Srimad Bhagavatam
Progress:77.5%
मृदुत्वं कठिनत्वं च शैत्यमुष्णत्वमेव च । एतत्स्पर्शस्य स्पर्शत्वं तन्मात्रत्वं नभस्वतः ।। ३-२६-३६ ।।
Softness and hardness and cold and heat are the distinguishing attributes of touch, which is characterized as the subtle form of air. ।। 3-26-36 ।।
english translation
कोमलता तथा कठोरता एवं शीतलता तथा उष्णता—ये स्पर्श को बताने वाले लक्षण हैं, जिन्हें वायु के सूक्ष्म रूप में लक्षित किया जाता है। ।। ३-२६-३६ ।।
hindi translation
mRdutvaM kaThinatvaM ca zaityamuSNatvameva ca | etatsparzasya sparzatvaM tanmAtratvaM nabhasvataH || 3-26-36 ||
hk transliteration by Sanscriptचालनं व्यूहनं प्राप्तिर्नेतृत्वं द्रव्यशब्दयोः । सर्वेन्द्रियाणामात्मत्वं वायोः कर्माभिलक्षणम् ।। ३-२६-३७ ।।
The action of the air is exhibited in movements, mixing, allowing approach to the objects of sound and other sense perceptions, and providing for the proper functioning of all other senses. ।। 3-26-37 ।।
english translation
गतियों, मिश्रण, शब्द को पदार्थों तथा अन्य इन्द्रिय बोधों तक पहुँचाने एवं अन्य समस्त इन्द्रियों के समुचित कार्य करते रहने के लिए सुविधाएँ प्रदान कराने में वायु की क्रिया लक्षित होती है। ।। ३-२६-३७ ।।
hindi translation
cAlanaM vyUhanaM prAptirnetRtvaM dravyazabdayoH | sarvendriyANAmAtmatvaM vAyoH karmAbhilakSaNam || 3-26-37 ||
hk transliteration by Sanscriptवायोश्च स्पर्शतन्मात्राद्रूपं दैवेरितादभूत् । समुत्थितं ततस्तेजश्चक्षू रूपोपलम्भनम् ।। ३-२६-३८ ।।
By interactions of the air and the sensations of touch, one receives different forms according to destiny. By evolution of such forms, there is fire, and the eye sees different forms in color. ।। 3-26-38 ।।
english translation
वायु तथा स्पर्श तन्मात्राओं की अन्त:क्रियाओं से मनुष्य को भाग्य के अनुसार विभिन्न रूप दिखते हैं। ऐसे रूपों के विकास के फलस्वरूप अग्नि उत्पन्न हुई और आँखें विविध रंगीन रूपों को देखती हैं। ।। ३-२६-३८ ।।
hindi translation
vAyozca sparzatanmAtrAdrUpaM daiveritAdabhUt | samutthitaM tatastejazcakSU rUpopalambhanam || 3-26-38 ||
hk transliteration by Sanscriptद्रव्याकृतित्वं गुणता व्यक्तिसंस्थात्वमेव च । तेजस्त्वं तेजसः साध्वि रूपमात्रस्य वृत्तयः ।। ३-२६-३९ ।।
My dear mother, the characteristics of form are understood by dimension, quality and individuality. The form of fire is appreciated by its effulgence. ।। 3-26-39 ।।
english translation
हे माता, रूप के लक्षण आकार-प्रकार, गुण तथा व्यष्टि से जाने जाते हैं। अग्नि का रूप उसके तेज से जाना जाता है। ।। ३-२६-३९ ।।
hindi translation
dravyAkRtitvaM guNatA vyaktisaMsthAtvameva ca | tejastvaM tejasaH sAdhvi rUpamAtrasya vRttayaH || 3-26-39 ||
hk transliteration by Sanscriptद्योतनं पचनं पानमदनं हिममर्दनम् । तेजसो वृत्तयस्त्वेताः शोषणं क्षुत्तृडेव च ।। ३-२६-४० ।।
Fire is appreciated by its light and by its ability to cook, to digest, to destroy cold, to evaporate, and to give rise to hunger, thirst, eating and drinking. ।। 3-26-40 ।।
english translation
अग्नि अपने प्रकाश के कारण पकाने, पचाने, शीत नष्ट करने, भाप बनाने की क्षमता के कारण एवं भूख, प्यास, खाने तथा पीने की इच्छा उत्पन्न करने के कारण अनुभव की जाती है। ।। ३-२६-४० ।।
hindi translation
dyotanaM pacanaM pAnamadanaM himamardanam | tejaso vRttayastvetAH zoSaNaM kSuttRDeva ca || 3-26-40 ||
hk transliteration by Sanscript1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
