Search
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/10ननु पर्याप्त मेतत्ते पापे रामविवासनम् । किमेभिः कृपणैर्भूय: पातकैरपि ते कृतैः ॥ २-३८-१०nanu paryApta metatte pApe rAmavivAsanam । kimebhiH kRpaNairbhUya: pAtakairapi te kRtaiH ॥ 2-38-10Rama's exile, Oh ! wicked woman, is enough for you. What are you committing further heinous crimes for? ॥ 2-38-10॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/9मृगीवोत्फुल्लनयना मृदुशीला तपस्वीनी । अपकारं कमिह ते करोति जनकात्मजा ॥ २-३८-९mRgIvotphullanayanA mRduzIlA tapasvInI । apakAraM kamiha te karoti janakAtmajA ॥ 2-38-9What wrong has the daughter of Janaka, large-eyed like a doe, so gentle and worthy of compassion done to you? ॥ 2-38-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/8रामेण यदि ते पापे किञ्चित्कृतमशोभनम् । अपकारः क इह ते वैदेह्या दर्शितोऽधमे ॥ २-३८-८rAmeNa yadi te pApe kiJcitkRtamazobhanam । apakAraH ka iha te vaidehyA darzito'dhame ॥ 2-38-8Oh ! sinful woman, Oh ! wretch, Rama might have done something unbecoming to you, but what offence has Sita committed? ॥ 2-38-8॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/7अजीवनार्हेण मया नृशंसा कृता प्रतिज्ञा नियमेन तावत् । तवया हि बाल्यात् प्रतिपन्नमेतत् तन्मां दहेद्वेणुमिवात्मपुष्पम् ॥ २-३८-७ajIvanArheNa mayA nRzaMsA kRtA pratijJA niyamena tAvat । tavayA hi bAlyAt pratipannametat tanmAM dahedveNumivAtmapuSpam ॥ 2-38-7By giving this cruel promise through importunity, I have rendered myself unfit to live. This promise was made as a child's play and it (now) destroys me like a bamboo destroyed by its own flowers. ॥ 2-38-7॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/6चीराण्यपास्याज्जनकस्य कन्या नेयं प्रतिज्ञा मम दत्तपूर्वा । यथासुखं गच्छतु राजपुत्री वनं समग्रा सह सर्वरत्नैः ॥ २-३८-६cIrANyapAsyAjjanakasya kanyA neyaM pratijJA mama dattapUrvA । yathAsukhaM gacchatu rAjaputrI vanaM samagrA saha sarvaratnaiH ॥ 2-38-6Let the daughter of Janaka take off her bark garments. This is not the promise I had made to you earlier. Let the princess happily go to the forest adorned with all jewels and with all other necessities. ॥ 2-38-6॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/5इयं हि कस्यापकरोति किञ्चि त्तपस्विनी राजवरस्य कन्या । या चीरमासाद्य जनस्य मध्ये स्थिता विसंज्ञाश्रमणीव काचित् ॥ २-३८-५iyaM hi kasyApakaroti kiJci ttapasvinI rAjavarasya kanyA । yA cIramAsAdya janasya madhye sthitA visaMjJAzramaNIva kAcit ॥ 2-38-5Sita, daughter of Janaka, the greatest among kings, stands amidst people wearing bark garment like an ascetic with her senses switched off. To whom and what harm has she done? ॥ 2-38-5॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/4सुकुमारी च बाला च सततं च सुखोचिता । नेयं वनस्य योग्येति सत्यमाह गुरुर्मम ॥ २-३८-४sukumArI ca bAlA ca satataM ca sukhocitA । neyaM vanasya yogyeti satyamAha gururmama ॥ 2-38-4Sita a delicate, young princess accustomed to comforts is not fit to dwell in the forest. This is what my preceptor has truly spoken. ॥ 2-38-4॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/3स निःश्वस्योष्णमैक्ष्वाक स्तां भार्यामिदमब्रवीत् । कैकेयि कुशचीरेण न सीता गन्तुमर्हति ॥ २-३८-३sa niHzvasyoSNamaikSvAka stAM bhAryAmidamabravIt । kaikeyi kuzacIreNa na sItA gantumarhati ॥ 2-38-3The descendant of the Ikshvakus (Dasaratha), heaving hot sighs, said to his wife 'Oh ! Kaikeyi, Sita does not deserve to go (to the forest) in garment of kusa grass. ॥ 2-38-3॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/2तेन तत्र प्रणादेन दुःखितस्स महीपतिः । चिच्छेद जीविते श्रद्धां धर्मे यशसि चात्मनः ॥ २-३८-२tena tatra praNAdena duHkhitassa mahIpatiH । ciccheda jIvite zraddhAM dharme yazasi cAtmanaH ॥ 2-38-2Hearing that tumult the distressed Dasaratha lost faith in his own life and in his righteousness. ॥ 2-38-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/1तस्यां चीरं वसानायां नाथवत्यामनाथवत् । प्रचुक्रोश जनस्सर्वो धिक्त्वां दशरथं त्विति ॥ २-३८-१tasyAM cIraM vasAnAyAM nAthavatyAmanAthavat । pracukroza janassarvo dhiktvAM dazarathaM tviti ॥ 2-38-1Beholding Sita who was wearing a bark garment, like one without a support, though having a husband, all the people cried bitterly exclaiming Oh ! Dasaratha, fie on you. ॥ 