1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
32.
द्वात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 32
33.
त्रयस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 33
34.
चतुस्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 34
35.
पञ्चत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 35
36.
षट्त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 36
37.
सप्तत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 37
38.
अष्टात्रिंशोऽध्यायः
Chapter 38
39.
एकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 39
40.
चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 40
41.
एकचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 41
42.
द्विचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 42
43.
त्रिचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 43
44.
चतुश्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 44
45.
पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 45
46.
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 46
47.
सप्तचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 47
48.
अष्टचत्वारिंशोऽध्यायः
Chapter 48
49.
एकोनपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 49
50.
पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 50
51.
एकपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 51
52.
द्विपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 52
53.
त्रिपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 53
54.
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 54
55.
पञ्चपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 55
56.
षट्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 56
57.
सप्तपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 57
58.
अष्टपञ्चाशत्तमोऽध्यायः
Chapter 58
59.
एकोनषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 59
60.
षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 60
61.
एकषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 61
62.
द्विषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 62
63.
त्रिषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 63
64.
चतुःषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 64
65.
पञ्चषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 65
66.
षट्षष्टितमोऽध्यायः
Chapter 66
67.
सप्तषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 67
•
अष्टषष्टितमोऽध्यायः
Chapter 68
69.
एकोनसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 69
70.
सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 70
71.
एकसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 71
72.
द्विसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 72
73.
त्रिसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 73
74.
चतुःसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 74
75.
पञ्चसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 75
76.
षट्सप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 76
77.
सप्तसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 77
78.
अष्टसप्ततितमोऽध्यायः
Chapter 78
79.
एकोनाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 79
80.
अशीतितमोऽध्यायः
Chapter 80
81.
एकाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 81
82.
द्व्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 82
83.
त्र्यशीतितमोऽध्यायः
Chapter 83
84.
चतुरशीतितमोऽध्यायः
Chapter 84
85.
पञ्चाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 85
86.
षडशीतितमोऽध्यायः
