1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/39/2
    नैनं दुःखेन सन्तप्तः प्रत्यवैक्षत राघवम् | न चैनमभिसम्प्रेक्ष्य प्रत्यभाषत दुर्मनाः || २-३९-२nainaM duHkhena santaptaH pratyavaikSata rAghavam | na cainamabhisamprekSya pratyabhASata durmanAH || 2-39-2With his body and mind afflicted with grief, Dasaratha could not look Rama in the face nor could he make a reply. [2-39-2]
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/39/1
    रामस्य तु वचः श्रुत्वा मुनि वेष धरम् च तम् | समीक्ष्य सह भार्याभी राजा विगत चेतनः || २-३९-१rAmasya tu vacaH zrutvA muni veSa dharam ca tam | samIkSya saha bhAryAbhI rAjA vigata cetanaH || 2-39-1After hearing Rama and beholding him in the robes of an ascetic, Dasaratha and his wives fell unconscious. [2-39-1]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/18
    इमां महेंन्द्रोपम जातगर्धिनीं तथा विधातुं जननीं ममार्हसि | यथा वनस्थे मयि शोककर्शिता न जीवितं न्यस्य यमक्षयं व्रजेत् || २-३८-१८imAM maheMndropama jAtagardhinIM tathA vidhAtuM jananIM mamArhasi | yathA vanasthe mayi zokakarzitA na jIvitaM nyasya yamakSayaM vrajet || 2-38-18You are powerful like Indra.You should act accordingly so that my mother who has a possesive feeling towards her son should not, due to emaciation go to the abode of Yama after my departure for the forest. [2-38-18]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/17
    पुत्रशोकं यथा नर्च्छेत्त्वया पूज्येन पूजिता | मां हि सञ्चिन्तयन्ती सा त्वयि जीवेत्तपस्विनी || २-३८-१७putrazokaM yathA narcchettvayA pUjyena pUjitA | mAM hi saJcintayantI sA tvayi jIvettapasvinI || 2-38-17Let her not grieve on account of her son, while constantly thinking. Oh ! venerable father, if she, who deserves compassion is honoured by you, she will live. [2-38-17]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/16
    मया विहीनां वरद प्रपन्नां शोकसागरम् | अदृष्टपूर्वव्यसनां भूयस्सम्मन्तुमर्हसि || २-३८-१६mayA vihInAM varada prapannAM zokasAgaram | adRSTapUrvavyasanAM bhUyassammantumarhasi || 2-38-16Oh ! bestower of boons, separated from me and unaccustomed to suffering, she will be plunged into an unforeseen ocean of sorrow. You should pay her greater attention. [2-38-16]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/15
    यं धार्मिक कौशल्या मम माता यशस्विनी | वृद्धा चाक्षुद्रशीला च न च त्वां देव गर्हते || २-३८-१५yaM dhArmika kauzalyA mama mAtA yazasvinI | vRddhA cAkSudrazIlA ca na ca tvAM deva garhate || 2-38-15Oh ! righteous father, Oh ! deva ( king ), my aged and illustrious mother, Kausalya possesses neither a mean character nor does she blame you. [2-38-15]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/14
    एवं ब्रुवन्तं पितरं रामस्सम्प्रस्थितो वनम् | अवाक्छिरसमासीनमिदं वचनमब्रवीत् || २-३८-१४evaM bruvantaM pitaraM rAmassamprasthito vanam | avAkchirasamAsInamidaM vacanamabravIt || 2-38-14Rama who was about to leave for the forest addressed his father who sat with his head bent once again : - [2-38-14]
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/13
    इतीव राजा विलपन्महात्मा शोकस्य नान्तं स ददर्श किञ्चित् | भृशातुरत्वाच्च पपात भूमौ तेनैव पुत्रव्यसनेन मग्नः || २-३८-१३itIva rAjA vilapanmahAtmA zokasya nAntaM sa dadarza kiJcit | bhRzAturatvAcca papAta bhUmau tenaiva putravyasanena magnaH || 2-38-13The king could not see any end to his lamentation. Immersed in the grief of separation from his son and deeply tormented, he fell down on the ground. [2-38-13]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/12
    तत्त्वेतत्समतिक्रम्य निरयं गन्तुमिच्छसि | मैथिलीमपि या हि त्वमीक्षसे चीरवासिनीम् || २-३८-१२pratijJAtaM mayA tAvat tvayoktaM devi zRNvatA | rAmaM yadabhiSekAya tvamihAgatamabravIH || 2-38-11Having exceeded all that, you want to behold Maithili ( Sita ) in bark garment and thereby, wish for hell. [2-38-12]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/11
    प्रतिज्ञातं मया तावत् त्वयोक्तं देवि शृण्वता | रामं यदभिषेकाय त्वमिहागतमब्रवीः || २-३८-११pratijJAtaM mayA tAvat tvayoktaM devi zRNvatA | rAmaM yadabhiSekAya tvamihAgatamabravIH || 2-38-11I have heard you, Oh ! Devi speaking to Rama when he came here in connection with the coronation. I promised you to that extent only. [2-38-11]