Search
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/39/2नैनं दुःखेन सन्तप्तः प्रत्यवैक्षत राघवम् । न चैनमभिसम्प्रेक्ष्य प्रत्यभाषत दुर्मनाः ॥ २-३९-२nainaM duHkhena santaptaH pratyavaikSata rAghavam । na cainamabhisamprekSya pratyabhASata durmanAH ॥ 2-39-2With his body and mind afflicted with grief, Dasaratha could not look Rama in the face nor could he make a reply. ॥ 2-39-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/39/1रामस्य तु वचः श्रुत्वा मुनि वेष धरम् च तम् । समीक्ष्य सह भार्याभी राजा विगत चेतनः ॥ २-३९-१rAmasya tu vacaH zrutvA muni veSa dharam ca tam । samIkSya saha bhAryAbhI rAjA vigata cetanaH ॥ 2-39-1After hearing Rama and beholding him in the robes of an ascetic, Dasaratha and his wives fell unconscious. ॥ 2-39-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/18इमां महेंन्द्रोपम जातगर्धिनीं तथा विधातुं जननीं ममार्हसि । यथा वनस्थे मयि शोककर्शिता न जीवितं न्यस्य यमक्षयं व्रजेत् ॥ २-३८-१८imAM maheMndropama jAtagardhinIM tathA vidhAtuM jananIM mamArhasi । yathA vanasthe mayi zokakarzitA na jIvitaM nyasya yamakSayaM vrajet ॥ 2-38-18You are powerful like Indra.You should act accordingly so that my mother who has a possesive feeling towards her son should not, due to emaciation go to the abode of Yama after my departure for the forest. ॥ 2-38-18॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/17पुत्रशोकं यथा नर्च्छेत्त्वया पूज्येन पूजिता । मां हि सञ्चिन्तयन्ती सा त्वयि जीवेत्तपस्विनी ॥ २-३८-१७putrazokaM yathA narcchettvayA pUjyena pUjitA । mAM hi saJcintayantI sA tvayi jIvettapasvinI ॥ 2-38-17Let her not grieve on account of her son, while constantly thinking. Oh ! venerable father, if she, who deserves compassion is honoured by you, she will live. ॥ 2-38-17॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/16मया विहीनां वरद प्रपन्नां शोकसागरम् । अदृष्टपूर्वव्यसनां भूयस्सम्मन्तुमर्हसि ॥ २-३८-१६mayA vihInAM varada prapannAM zokasAgaram । adRSTapUrvavyasanAM bhUyassammantumarhasi ॥ 2-38-16Oh ! bestower of boons, separated from me and unaccustomed to suffering, she will be plunged into an unforeseen ocean of sorrow. You should pay her greater attention. ॥ 2-38-16॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/15यं धार्मिक कौशल्या मम माता यशस्विनी । वृद्धा चाक्षुद्रशीला च न च त्वां देव गर्हते ॥ २-३८-१५yaM dhArmika kauzalyA mama mAtA yazasvinI । vRddhA cAkSudrazIlA ca na ca tvAM deva garhate ॥ 2-38-15Oh ! righteous father, Oh ! deva ( king ), my aged and illustrious mother, Kausalya possesses neither a mean character nor does she blame you. ॥ 2-38-15॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/14एवं ब्रुवन्तं पितरं रामस्सम्प्रस्थितो वनम् । अवाक्छिरसमासीनमिदं वचनमब्रवीत् ॥ २-३८-१४evaM bruvantaM pitaraM rAmassamprasthito vanam । avAkchirasamAsInamidaM vacanamabravIt ॥ 2-38-14Rama who was about to leave for the forest addressed his father who sat with his head bent once again ॥ 2-38-14॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/13इतीव राजा विलपन्महात्मा शोकस्य नान्तं स ददर्श किञ्चित् । भृशातुरत्वाच्च पपात भूमौ तेनैव पुत्रव्यसनेन मग्नः ॥ २-३८-१३itIva rAjA vilapanmahAtmA zokasya nAntaM sa dadarza kiJcit । bhRzAturatvAcca papAta bhUmau tenaiva putravyasanena magnaH ॥ 2-38-13The king could not see any end to his lamentation. Immersed in the grief of separation from his son and deeply tormented, he fell down on the ground. ॥ 2-38-13॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/12तत्त्वेतत्समतिक्रम्य निरयं गन्तुमिच्छसि । मैथिलीमपि या हि त्वमीक्षसे चीरवासिनीम् ॥ २-३८-१२pratijJAtaM mayA tAvat tvayoktaM devi zRNvatA । rAmaM yadabhiSekAya tvamihAgatamabravIH ॥ 2-38-11Having exceeded all that, you want to behold Maithili ( Sita ) in bark garment and thereby, wish for hell. ॥ 2-38-12॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/11प्रतिज्ञातं मया तावत् त्वयोक्तं देवि शृण्वता । रामं यदभिषेकाय त्वमिहागतमब्रवीः ॥ २-३८-११pratijJAtaM mayA tAvat tvayoktaM devi zRNvatA । rAmaM yadabhiSekAya tvamihAgatamabravIH ॥ 2-38-11I have heard you, Oh ! Devi speaking to Rama when he came here in connection with the coronation. I promised you to that extent only. ॥ 