Chapter 86
87.
सप्ताशीतितमोऽध्यायः
Chapter 87
88.
अष्टाशीतितमोऽध्यायः
Chapter 88
89.
एकोननवतितमोऽध्यायः
Chapter 89
90.
नवतितमोऽध्यायः
Chapter 90
Progress:73.3%
नूनं नानामदोन्नद्धाः शान्तिं नेच्छन्त्यसाधवः । तेषां हि प्रशमो दण्डः पशूनां लगुडो यथा ।। १०-६८-३१ ।।
sanskrit
[Lord Balarāma said:] “Clearly the many passions of these scoundrels have made them so proud that they do not want peace. Then let them be pacified by physical punishment, as animals are with a stick. ।। 10-68-31 ।।
english translation
[भगवान बलराम ने कहा:] "स्पष्ट रूप से इन दुष्टों के कई जुनून ने उन्हें इतना घमंडी बना दिया है कि वे शांति नहीं चाहते हैं। फिर उन्हें शारीरिक दंड से शांत किया जाए, जैसे जानवर छड़ी से होते हैं। ।। १०-६८-३१ ।।
hindi translation
nUnaM nAnAmadonnaddhAH zAntiM necchantyasAdhavaH | teSAM hi prazamo daNDaH pazUnAM laguDo yathA || 10-68-31 ||
hk transliteration by Sanscriptअहो यदून् सुसंरब्धान् कृष्णं च कुपितं शनैः । सान्त्वयित्वाहमेतेषां शममिच्छन्निहागतः ।। १०-६८-३२ ।।
sanskrit
“Ah, only gradually was I able to calm the furious Yadus and Lord Kṛṣṇa, who was also enraged. Desiring peace for these Kauravas, I came here. ।। 10-68-32 ।।
english translation
"ओह, धीरे-धीरे ही मैं क्रोधित यदुओं और भगवान कृष्ण को, जो क्रोधित थे, शांत करने में सक्षम हो सका। मैं इन कौरवों के लिए शांति की इच्छा से यहां आया हूं। ।। १०-६८-३२ ।।
hindi translation
aho yadUn susaMrabdhAn kRSNaM ca kupitaM zanaiH | sAntvayitvAhameteSAM zamamicchannihAgataH || 10-68-32 ||
hk transliteration by Sanscriptत इमे मन्दमतयः कलहाभिरताः खलाः । तं मामवज्ञाय मुहुर्दुर्भाषान् मानिनोऽब्रुवन् ।। १०-६८-३३ ।।
sanskrit
But they are so dull-headed, fond of quarrel and mischievous by nature that they have repeatedly disrespected Me. Out of conceit they dared to address Me with harsh words! ।। 10-68-33 ।।
english translation
परंतु वे स्वभाव से इतने मंदबुद्धि, झगड़ालू और शरारती हैं कि उन्होंने बार-बार मेरा अनादर किया है। दंभ के कारण उन्होंने मुझे कठोर शब्दों से संबोधित करने का साहस किया! ।। १०-६८-३३ ।।
hindi translation
ta ime mandamatayaH kalahAbhiratAH khalAH | taM mAmavajJAya muhurdurbhASAn mAnino'bruvan || 10-68-33 ||
hk transliteration by Sanscriptनोग्रसेनः किल विभुर्भोजवृष्ण्यन्धकेश्वरः । शक्रादयो लोकपाला यस्यादेशानुवर्तिनः ।। १०-६८-३४ ।।
sanskrit
“King Ugrasena, the lord of the Bhojas, Vṛṣṇis and Andhakas, is not fit to command, when Indra and other planetary rulers obey his orders? ।। 10-68-34 ।।
english translation
भोज, वृष्णि और अंधक के स्वामी राजा उग्रसेन आदेश देने के योग्य नहीं हैं, जबकि इंद्र और अन्य ग्रह शासक उनके आदेशों का पालन करते हैं? ।। १०-६८-३४ ।।
hindi translation
nograsenaH kila vibhurbhojavRSNyandhakezvaraH | zakrAdayo lokapAlA yasyAdezAnuvartinaH || 10-68-34 ||
hk transliteration by Sanscriptसुधर्माऽऽक्रम्यते येन पारिजातोऽमराङ्घ्रिपः । आनीय भुज्यते सोऽसौ न किलाध्यासनार्हणः ।। १०-६८-३५ ।।
sanskrit
That same Kṛṣṇa who occupies the Sudharmā assembly hall and for His enjoyment took the pārijāta tree from the immortal demigods — that very Kṛṣṇa is indeed not fit to sit on a royal throne? ।। 10-68-35 ।।
english translation
वही कृष्ण जिन्होंने सुधर्म सभा भवन में निवास किया और अपने आनंद के लिए अमर देवताओं से पारिजात वृक्ष ले लिया - वही कृष्ण वास्तव में राज सिंहासन पर बैठने के योग्य नहीं हैं? ।। १०-६८-३५ ।।
hindi translation
