1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/63
    प्रसादयन्नरवृषभ स्समातरं पराक्रमाज्जिगमिषुरेव दण्डकान् | अथानुजं भृशमनुशास्य दर्शनं चकार तां हृदि जननीं प्रदक्षिणम् || २-२१-६३prasAdayannaravRSabha ssamAtaraM parAkramAjjigamiSureva daNDakAn | athAnujaM bhRzamanuzAsya darzanaM cakAra tAM hRdi jananIM pradakSiNam || 2-21-63Rama, the best among men, thus pacified his mother insisting on his desire to depart for Dandaka forest with courage. And elaborately instructed his brother about his good intentions after which he circumambulated his mother with all his heart. [2-21-63]
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/62
    यशो ह्यहं केवलराज्यकारणा न्न पृष्ठतः कर्तुमलं महोदयम् | अदीर्घकाले न तु देवि जीविते वृणेऽवरामद्य महीमधर्मतः || २-२१-६२yazo hyahaM kevalarAjyakAraNA nna pRSThataH kartumalaM mahodayam | adIrghakAle na tu devi jIvite vRNe'varAmadya mahImadharmataH || 2-21-62I will not forsake this great glory (of fulfilling my father's promise) for the sake of the kingdom. In this transient existence Oh ! Devi, I do not wish to acquire this insignificant earth unrighteously.' [2-21-62]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/61
    सा माऽनुमन्यस्व वनं व्रजन्तं कुरुष्व न स्स्वस्त्ययनानि देवि | यथा समाप्ते पुनराव्रजेयं यथा हि सत्येन पुनर्ययातिः || २-२१-६१sA mA'numanyasva vanaM vrajantaM kuruSva na ssvastyayanAni devi | yathA samApte punarAvrajeyaM yathA hi satyena punaryayAtiH || 2-21-61Grant me permission Oh ! Devi, to depart for the forest. Bless me and perform ceremonies for my wellbeing so that I shall return (to the city) after completion (of my exile) like Yayati (who came back to heaven) with the strength of truth. [2-21-61]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/60
    तस्मिन्पुनर्जीवति धर्मराजे विशेषतस्स्वे पथि वर्तमाने | देवी मया सार्धमितोऽपगच्छेत् कथं स्विदन्या विधवेव नारी || २-२१-६०tasminpunarjIvati dharmarAje vizeSatassve pathi vartamAne | devI mayA sArdhamito'pagacchet kathaM svidanyA vidhaveva nArI || 2-21-60While the righteous king is living, more importantly treading the righteous path, how can mother Kausalya, like an ordinary widow, accompany me leaving this city? [2-21-60]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/59
    स वै न शक्नोमि पितुः प्रतिज्ञा मिमामकर्तुं सकलां यथावत् | स ह्यावयोस्तात गुरुर्नियोगे देव्याश्च भर्ता स गति स्सधर्मः || २-२१-५९sa vai na zaknomi pituH pratijJA mimAmakartuM sakalAM yathAvat | sa hyAvayostAta gururniyoge devyAzca bhartA sa gati ssadharmaH || 2-21-59It is impossible for me not to execute the promise completely, Oh ! my dear, he (Dasaratha) is our preceptor and, therefore, fit to command us. Even for mother Kausalya, he is her husband, her refuge and her dharma. [2-21-59]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/58
    गुरुश्च राजा च पिता च वृद्धः क्रोधात्प्रहर्षाद्यदि वाऽपि कामात् | यद्व्यादिशेत्कार्यमवेक्ष्य धर्मं कस्तन्न कुर्यादनृशंसवृत्तिः || २-२१-५८guruzca rAjA ca pitA ca vRddhaH krodhAtpraharSAdyadi vA'pi kAmAt | yadvyAdizetkAryamavekSya dharmaM kastanna kuryAdanRzaMsavRttiH || 2-21-58When father, who is venerable, a king and old-aged, commands whether it is out of anger or pleasure or passion must be carried out as dharma. Who will not do it unless he is heartless? [2-21-58]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/57
    यस्मिंस्तु सर्वे स्युरसन्निविष्टा धर्मो यत स्स्यात्तदुपक्रमेत | द्वेष्यो भवत्यर्थपरो हि लोके कामात्मता खल्वपि न प्रशस्ता || २-२१-५७yasmiMstu sarve syurasanniviSTA dharmo yata ssyAttadupakrameta | dveSyo bhavatyarthaparo hi loke kAmAtmatA khalvapi na prazastA || 2-21-57If actions which combine these three (dharma, artha and kama), cannot be performed (which is likely), resort to righteousness. (For) one who seeks wealth is abhorred and one who seeks fulfilment of desires does not attract admiration in this world. [2-21-57]
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/56
    धर्मार्थकामाः खलु तात लोके समीक्षिता धर्मफलोदयेषु | ते तत्र सर्वे स्युरसंशयं मे भार्येव वश्याऽभिमता सुपुत्रा || २-२१-५६dharmArthakAmAH khalu tAta loke samIkSitA dharmaphalodayeSu | te tatra sarve syurasaMzayaM me bhAryeva vazyA'bhimatA suputrA || 2-21-56Dharma, artha and kama, Oh ! my dear are adjudged in this world according to the fruits of righteous action. As a wife who is obedient, who is beloved and who is having good sons, good work yields all these three things. [2-21-56]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/55
    अहं हि ते लक्ष्मण नित्यमेव जानामि भक्तिं च पराक्रमं च | मम त्वभिप्रायमसन्निरीक्ष्य मात्रा सहाभ्यर्दसि मां सुदुःखम् || २-२१-५५ahaM hi te lakSmaNa nityameva jAnAmi bhaktiM ca parAkramaM ca | mama tvabhiprAyamasannirIkSya mAtrA sahAbhyardasi mAM suduHkham || 2-21-55Oh, Lakshmana! I always know your devotion towards me as well as your strength. But now, you are joining with mother in afflicting much trouble to me without looking at my opinion. [2-21-55]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/54
    स मातरं चैव विसंज्ञकल्पा मार्तं च सौमित्रिमभिप्रतप्तम् | धर्मे स्थितो धर्म्यमुवाच वाक्यं यथा स एवार्हति तत्र वक्तुम् || २-२१-५४sa mAtaraM caiva visaMjJakalpA mArtaM ca saumitrimabhiprataptam | dharme sthito dharmyamuvAca vAkyaM yathA sa evArhati tatra vaktum || 2-21-54Rama, centred on righteousness, again addressed his mother who had almost fainted and Lakshmana who was deeply distressed. As his words were consistent with righteousness, he alone was competent to speak that way. [2-21-54]