2-38-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/10ननु पर्याप्त मेतत्ते पापे रामविवासनम् । किमेभिः कृपणैर्भूय: पातकैरपि ते कृतैः ॥ २-३८-१०nanu paryApta metatte pApe rAmavivAsanam । kimebhiH kRpaNairbhUya: pAtakairapi te kRtaiH ॥ 2-38-10Rama's exile, Oh ! wicked woman, is enough for you. What are you committing further heinous crimes for? ॥ 2-38-10॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/9मृगीवोत्फुल्लनयना मृदुशीला तपस्वीनी । अपकारं कमिह ते करोति जनकात्मजा ॥ २-३८-९mRgIvotphullanayanA mRduzIlA tapasvInI । apakAraM kamiha te karoti janakAtmajA ॥ 2-38-9What wrong has the daughter of Janaka, large-eyed like a doe, so gentle and worthy of compassion done to you? ॥ 2-38-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/8रामेण यदि ते पापे किञ्चित्कृतमशोभनम् । अपकारः क इह ते वैदेह्या दर्शितोऽधमे ॥ २-३८-८rAmeNa yadi te pApe kiJcitkRtamazobhanam । apakAraH ka iha te vaidehyA darzito'dhame ॥ 2-38-8Oh ! sinful woman, Oh ! wretch, Rama might have done something unbecoming to you, but what offence has Sita committed? ॥ 2-38-8॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/7अजीवनार्हेण मया नृशंसा कृता प्रतिज्ञा नियमेन तावत् । तवया हि बाल्यात् प्रतिपन्नमेतत् तन्मां दहेद्वेणुमिवात्मपुष्पम् ॥ २-३८-७ajIvanArheNa mayA nRzaMsA kRtA pratijJA niyamena tAvat । tavayA hi bAlyAt pratipannametat tanmAM dahedveNumivAtmapuSpam ॥ 2-38-7By giving this cruel promise through importunity, I have rendered myself unfit to live. This promise was made as a child's play and it (now) destroys me like a bamboo destroyed by its own flowers. ॥ 2-38-7॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/6चीराण्यपास्याज्जनकस्य कन्या नेयं प्रतिज्ञा मम दत्तपूर्वा । यथासुखं गच्छतु राजपुत्री वनं समग्रा सह सर्वरत्नैः ॥ २-३८-६cIrANyapAsyAjjanakasya kanyA neyaM pratijJA mama dattapUrvA । yathAsukhaM gacchatu rAjaputrI vanaM samagrA saha sarvaratnaiH ॥ 2-38-6Let the daughter of Janaka take off her bark garments. This is not the promise I had made to you earlier. Let the princess happily go to the forest adorned with all jewels and with all other necessities. ॥ 2-38-6॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/5इयं हि कस्यापकरोति किञ्चि त्तपस्विनी राजवरस्य कन्या । या चीरमासाद्य जनस्य मध्ये स्थिता विसंज्ञाश्रमणीव काचित् ॥ २-३८-५iyaM hi kasyApakaroti kiJci ttapasvinI rAjavarasya kanyA । yA cIramAsAdya janasya madhye sthitA visaMjJAzramaNIva kAcit ॥ 2-38-5Sita, daughter of Janaka, the greatest among kings, stands amidst people wearing bark garment like an ascetic with her senses switched off. To whom and what harm has she done? ॥ 2-38-5॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/4सुकुमारी च बाला च सततं च सुखोचिता । नेयं वनस्य योग्येति सत्यमाह गुरुर्मम ॥ २-३८-४sukumArI ca bAlA ca satataM ca sukhocitA । neyaM vanasya yogyeti satyamAha gururmama ॥ 2-38-4Sita a delicate, young princess accustomed to comforts is not fit to dwell in the forest. This is what my preceptor has truly spoken. ॥ 2-38-4॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/3स निःश्वस्योष्णमैक्ष्वाक स्तां भार्यामिदमब्रवीत् । कैकेयि कुशचीरेण न सीता गन्तुमर्हति ॥ २-३८-३sa niHzvasyoSNamaikSvAka stAM bhAryAmidamabravIt । kaikeyi kuzacIreNa na sItA gantumarhati ॥ 2-38-3The descendant of the Ikshvakus (Dasaratha), heaving hot sighs, said to his wife 'Oh ! Kaikeyi, Sita does not deserve to go (to the forest) in garment of kusa grass. ॥ 2-38-3॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/2तेन तत्र प्रणादेन दुःखितस्स महीपतिः । चिच्छेद जीविते श्रद्धां धर्मे यशसि चात्मनः ॥ २-३८-२tena tatra praNAdena duHkhitassa mahIpatiH । ciccheda jIvite zraddhAM dharme yazasi cAtmanaH ॥ 2-38-2Hearing that tumult the distressed Dasaratha lost faith in his own life and in his righteousness. ॥ 2-38-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/38/1तस्यां चीरं वसानायां नाथवत्यामनाथवत् । प्रचुक्रोश जनस्सर्वो धिक्त्वां दशरथं त्विति ॥ २-३८-१tasyAM cIraM vasAnAyAM nAthavatyAmanAthavat । pracukroza janassarvo dhiktvAM dazarathaM tviti ॥ 2-38-1Beholding Sita who was wearing a bark garment, like one without a support, though having a husband, all the people cried bitterly exclaiming Oh ! Dasaratha, fie on you. ॥ 2-38-1॥