sudharmA''kramyate yena pArijAto'marAGghripaH | AnIya bhujyate so'sau na kilAdhyAsanArhaNaH || 10-68-35 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:73.3%
नूनं नानामदोन्नद्धाः शान्तिं नेच्छन्त्यसाधवः । तेषां हि प्रशमो दण्डः पशूनां लगुडो यथा ।। १०-६८-३१ ।।
sanskrit
[Lord Balarāma said:] “Clearly the many passions of these scoundrels have made them so proud that they do not want peace. Then let them be pacified by physical punishment, as animals are with a stick. ।। 10-68-31 ।।
english translation
[भगवान बलराम ने कहा:] "स्पष्ट रूप से इन दुष्टों के कई जुनून ने उन्हें इतना घमंडी बना दिया है कि वे शांति नहीं चाहते हैं। फिर उन्हें शारीरिक दंड से शांत किया जाए, जैसे जानवर छड़ी से होते हैं। ।। १०-६८-३१ ।।
hindi translation
nUnaM nAnAmadonnaddhAH zAntiM necchantyasAdhavaH | teSAM hi prazamo daNDaH pazUnAM laguDo yathA || 10-68-31 ||
hk transliteration by Sanscriptअहो यदून् सुसंरब्धान् कृष्णं च कुपितं शनैः । सान्त्वयित्वाहमेतेषां शममिच्छन्निहागतः ।। १०-६८-३२ ।।
sanskrit
“Ah, only gradually was I able to calm the furious Yadus and Lord Kṛṣṇa, who was also enraged. Desiring peace for these Kauravas, I came here. ।। 10-68-32 ।।
english translation
"ओह, धीरे-धीरे ही मैं क्रोधित यदुओं और भगवान कृष्ण को, जो क्रोधित थे, शांत करने में सक्षम हो सका। मैं इन कौरवों के लिए शांति की इच्छा से यहां आया हूं। ।। १०-६८-३२ ।।
hindi translation
aho yadUn susaMrabdhAn kRSNaM ca kupitaM zanaiH | sAntvayitvAhameteSAM zamamicchannihAgataH || 10-68-32 ||
hk transliteration by Sanscriptत इमे मन्दमतयः कलहाभिरताः खलाः । तं मामवज्ञाय मुहुर्दुर्भाषान् मानिनोऽब्रुवन् ।। १०-६८-३३ ।।
sanskrit
But they are so dull-headed, fond of quarrel and mischievous by nature that they have repeatedly disrespected Me. Out of conceit they dared to address Me with harsh words! ।। 10-68-33 ।।
english translation
परंतु वे स्वभाव से इतने मंदबुद्धि, झगड़ालू और शरारती हैं कि उन्होंने बार-बार मेरा अनादर किया है। दंभ के कारण उन्होंने मुझे कठोर शब्दों से संबोधित करने का साहस किया! ।। १०-६८-३३ ।।
hindi translation
ta ime mandamatayaH kalahAbhiratAH khalAH | taM mAmavajJAya muhurdurbhASAn mAnino'bruvan || 10-68-33 ||
hk transliteration by Sanscriptनोग्रसेनः किल विभुर्भोजवृष्ण्यन्धकेश्वरः । शक्रादयो लोकपाला यस्यादेशानुवर्तिनः ।। १०-६८-३४ ।।
sanskrit
“King Ugrasena, the lord of the Bhojas, Vṛṣṇis and Andhakas, is not fit to command, when Indra and other planetary rulers obey his orders? ।। 10-68-34 ।।
english translation
भोज, वृष्णि और अंधक के स्वामी राजा उग्रसेन आदेश देने के योग्य नहीं हैं, जबकि इंद्र और अन्य ग्रह शासक उनके आदेशों का पालन करते हैं? ।। १०-६८-३४ ।।
hindi translation
nograsenaH kila vibhurbhojavRSNyandhakezvaraH | zakrAdayo lokapAlA yasyAdezAnuvartinaH || 10-68-34 ||
hk transliteration by Sanscriptसुधर्माऽऽक्रम्यते येन पारिजातोऽमराङ्घ्रिपः । आनीय भुज्यते सोऽसौ न किलाध्यासनार्हणः ।। १०-६८-३५ ।।
sanskrit
That same Kṛṣṇa who occupies the Sudharmā assembly hall and for His enjoyment took the pārijāta tree from the immortal demigods — that very Kṛṣṇa is indeed not fit to sit on a royal throne? ।। 10-68-35 ।।
english translation
वही कृष्ण जिन्होंने सुधर्म सभा भवन में निवास किया और अपने आनंद के लिए अमर देवताओं से पारिजात वृक्ष ले लिया - वही कृष्ण वास्तव में राज सिंहासन पर बैठने के योग्य नहीं हैं? ।। १०-६८-३५ ।।
hindi translation
sudharmA''kramyate yena pArijAto'marAGghripaH | AnIya bhujyate so'sau na kilAdhyAsanArhaNaH || 10-68-35 ||
hk transliteration by Sanscript