Progress:77.5%
मृदुत्वं कठिनत्वं च शैत्यमुष्णत्वमेव च । एतत्स्पर्शस्य स्पर्शत्वं तन्मात्रत्वं नभस्वतः ।। ३-२६-३६ ।।
Softness and hardness and cold and heat are the distinguishing attributes of touch, which is characterized as the subtle form of air. ।। 3-26-36 ।।
english translation
कोमलता तथा कठोरता एवं शीतलता तथा उष्णता—ये स्पर्श को बताने वाले लक्षण हैं, जिन्हें वायु के सूक्ष्म रूप में लक्षित किया जाता है। ।। ३-२६-३६ ।।
hindi translation
mRdutvaM kaThinatvaM ca zaityamuSNatvameva ca | etatsparzasya sparzatvaM tanmAtratvaM nabhasvataH || 3-26-36 ||
hk transliteration by Sanscriptचालनं व्यूहनं प्राप्तिर्नेतृत्वं द्रव्यशब्दयोः । सर्वेन्द्रियाणामात्मत्वं वायोः कर्माभिलक्षणम् ।। ३-२६-३७ ।।
The action of the air is exhibited in movements, mixing, allowing approach to the objects of sound and other sense perceptions, and providing for the proper functioning of all other senses. ।। 3-26-37 ।।
english translation
गतियों, मिश्रण, शब्द को पदार्थों तथा अन्य इन्द्रिय बोधों तक पहुँचाने एवं अन्य समस्त इन्द्रियों के समुचित कार्य करते रहने के लिए सुविधाएँ प्रदान कराने में वायु की क्रिया लक्षित होती है। ।। ३-२६-३७ ।।
hindi translation
cAlanaM vyUhanaM prAptirnetRtvaM dravyazabdayoH | sarvendriyANAmAtmatvaM vAyoH karmAbhilakSaNam || 3-26-37 ||
hk transliteration by Sanscriptवायोश्च स्पर्शतन्मात्राद्रूपं दैवेरितादभूत् । समुत्थितं ततस्तेजश्चक्षू रूपोपलम्भनम् ।। ३-२६-३८ ।।
By interactions of the air and the sensations of touch, one receives different forms according to destiny. By evolution of such forms, there is fire, and the eye sees different forms in color. ।। 3-26-38 ।।
english translation
वायु तथा स्पर्श तन्मात्राओं की अन्त:क्रियाओं से मनुष्य को भाग्य के अनुसार विभिन्न रूप दिखते हैं। ऐसे रूपों के विकास के फलस्वरूप अग्नि उत्पन्न हुई और आँखें विविध रंगीन रूपों को देखती हैं। ।। ३-२६-३८ ।।
hindi translation
vAyozca sparzatanmAtrAdrUpaM daiveritAdabhUt | samutthitaM tatastejazcakSU rUpopalambhanam || 3-26-38 ||
hk transliteration by Sanscriptद्रव्याकृतित्वं गुणता व्यक्तिसंस्थात्वमेव च । तेजस्त्वं तेजसः साध्वि रूपमात्रस्य वृत्तयः ।। ३-२६-३९ ।।
My dear mother, the characteristics of form are understood by dimension, quality and individuality. The form of fire is appreciated by its effulgence. ।। 3-26-39 ।।
english translation
हे माता, रूप के लक्षण आकार-प्रकार, गुण तथा व्यष्टि से जाने जाते हैं। अग्नि का रूप उसके तेज से जाना जाता है। ।। ३-२६-३९ ।।
hindi translation
dravyAkRtitvaM guNatA vyaktisaMsthAtvameva ca | tejastvaM tejasaH sAdhvi rUpamAtrasya vRttayaH || 3-26-39 ||
hk transliteration by Sanscriptद्योतनं पचनं पानमदनं हिममर्दनम् । तेजसो वृत्तयस्त्वेताः शोषणं क्षुत्तृडेव च ।। ३-२६-४० ।।
Fire is appreciated by its light and by its ability to cook, to digest, to destroy cold, to evaporate, and to give rise to hunger, thirst, eating and drinking. ।। 3-26-40 ।।
english translation
अग्नि अपने प्रकाश के कारण पकाने, पचाने, शीत नष्ट करने, भाप बनाने की क्षमता के कारण एवं भूख, प्यास, खाने तथा पीने की इच्छा उत्पन्न करने के कारण अनुभव की जाती है। ।। ३-२६-४० ।।
hindi translation
dyotanaM pacanaM pAnamadanaM himamardanam | tejaso vRttayastvetAH zoSaNaM kSuttRDeva ca || 3-26-40 ||
hk transliteration by Sanscript