Search

  1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/17
    कच्चित् ते परुषम् किंचित् अभिमानात् पिता मम । उक्तः भवत्या कोपेन यत्र अस्य लुलितम् मनः ॥ २-१८-१७kaccit te paruSam kiMcit abhimAnAt pitA mama । uktaH bhavatyA kopena yatra asya lulitam manaH ॥ 2-18-17Have you said anything harsh to my father out of anger or (injured) selfrespect for which his mind has been shaken? ॥ 2-18-17॥
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/7
    अचिन्त्य कल्पम् हि पितुस् तम् शोकम् उपधारयन् । बभूव सम्रब्धतरः समुद्रैव पर्वणि ॥ २-१८-७acintya kalpam hi pitus tam zokam upadhArayan । babhUva samrabdhataraH samudraiva parvaNi ॥ 2-18-7The more Rama reflected on the incomprehensible sorrow of his father, the more he became perturbed like an ocean on the new Moon day. ॥ 2-18-7॥
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/6
    ऊर्मि मालिनम् अक्षोभ्यम् क्षुभ्यन्तम् इव सागरम् । उपप्लुतम् इव आदित्यम् उक्त अन्ऱ्तम् ऱ्षिम् यथा ॥ २-१८-६Urmi mAlinam akSobhyam kSubhyantam iva sAgaram । upaplutam iva Adityam ukta anr2tam r2Sim yathA ॥ 2-18-6Although unshakable, he looked agitated like an ocean with successive rows of waves, like the Sun in eclipse, like an ascetic who has uttered falsehood. ॥ 2-18-6॥
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/17/19
    वर्धमानगृहैश्चापि रत्नजालपरिष्कृतैः । तत्पृथिव्यां गृहवरं महेन्द्रसदनोपमम् ॥ २-१७-१९vardhamAnagRhaizcApi ratnajAlapariSkRtaiH । tatpRthivyAM gRhavaraM mahendrasadanopamam ॥ 2-17-19There were royal houses named vardhamana which were adorned with a net of precious stones. That excellent residence on earth, which looked like the abode of Indra. ॥ 2-17-19॥
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/17/10
    ततः सुखतरं सर्वे रामे वत्स्याम राजनि । अलमद्य हि भुक्तेन परमार्थैरलं च नः ॥ २-१७-१०tataH sukhataraM sarve rAme vatsyAma rAjani । alamadya hi bhuktena paramArthairalaM ca naH ॥ 2-17-10- once Rama assumes kingship, we shall all live in happiness greater than that. There will be no need for food and no greater object of life to be accomplished - ॥ 2-17-10॥
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/44
    स राघवस्त्रत्र तदा प्रलापान् । शुश्राव लोकस्य समागतस्य । आत्माधिकारा विविधाश्च वाचः । प्रहृष्टरूपस्य पुरे जनस्य ॥ २-१६-४४sa rAghavastratra tadA pralApAn । zuzrAva lokasya samAgatasya । AtmAdhikArA vividhAzca vAcaH । prahRSTarUpasya pure janasya ॥ 2-16-44Rama heard these various words of admiration concerning himself by people who had assembled there, and (witnessed) the great rejoicings of the citizens. ॥ 2-16-44॥
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/43
    शुश्राव राजमार्गस्थः प्रिया वाच उदाहृताः । आत्मसंपूजनै शृण्वन् ययौ रामौ महापथम् ॥ २-१६-४३zuzrAva rAjamArgasthaH priyA vAca udAhRtAH । AtmasaMpUjanai zRNvan yayau rAmau mahApatham ॥ 2-16-43- while riding along the highway overheard the pleasing words uttered. Hearing his own praise Rama proceeded along the highway. ॥ 2-16-43॥
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/34
    तस्य निष्क्रममाणस्य जनौघस्य समन्ततः । ततो हयवरा मुख्या नागाश्च गिरिसन्निभाः ॥ २-१६-३४tasya niSkramamANasya janaughasya samantataH । tato hayavarA mukhyA nAgAzca girisannibhAH ॥ 2-16-34- from the multitude of people all around, as it (the chariot) was passing out. Afterwards, the chief commanders riding the best of the horses and elephants - ॥ 2-16-34॥
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/25
    अथ सीतामनुज्ञाप्य कृतकौतुकमगळः । निश्चक्राम सुमन्त्रेण सह रामो निवेशनात् ॥ २-१६-२५atha sItAmanujJApya kRtakautukamagaLaH । nizcakrAma sumantreNa saha rAmo nivezanAt ॥ 2-16-25Adorned as in an auspicious festivity, Rama took leave of Sita and departed from his palace accompanied by Sumantra. ॥ 2-16-25॥
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/12
    प्राञ्जलिः ससुमुखं दृष्ट्वा विहारशयनासने । राजपुत्रमुवाचेदं सुमन्त्रो राजसत्कृतः ॥ २-१६-१२prAJjaliH sasumukhaM dRSTvA vihArazayanAsane । rAjaputramuvAcedaM sumantro rAjasatkRtaH ॥ 2-16-12On seeing Rama of charming countenance relaxing on a couch, Sumantra, honourable to the king (Dasaratha) said these words with folded palms. ॥ 2-16-12॥