1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
•
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
Progress:82.6%
स्वधिष्ण्यानामेकदेशे मनसा प्राणधारणम् । वैकुण्ठलीलाभिध्यानं समाधानं तथाऽऽत्मनः ।। ३-२८-६ ।।
Fixing the vital air and the mind in one of the six circles of vital air circulation within the body, thus concentrating one’s mind on the transcendental pastimes of the Supreme Personality of Godhead, is called samādhi, or samādhāna, of the mind. ।। 3-28-6 ।।
english translation
शरीर के भीतर के षटचक्रों में से किसी एक में प्राण तथा मन को स्थिर करना और इस प्रकार से अपने मन को भगवान् की दिव्य लीलाओं में केन्द्रित करना समाधि या मन का समाधान कहलाता है। ।। ३-२८-६ ।।
hindi translation
svadhiSNyAnAmekadeze manasA prANadhAraNam | vaikuNThalIlAbhidhyAnaM samAdhAnaM tathA''tmanaH || 3-28-6 ||
hk transliteration by Sanscriptएतैरन्यैश्च पथिभिर्मनो दुष्टमसत्पथम् । बुद्ध्या युञ्जीत शनकैर्जितप्राणो ह्यतन्द्रितः ।। ३-२८-७ ।।
By these processes, or any other true process, one must control the contaminated, unbridled mind, which is always attracted by material enjoyment, and thus fix himself in thought of the Supreme Personality of Godhead. ।। 3-28-7 ।।
english translation
इन विधियों से या अन्य किसी सही विधि से मनुष्य को अपने दूषित तथा भौतिक भोग के द्वारा सदैव आकृष्ट होने वाले चंचल मन को वश में करना चाहिए और इस तरह अपने आपको भगवान् के चिन्तन में स्थिर करना चाहिए। ।। ३-२८-७ ।।
hindi translation
etairanyaizca pathibhirmano duSTamasatpatham | buddhyA yuJjIta zanakairjitaprANo hyatandritaH || 3-28-7 ||
hk transliteration by Sanscriptशुचौ देशे प्रतिष्ठाप्य विजितासन आसनम् । तस्मिन् स्वस्ति समासीन ऋजुकायः समभ्यसेत् ।। ३-२८-८ ।।
After controlling one’s mind and sitting postures, one should spread a seat in a secluded and sanctified place, sit there in an easy posture, keeping the body erect, and practice breath control. ।। 3-28-8 ।।
english translation
अपने मन तथा आसनों को वश में करने के बाद मनुष्य को चाहिए कि किसी एकान्त तथा पवित्र स्थान में अपना आसन बिछा दे, उस पर शरीर को सीधा रखते हुए सुखपूर्वक आसीन होकर श्वास नियन्त्रण (प्राणायाम) का अभ्यास करे। ।। ३-२८-८ ।।
hindi translation
zucau deze pratiSThApya vijitAsana Asanam | tasmin svasti samAsIna RjukAyaH samabhyaset || 3-28-8 ||
hk transliteration by Sanscriptप्राणस्य शोधयेन्मार्गं पूरकुम्भकरेचकैः । प्रतिकूलेन वा चित्तं यथा स्थिरमचञ्चलम् ।। ३-२८-९ ।।
The yogī should clear the passage of vital air by breathing in the following manner: first he should inhale very deeply, then hold the breath in, and finally exhale. Or, reversing the process, the yogi can first exhale, then hold the breath outside, and finally inhale. This is done so that the mind may become steady and free from external disturbances. ।। 3-28-9 ।।
english translation
योगी को चाहिए कि प्राणवायु के मार्ग को निम्नलिखित विधि से श्वास लेकर इस प्रकार से स्वच्छ करे—पहले बहुत गहरी श्वास अंदर ले, फिर उस श्वास को धारण किये रहे और अन्त में श्वास बाहर निकाल दे। या फिर इस विधि को उलट कर योगी पहले श्वास निकाले, फिर श्वास रोके रखे और अन्त में श्वास भीतर ले जाय। ऐसा इसलिए किया जाता है, जिससे मन स्थिर हो और बाहरी अवरोधों से मुक्त हो सके। ।। ३-२८-९ ।।
hindi translation
prANasya zodhayenmArgaM pUrakumbhakarecakaiH | pratikUlena vA cittaM yathA sthiramacaJcalam || 3-28-9 ||
hk transliteration by Sanscriptमनोऽचिरात्स्याद्विरजं जितश्वासस्य योगिनः । वाय्वग्निभ्यां यथा लोहं ध्मातं त्यजति वै मलम् ।। ३-२८-१० ।।
The yogīs who practice such breathing exercises are very soon freed from all mental disturbances, just as gold, when put into fire and fanned with air, becomes free from all impurities. ।। 3-28-10 ।।
english translation
जो योगी ऐसे प्राणायाम का अभ्यास करते हैं, वे तुरन्त समस्त मानसिक उद्वेगों से उसी तरह मुक्त हो जाते हैं जिस प्रकार हवा की फुहार से अग्नि में रखा सोना सारी अशुद्धियों से रहित हो जाता है। ।। ३-२८-१० ।।
hindi translation
mano'cirAtsyAdvirajaM jitazvAsasya yoginaH | vAyvagnibhyAM yathA lohaM dhmAtaM tyajati vai malam || 3-28-10 ||
hk transliteration by Sanscript