1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/10
    ननु पर्याप्त मेतत्ते पापे रामविवासनम् | किमेभिः कृपणैर्भूय: पातकैरपि ते कृतैः || २-३८-१०nanu paryApta metatte pApe rAmavivAsanam | kimebhiH kRpaNairbhUya: pAtakairapi te kRtaiH || 2-38-10Rama's exile, Oh ! wicked woman, is enough for you. What are you committing further heinous crimes for? [2-38-10]
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/9
    मृगीवोत्फुल्लनयना मृदुशीला तपस्वीनी | अपकारं कमिह ते करोति जनकात्मजा || २-३८-९mRgIvotphullanayanA mRduzIlA tapasvInI | apakAraM kamiha te karoti janakAtmajA || 2-38-9What wrong has the daughter of Janaka, large-eyed like a doe, so gentle and worthy of compassion done to you? [2-38-9]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/8
    रामेण यदि ते पापे किञ्चित्कृतमशोभनम् | अपकारः क इह ते वैदेह्या दर्शितोऽधमे || २-३८-८rAmeNa yadi te pApe kiJcitkRtamazobhanam | apakAraH ka iha te vaidehyA darzito'dhame || 2-38-8Oh ! sinful woman, Oh ! wretch, Rama might have done something unbecoming to you, but what offence has Sita committed? [2-38-8]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/7
    अजीवनार्हेण मया नृशंसा कृता प्रतिज्ञा नियमेन तावत् | तवया हि बाल्यात् प्रतिपन्नमेतत् तन्मां दहेद्वेणुमिवात्मपुष्पम् || २-३८-७ajIvanArheNa mayA nRzaMsA kRtA pratijJA niyamena tAvat | tavayA hi bAlyAt pratipannametat tanmAM dahedveNumivAtmapuSpam || 2-38-7By giving this cruel promise through importunity, I have rendered myself unfit to live. This promise was made as a child's play and it (now) destroys me like a bamboo destroyed by its own flowers. [2-38-7]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/6
    चीराण्यपास्याज्जनकस्य कन्या नेयं प्रतिज्ञा मम दत्तपूर्वा | यथासुखं गच्छतु राजपुत्री वनं समग्रा सह सर्वरत्नैः || २-३८-६cIrANyapAsyAjjanakasya kanyA neyaM pratijJA mama dattapUrvA | yathAsukhaM gacchatu rAjaputrI vanaM samagrA saha sarvaratnaiH || 2-38-6Let the daughter of Janaka take off her bark garments. This is not the promise I had made to you earlier. Let the princess happily go to the forest adorned with all jewels and with all other necessities. [2-38-6]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/5
    इयं हि कस्यापकरोति किञ्चि त्तपस्विनी राजवरस्य कन्या | या चीरमासाद्य जनस्य मध्ये स्थिता विसंज्ञाश्रमणीव काचित् || २-३८-५iyaM hi kasyApakaroti kiJci ttapasvinI rAjavarasya kanyA | yA cIramAsAdya janasya madhye sthitA visaMjJAzramaNIva kAcit || 2-38-5Sita, daughter of Janaka, the greatest among kings, stands amidst people wearing bark garment like an ascetic with her senses switched off. To whom and what harm has she done? [2-38-5]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/4
    सुकुमारी च बाला च सततं च सुखोचिता | नेयं वनस्य योग्येति सत्यमाह गुरुर्मम || २-३८-४sukumArI ca bAlA ca satataM ca sukhocitA | neyaM vanasya yogyeti satyamAha gururmama || 2-38-4Sita a delicate, young princess accustomed to comforts is not fit to dwell in the forest. This is what my preceptor has truly spoken. [2-38-4]
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/3
    स निःश्वस्योष्णमैक्ष्वाक स्तां भार्यामिदमब्रवीत् | कैकेयि कुशचीरेण न सीता गन्तुमर्हति || २-३८-३sa niHzvasyoSNamaikSvAka stAM bhAryAmidamabravIt | kaikeyi kuzacIreNa na sItA gantumarhati || 2-38-3The descendant of the Ikshvakus (Dasaratha), heaving hot sighs, said to his wife 'Oh ! Kaikeyi, Sita does not deserve to go (to the forest) in garment of kusa grass. [2-38-3]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/2
    तेन तत्र प्रणादेन दुःखितस्स महीपतिः | चिच्छेद जीविते श्रद्धां धर्मे यशसि चात्मनः || २-३८-२tena tatra praNAdena duHkhitassa mahIpatiH | ciccheda jIvite zraddhAM dharme yazasi cAtmanaH || 2-38-2Hearing that tumult the distressed Dasaratha lost faith in his own life and in his righteousness. [2-38-2]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/1
    तस्यां चीरं वसानायां नाथवत्यामनाथवत् | प्रचुक्रोश जनस्सर्वो धिक्त्वां दशरथं त्विति || २-३८-१tasyAM cIraM vasAnAyAM nAthavatyAmanAthavat | pracukroza janassarvo dhiktvAM dazarathaM tviti || 2-38-1Beholding Sita who was wearing a bark garment, like one without a support, though having a husband, all the people cried bitterly exclaiming Oh ! Dasaratha, fie on you. [2-38-1]