1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
•
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
68.
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:26.4%
कृषिवाणिज्यगोरक्षा कुसीदं तुर्यमुच्यते । वार्ता चतुर्विधा तत्र वयं गोवृत्तयोऽनिशम् ।। १०-२४-२१ ।।
sanskrit
The occupational duties of the vaiśya are conceived in four divisions: farming, commerce, cow protection and moneylending. Out of these, we as a community are always engaged in cow protection. ।। 10-24-21 ।।
english translation
वैश्य के वृत्तिपरक कार्य चार प्रकार के माने गये हैं—कृषि, व्यापार, गोरक्षा तथा धन का लेन-देन। हम इनमें से केवल गोरक्षा में ही सदैव लगे रहे हैं। ।। १०-२४-२१ ।।
hindi translation
kRSivANijyagorakSA kusIdaM turyamucyate | vArtA caturvidhA tatra vayaM govRttayo'nizam || 10-24-21 ||
hk transliteration by Sanscriptसत्त्वं रजस्तम इति स्थित्युत्पत्त्यन्तहेतवः । रजसोत्पद्यते विश्वमन्योन्यं विविधं जगत् ।। १०-२४-२२ ।।
sanskrit
The causes of creation, maintenance and destruction are the three modes of nature — namely goodness, passion and ignorance. In particular, the mode of passion creates this universe and through sexual combination causes it to become full of variety. ।। 10-24-22 ।।
english translation
सृजन, पालन तथा संहार का कारण प्रकृति के तीन गुण—सतो, रजो तथा तमोगुण—हैं। विशिष्टत: रजोगुण इस ब्रह्माण्ड को उत्पन्न करता है और संभोग के द्वारा यह विविधता से पूर्ण बनता है। ।। १०-२४-२२ ।।
hindi translation
sattvaM rajastama iti sthityutpattyantahetavaH | rajasotpadyate vizvamanyonyaM vividhaM jagat || 10-24-22 ||
hk transliteration by Sanscriptरजसा चोदिता मेघा वर्षन्त्यम्बूनि सर्वतः । प्रजास्तैरेव सिध्यन्ति महेन्द्रः किं करिष्यति ।। १०-२४-२३ ।।
sanskrit
Impelled by the material mode of passion, the clouds pour down their rain everywhere, and by this rain all creatures gain their sustenance. What has the great Indra to do with this arrangement? ।। 10-24-23 ।।
english translation
रजोगुण द्वारा प्रेरित बादल सर्वत्र अपने जल की वर्षा करते हैं और इस वर्षा से ही सारे प्राणियों की जीविका चलती है। इस व्यवस्था से भला इन्द्र को क्या लेना-देना? ।। १०-२४-२३ ।।
hindi translation
rajasA coditA meghA varSantyambUni sarvataH | prajAstaireva sidhyanti mahendraH kiM kariSyati || 10-24-23 ||
hk transliteration by Sanscriptन नः पुरो जनपदा न ग्रामा न गृहा वयम् । नित्यं वनौकसस्तात वनशैलनिवासिनः ।। १०-२४-२४ ।।
sanskrit
My dear father, our home is not in the cities or towns or villages. Being forest dwellers, we always live in the forest and on the hills. ।। 10-24-24 ।।
english translation
हे पिताश्री, हमारे घर न तो नगरों में हैं, न कस्बों या गाँवों में हैं। वनवासी होने से हम सदैव जंगल में तथा पर्वतों पर रहते हैं। ।। १०-२४-२४ ।।
hindi translation
na naH puro janapadA na grAmA na gRhA vayam | nityaM vanaukasastAta vanazailanivAsinaH || 10-24-24 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्माद्गवां ब्राह्मणानामद्रेश्चारभ्यतां मखः । य इन्द्रयागसम्भारास्तैरयं साध्यतां मखः ।। १०-२४-२५ ।।
sanskrit
Therefore may a sacrifice for the pleasure of the cows, the brāhmaṇas and Govardhana Hill begin! With all the paraphernalia collected for worshiping Indra, let this sacrifice be performed instead. ।। 10-24-25 ।।
english translation
अत: गौवों, ब्राह्मणों तथा गोवर्धन पर्वत के आनन्द हेतु यज्ञ का शुभारम्भ हो। इन्द्र के पूजन के लिए जितनी सामग्री एकत्र की गई है उससे यह यज्ञ सम्पन्न किया जाय। ।। १०-२४-२५ ।।
hindi translation
