1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/24
    यद्यदाज्ञापयेत्किञ्चित्स महात्मा महीपतिः | कैकेय्याः प्रियकामार्थं कार्यं तदविकाङ्क्षया || २-५२-२४yadyadAjJApayetkiJcitsa mahAtmA mahIpatiH | kaikeyyAH priyakAmArthaM kAryaM tadavikAGkSayA || 2-52-24To make Kaikeyi happy, do whatever little the great king Dasaratha orders you to do. [2-52-24]
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/23
    शोकोपहतचेताश्च वृद्धश्च जगतीपतिः | कामभावावसन्नश्च तस्मादेतद्ब्रवीमि ते || २-५२-२३zokopahatacetAzca vRddhazca jagatIpatiH | kAmabhAvAvasannazca tasmAdetadbravImi te || 2-52-23I tell you this because the lord of the earth (Dasaratha), is in deep distress. He is old. And he is under the control of his passion. [2-52-23]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/22
    इक्ष्वाकूणां त्वया तुल्यं सुहृदं नोपलक्षये | यथा दशरथो राजा मां न शोचेत्तथा कुरु || २-५२-२२ikSvAkUNAM tvayA tulyaM suhRdaM nopalakSaye | yathA dazaratho rAjA mAM na zocettathA kuru || 2-52-22- 'I find none else like you as friendly as you are to the Ikshvaku race. So do whatever you like to see that king Dasaratha does not brood over me. [2-52-22]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/21
    ततस्तु विगते बाष्पे सूतं स्पृष्टोदकं शुचिम् | रामस्तु मधुरं वाक्यं पुनः पुनरुवाच तम् || २-५२-२१tatastu vigate bASpe sUtaM spRSTodakaM zucim | rAmastu madhuraM vAkyaM punaH punaruvAca tam || 2-52-21After the flow of tears ceased Sumantra took a sip of water and became sanctified. Then Rama addressed him with sweet words over and over again : - [2-52-21]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/20
    इति ब्रुवन्नात्मसमं सुमन्त्रः सारथिस्तदा | दृष्ट्वा दूरगतं रामं दुःखार्तो रुरुदे चिरम् || २-५२-२०iti bruvannAtmasamaM sumantraH sArathistadA | dRSTvA dUragataM rAmaM duHkhArto rurude ciram || 2-52-20Rama was like his (Sumantra's) own self. When Sumantra, the charioteer, saw that Rama was preparing to go afar for a long time, he started weeping aloud in deep distress. [2-52-20]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/19
    वयं खलु हता राम ये त्वयाप्युपवञ्चिताः | कैकेय्या वशमेष्यामः पापाया दुःखभागिनः || २-५२-१९vayaM khalu hatA rAma ye tvayApyupavaJcitAH | kaikeyyA vazameSyAmaH pApAyA duHkhabhAginaH || 2-52-19Deprived of you, Oh ! Rama we will come under the control of that sinful Kaikeyi. We will suffer and die.' [2-52-19]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/18
    सह राघव वैदेह्या भ्रात्रा चैव वने वसन् | त्वं गतिं प्राप्स्यसे वीर त्रीन् लोकांस्तु जयन्निव || २-५२-१८ saha rAghava vaidehyA bhrAtrA caiva vane vasan | tvaM gatiM prApsyase vIra trIn lokAMstu jayanniva || 2-52-18 Valiant scion of the Raghus dwelling in the forest along with Vaidehi (Sita) and brother Lakshmana you will attain the status as if you have won the three worlds. [2-52-18]
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/17
    न मन्ये ब्रह्मचर्येऽस्ति स्वधीते वा फलोदयः | मार्दवार्जवयोर्वापि त्वां चेद्व्यसनमागतम् || २-५२-१७na manye brahmacarye'sti svadhIte vA phalodayaH | mArdavArjavayorvApi tvAM cedvyasanamAgatam || 2-52-17If your celibacy and your grief are the consequences of your study of the Vedic lore, your compassionate nature and simplicity of character, I think there is no use of all these (virtues). [2-52-17]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/16
    नातिक्रान्तमिदं लोके पुरुषेणेह केनचित् | तव सभ्रातृभार्यस्य वासः प्राकृतवद्वने || २-५२-१६nAtikrAntamidaM loke puruSeNeha kenacit | tava sabhrAtRbhAryasya vAsaH prAkRtavadvane || 2-52-16None else in this world would be able to live in the forest as you have resolved to, like a common man, along with your brother and spouse. [2-52-16]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/15
    आत्मानं त्वभ्यनुज्ञातमवेक्ष्यार्तः स सारथिः | सुमन्त्रः पुरुषव्याघ्रमैक्ष्वाकमिदमब्रवीत् || २-५२-१५AtmAnaM tvabhyanujJAtamavekSyArtaH sa sArathiH | sumantraH puruSavyAghramaikSvAkamidamabravIt || 2-52-15Having been permitted to go, Sumantra, the distressed charioteer, said to Rama, the best among men, and a descendant of the Ikshvaku race : - [2-52-15]