2-38-11॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/39/2नैनं दुःखेन सन्तप्तः प्रत्यवैक्षत राघवम् । न चैनमभिसम्प्रेक्ष्य प्रत्यभाषत दुर्मनाः ॥ २-३९-२nainaM duHkhena santaptaH pratyavaikSata rAghavam । na cainamabhisamprekSya pratyabhASata durmanAH ॥ 2-39-2With his body and mind afflicted with grief, Dasaratha could not look Rama in the face nor could he make a reply. ॥ 2-39-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/39/1रामस्य तु वचः श्रुत्वा मुनि वेष धरम् च तम् । समीक्ष्य सह भार्याभी राजा विगत चेतनः ॥ २-३९-१rAmasya tu vacaH zrutvA muni veSa dharam ca tam । samIkSya saha bhAryAbhI rAjA vigata cetanaH ॥ 2-39-1After hearing Rama and beholding him in the robes of an ascetic, Dasaratha and his wives fell unconscious. ॥ 2-39-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/18इमां महेंन्द्रोपम जातगर्धिनीं तथा विधातुं जननीं ममार्हसि । यथा वनस्थे मयि शोककर्शिता न जीवितं न्यस्य यमक्षयं व्रजेत् ॥ २-३८-१८imAM maheMndropama jAtagardhinIM tathA vidhAtuM jananIM mamArhasi । yathA vanasthe mayi zokakarzitA na jIvitaM nyasya yamakSayaM vrajet ॥ 2-38-18You are powerful like Indra.You should act accordingly so that my mother who has a possesive feeling towards her son should not, due to emaciation go to the abode of Yama after my departure for the forest. ॥ 2-38-18॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/17पुत्रशोकं यथा नर्च्छेत्त्वया पूज्येन पूजिता । मां हि सञ्चिन्तयन्ती सा त्वयि जीवेत्तपस्विनी ॥ २-३८-१७putrazokaM yathA narcchettvayA pUjyena pUjitA । mAM hi saJcintayantI sA tvayi jIvettapasvinI ॥ 2-38-17Let her not grieve on account of her son, while constantly thinking. Oh ! venerable father, if she, who deserves compassion is honoured by you, she will live. ॥ 2-38-17॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/16मया विहीनां वरद प्रपन्नां शोकसागरम् । अदृष्टपूर्वव्यसनां भूयस्सम्मन्तुमर्हसि ॥ २-३८-१६mayA vihInAM varada prapannAM zokasAgaram । adRSTapUrvavyasanAM bhUyassammantumarhasi ॥ 2-38-16Oh ! bestower of boons, separated from me and unaccustomed to suffering, she will be plunged into an unforeseen ocean of sorrow. You should pay her greater attention. ॥ 2-38-16॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/15यं धार्मिक कौशल्या मम माता यशस्विनी । वृद्धा चाक्षुद्रशीला च न च त्वां देव गर्हते ॥ २-३८-१५yaM dhArmika kauzalyA mama mAtA yazasvinI । vRddhA cAkSudrazIlA ca na ca tvAM deva garhate ॥ 2-38-15Oh ! righteous father, Oh ! deva ( king ), my aged and illustrious mother, Kausalya possesses neither a mean character nor does she blame you. ॥ 2-38-15॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/14एवं ब्रुवन्तं पितरं रामस्सम्प्रस्थितो वनम् । अवाक्छिरसमासीनमिदं वचनमब्रवीत् ॥ २-३८-१४evaM bruvantaM pitaraM rAmassamprasthito vanam । avAkchirasamAsInamidaM vacanamabravIt ॥ 2-38-14Rama who was about to leave for the forest addressed his father who sat with his head bent once again ॥ 2-38-14॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/13इतीव राजा विलपन्महात्मा शोकस्य नान्तं स ददर्श किञ्चित् । भृशातुरत्वाच्च पपात भूमौ तेनैव पुत्रव्यसनेन मग्नः ॥ २-३८-१३itIva rAjA vilapanmahAtmA zokasya nAntaM sa dadarza kiJcit । bhRzAturatvAcca papAta bhUmau tenaiva putravyasanena magnaH ॥ 2-38-13The king could not see any end to his lamentation. Immersed in the grief of separation from his son and deeply tormented, he fell down on the ground. ॥ 2-38-13॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/12तत्त्वेतत्समतिक्रम्य निरयं गन्तुमिच्छसि । मैथिलीमपि या हि त्वमीक्षसे चीरवासिनीम् ॥ २-३८-१२pratijJAtaM mayA tAvat tvayoktaM devi zRNvatA । rAmaM yadabhiSekAya tvamihAgatamabravIH ॥ 2-38-11Having exceeded all that, you want to behold Maithili ( Sita ) in bark garment and thereby, wish for hell. ॥ 2-38-12॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/11प्रतिज्ञातं मया तावत् त्वयोक्तं देवि शृण्वता । रामं यदभिषेकाय त्वमिहागतमब्रवीः ॥ २-३८-११pratijJAtaM mayA tAvat tvayoktaM devi zRNvatA । rAmaM yadabhiSekAya tvamihAgatamabravIH ॥ 2-38-11I have heard you, Oh ! Devi speaking to Rama when he came here in connection with the coronation. I promised you to that extent only. ॥ 2-38-11॥