tasmAdgavAM brAhmaNAnAmadrezcArabhyatAM makhaH | ya indrayAgasambhArAstairayaM sAdhyatAM makhaH || 10-24-25 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:26.4%
कृषिवाणिज्यगोरक्षा कुसीदं तुर्यमुच्यते । वार्ता चतुर्विधा तत्र वयं गोवृत्तयोऽनिशम् ।। १०-२४-२१ ।।
sanskrit
The occupational duties of the vaiśya are conceived in four divisions: farming, commerce, cow protection and moneylending. Out of these, we as a community are always engaged in cow protection. ।। 10-24-21 ।।
english translation
वैश्य के वृत्तिपरक कार्य चार प्रकार के माने गये हैं—कृषि, व्यापार, गोरक्षा तथा धन का लेन-देन। हम इनमें से केवल गोरक्षा में ही सदैव लगे रहे हैं। ।। १०-२४-२१ ।।
hindi translation
kRSivANijyagorakSA kusIdaM turyamucyate | vArtA caturvidhA tatra vayaM govRttayo'nizam || 10-24-21 ||
hk transliteration by Sanscriptसत्त्वं रजस्तम इति स्थित्युत्पत्त्यन्तहेतवः । रजसोत्पद्यते विश्वमन्योन्यं विविधं जगत् ।। १०-२४-२२ ।।
sanskrit
The causes of creation, maintenance and destruction are the three modes of nature — namely goodness, passion and ignorance. In particular, the mode of passion creates this universe and through sexual combination causes it to become full of variety. ।। 10-24-22 ।।
english translation
सृजन, पालन तथा संहार का कारण प्रकृति के तीन गुण—सतो, रजो तथा तमोगुण—हैं। विशिष्टत: रजोगुण इस ब्रह्माण्ड को उत्पन्न करता है और संभोग के द्वारा यह विविधता से पूर्ण बनता है। ।। १०-२४-२२ ।।
hindi translation
sattvaM rajastama iti sthityutpattyantahetavaH | rajasotpadyate vizvamanyonyaM vividhaM jagat || 10-24-22 ||
hk transliteration by Sanscriptरजसा चोदिता मेघा वर्षन्त्यम्बूनि सर्वतः । प्रजास्तैरेव सिध्यन्ति महेन्द्रः किं करिष्यति ।। १०-२४-२३ ।।
sanskrit
Impelled by the material mode of passion, the clouds pour down their rain everywhere, and by this rain all creatures gain their sustenance. What has the great Indra to do with this arrangement? ।। 10-24-23 ।।
english translation
रजोगुण द्वारा प्रेरित बादल सर्वत्र अपने जल की वर्षा करते हैं और इस वर्षा से ही सारे प्राणियों की जीविका चलती है। इस व्यवस्था से भला इन्द्र को क्या लेना-देना? ।। १०-२४-२३ ।।
hindi translation
rajasA coditA meghA varSantyambUni sarvataH | prajAstaireva sidhyanti mahendraH kiM kariSyati || 10-24-23 ||
hk transliteration by Sanscriptन नः पुरो जनपदा न ग्रामा न गृहा वयम् । नित्यं वनौकसस्तात वनशैलनिवासिनः ।। १०-२४-२४ ।।
sanskrit
My dear father, our home is not in the cities or towns or villages. Being forest dwellers, we always live in the forest and on the hills. ।। 10-24-24 ।।
english translation
हे पिताश्री, हमारे घर न तो नगरों में हैं, न कस्बों या गाँवों में हैं। वनवासी होने से हम सदैव जंगल में तथा पर्वतों पर रहते हैं। ।। १०-२४-२४ ।।
hindi translation
na naH puro janapadA na grAmA na gRhA vayam | nityaM vanaukasastAta vanazailanivAsinaH || 10-24-24 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्माद्गवां ब्राह्मणानामद्रेश्चारभ्यतां मखः । य इन्द्रयागसम्भारास्तैरयं साध्यतां मखः ।। १०-२४-२५ ।।
sanskrit
Therefore may a sacrifice for the pleasure of the cows, the brāhmaṇas and Govardhana Hill begin! With all the paraphernalia collected for worshiping Indra, let this sacrifice be performed instead. ।। 10-24-25 ।।
english translation
अत: गौवों, ब्राह्मणों तथा गोवर्धन पर्वत के आनन्द हेतु यज्ञ का शुभारम्भ हो। इन्द्र के पूजन के लिए जितनी सामग्री एकत्र की गई है उससे यह यज्ञ सम्पन्न किया जाय। ।। १०-२४-२५ ।।
hindi translation
tasmAdgavAM brAhmaNAnAmadrezcArabhyatAM makhaH | ya indrayAgasambhArAstairayaM sAdhyatAM makhaH || 10-24-25 ||
hk transliteration by Sanscript