- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/10स्निग्धो धर्मरतो वीरस्सततं सत्पथे स्थितः | प्रियः प्राणसमो वश्यो भ्राता चापि सखा च मे || २-३१-१०snigdho dharmarato vIrassatataM satpathe sthitaH | priyaH prANasamo vazyo bhrAtA cApi sakhA ca me || 2-31-10- 'You are affectionate, you are devoted to dharma. You are valiant. You always walk the path of virtue. You are dear to me like my own life. You are not only an obedient brother but also a friend. [2-31-10]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/9ततोऽब्रवीन्महातेजा रामो लक्ष्मणमग्रतः | स्थितं प्राग्गामिनं वीरं याचमानं कृताञ्जलिम् || २-३१-९tato'bravInmahAtejA rAmo lakSmaNamagrataH | sthitaM prAggAminaM vIraM yAcamAnaM kRtAJjalim || 2-31-9Addressing the heroic Lakshmana in front of him imploring with folded hands to take him to the forest so that he may walk ahead (and guard them), the effulgent Rama said : - [2-31-6]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/8यदर्थम् प्रतिषेधो मे क्रियते गन्तुमिच्छतः | एतदिच्छामि विज्ञातुं संशयो हि ममानघ || २-३१-८yadartham pratiSedho me kriyate gantumicchataH | etadicchAmi vijJAtuM saMzayo hi mamAnagha || 2-31-8I wish to know, Oh ! sinless one, the reason why you are dissuading me, when I am willing to go with you. This creates a doubt in my mind.' [2-31-8]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/7अनुज्ञातश्च भवता पूर्वमेव यदस्म्यहम् | किमिदानीम् पुनरिदम् क्रियते मे निवारणम् || २-३१-७ anujJAtazca bhavatA pUrvameva yadasmyaham | kimidAnIm punaridam kriyate me nivAraNam || 2-31-7 You have granted permission to me earlier.Why are you now preventing me? [2-31-7]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/6एवं ब्रुवाणस्सौमित्रिर्वनवासाय निश्चितः | रामेण बहुभिस्सान्त्वैर्निषिध्दः पुनरब्रवीत् || २-३१-६evaM bruvANassaumitrirvanavAsAya nizcitaH | rAmeNa bahubhissAntvairniSidhdaH punarabravIt || 2-31-6When Rama tried to dissuade Lakshmana with many words of consolation Lakshmana who was determined to go to the forest said again : - [2-31-6]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/5न देवलोकाक्रमणं नामरत्वमहं वृणे | ऐश्वर्यं वापि लोकानां कामये न त्वया विना || २-३१-५na devalokAkramaNaM nAmaratvamahaM vRNe | aizvaryaM vApi lokAnAM kAmaye na tvayA vinA || 2-31-5Without you, I do not want victory over the gods or sovereignty over the worlds or even immortality.' [2-31-5]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/4मया समेतोऽरण्यानि बहूनि विचरिष्यसि | पक्षिभिर्मृगयूथैश्च सम्घुष्टानि समन्ततः || २-३१-४mayA sameto'raNyAni bahUni vicariSyasi | pakSibhirmRgayUthaizca samghuSTAni samantataH || 2-31-4Accompanied by me, you will roam the forests echoing with the cries of birds and sounds of herds of animals. [2-31-4]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/3यदि गन्तुम् कृता बुद्धिर्वनम् मृगगजायुतम् | अहम् त्वानुगमिष्यामि वनमग्रे धनुर्धरः || २-३१-३yadi gantum kRtA buddhirvanam mRgagajAyutam | aham tvAnugamiSyAmi vanamagre dhanurdharaH || 2-31-3- 'If you have decided to go to the forest where deer and elephants abound, I shall also accompany you by walking before you, holding the bow. [2-31-3]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/2स भ्रातुश्चरणौ गाढम् निपीड्य रघुनन्दनः | सीतामुवाचातियशाम् राघवम् च महाव्रतम् || २-३१-२sa bhrAtuzcaraNau gADham nipIDya raghunandanaH | sItAmuvAcAtiyazAm rAghavam ca mahAvratam || 2-31-2He held the feet of his brother tightly and said to the illustrious Sita and Rama of great resolve : - [2-31-2]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/31/1एवम् श्रुत्वा तु सम्वादम् लक्ष्मणः पूर्वमागतः | बाष्पपर्याकुलमुखः शोकम् सोढुमशक्नुवन् || २-३१-१evam zrutvA tu samvAdam lakSmaNaH pUrvamAgataH | bASpaparyAkulamukhaH zokam soDhumazaknuvan || 2-31-1Lakshmana who had already reached there heard the conversation (between Sita and Rama). His eyes brimming with tears, he was unable to bear the grief. [2-31-1]