जब ये सारे तत्त्व मिले नहीं थे, तो सृष्टि के आदि कारण श्रीभगवान् ने काल, कर्म तथा गुणों के सहित सात विभागों वाली अपनी समग्र भौतिक शक्ति (महत् तत्त्व) के साथ ब्रह्माण्ड में प्रवेश किया। ।। ३-२६-५० ।।
hindi translation
etAnyasaMhatya yadA mahadAdIni sapta vai | kAlakarmaguNopeto jagadAdirupAvizat || 3-26-50 ||
hk transliteration by Sanscript