Search
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/9स सत्यवादी धर्मात्मा गाम्भीर्यात्सागरोपमः । आकाश इव निष्पङ्को नरेन्द्रः प्रत्युवाच तम् ॥ २-३४-९sa satyavAdI dharmAtmA gAmbhIryAtsAgaropamaH । AkAza iva niSpaGko narendraH pratyuvAca tam ॥ 2-34-9That truthful and virtuous king (Dasaratha) who was deep like the ocean and free from mud (pure) like the sky replied ॥ 2-34-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/8गमिष्यति महारण्यं तं पश्य जगतीपते । वृतं राजगुणै स्सर्वैरादित्यमिव रश्मिभिः ॥ २-३४-८gamiSyati mahAraNyaM taM pazya jagatIpate । vRtaM rAjaguNai ssarvairAdityamiva razmibhiH ॥ 2-34-8Oh ! Lord of the world behold him embellished with all princely virtues like the Sun encircled with its rays, (now) leaving for the forest.' ॥ 2-34-8॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/7स त्वा पश्यतु भद्रं ते रामस्सत्यपराक्रमः । सर्वान् सुहृद आपृच्छ्य त्वामिदानीं दिदृक्षते ॥ २-३४-७sa tvA pazyatu bhadraM te rAmassatyaparAkramaH । sarvAn suhRda ApRcchya tvAmidAnIM didRkSate ॥ 2-34-7Be blessed audience may be granted to Rama who possesses proven prowess, and now waits, after taking leave of his friends, to see you. ॥ 2-34-7॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/6अयं स पुरुषव्याघ्रो द्वारि तिष्ठति ते सुतः । ब्राह्मणेभ्यो धनं दत्वा सर्वञ्चैवोपजीविनाम् ॥ २-३४-६ayaM sa puruSavyAghro dvAri tiSThati te sutaH । brAhmaNebhyo dhanaM datvA sarvaJcaivopajIvinAm ॥ 2-34-6- 'Your son Rama, a tiger among men, having given away his entire wealth in charity to brahmins and to all the dependents is waiting at the entrance. ॥ 2-34-6॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/5तं वर्धयित्वा राजानं पूर्वं सूतो जयाशिषा । भयविक्लबया वाचा मन्दया श्लक्ष्णमब्रवीत् ॥ २-३४-५taM vardhayitvA rAjAnaM pUrvaM sUto jayAziSA । bhayaviklabayA vAcA mandayA zlakSNamabravIt ॥ 2-34-5At first greeting the king with the words 'victory be yours', the charioteer, trembling with fear, gently said in a feeble voice ॥ 2-34-5॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/4आलोक्य तु महाप्राज्ञः परमाकुलचेतसम् । राममेवानुशोचन्तं सूतः प्राञ्जलिरासदत् ॥ २-३४-४Alokya tu mahAprAjJaH paramAkulacetasam । rAmamevAnuzocantaM sUtaH prAJjalirAsadat ॥ 2-34-4Seeing the king brooding over Rama, in an extremely agitated state, the sagacious charioteer approached him with folded hands. ॥ 2-34-4॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/3उपरक्तमिवादित्यं भस्मच्छन्नमिवानलम् । तटाकमिव निस्तोयमपश्यज्जगतीपतिम् ॥ २-३४-३uparaktamivAdityaM bhasmacchannamivAnalam । taTAkamiva nistoyamapazyajjagatIpatim ॥ 2-34-3He saw the lord of the world (Dasaratha) dull like the Sun in eclipse, like the fire covered with ashes, like a tank with its water dried up. ॥ 2-34-3॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/2स रामप्रेषितः क्षिप्रं सन्तापकलुषेन्द्रियः । प्रविश्य नृपतिं सूतो निश्वसन्तं ददर्श ह ॥ २-३४-२sa rAmapreSitaH kSipraM santApakaluSendriyaH । pravizya nRpatiM sUto nizvasantaM dadarza ha ॥ 2-34-2At the command of Rama, charioteer Sumantra whose senses were overwhelmed with grief quickly entered the apartment of the king and found him heaving sighs. ॥ 2-34-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/1ततःकमलपत्राक्षः श्यामो निरुपमो महान् । उवाच रामस्तम् सूतं पितुराख्याहि मामिति ॥ २-३४-१tataHkamalapatrAkSaH zyAmo nirupamo mahAn । uvAca rAmastam sUtaM piturAkhyAhi mAmiti ॥ 2-34-1Let my father be informed of my arrival, said the lotuseyed, darkcomplexioned, venerable, peerless Rama to the charioteer. ॥ 2-34-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/33/31पितुर्निदेशेन तु धर्मवत्सलः वनप्रवेशे कृतबुद्धिनिश्चयः । स राघवः प्रेक्ष्य सुमन्त्रमब्रवी न्निवेदयस्वागमनं नृपाय मे ॥ २-३३-३१piturnidezena tu dharmavatsalaH vanapraveze kRtabuddhinizcayaH । sa rAghavaH prekSya sumantramabravI nnivedayasvAgamanaM nRpAya me ॥ 2-33-31Rama, lover of righteousness, determined to go to the forest in obedience to his father's command said to Sumantra, Inform the king of my arrival. ॥ 2-33-31॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/9स सत्यवादी धर्मात्मा गाम्भीर्यात्सागरोपमः । आकाश इव निष्पङ्को नरेन्द्रः प्रत्युवाच तम् ॥ २-३४-९sa satyavAdI dharmAtmA gAmbhIryAtsAgaropamaH । AkAza iva niSpaGko narendraH pratyuvAca tam ॥ 2-34-9That truthful and virtuous king (Dasaratha) who was deep like the ocean and free from mud (pure) like the sky replied ॥ 2-34-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/8गमिष्यति महारण्यं तं पश्य जगतीपते । वृतं राजगुणै स्सर्वैरादित्यमिव रश्मिभिः ॥ २-३४-८gamiSyati mahAraNyaM taM pazya jagatIpate । vRtaM rAjaguNai ssarvairAdityamiva razmibhiH ॥ 2-34-8Oh ! Lord of the world behold him embellished with all princely virtues like the Sun encircled with its rays, (now) leaving for the forest.' ॥ 2-34-8॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/7स त्वा पश्यतु भद्रं ते रामस्सत्यपराक्रमः । सर्वान् सुहृद आपृच्छ्य त्वामिदानीं दिदृक्षते ॥ २-३४-७sa tvA pazyatu bhadraM te rAmassatyaparAkramaH । sarvAn suhRda ApRcchya tvAmidAnIM didRkSate ॥ 2-34-7Be blessed audience may be granted to Rama who possesses proven prowess, and now waits, after taking leave of his friends, to see you. ॥ 2-34-7॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/6अयं स पुरुषव्याघ्रो द्वारि तिष्ठति ते सुतः । ब्राह्मणेभ्यो धनं दत्वा सर्वञ्चैवोपजीविनाम् ॥ २-३४-६ayaM sa puruSavyAghro dvAri tiSThati te sutaH । brAhmaNebhyo dhanaM datvA sarvaJcaivopajIvinAm ॥ 2-34-6- 'Your son Rama, a tiger among men, having given away his entire wealth in charity to brahmins and to all the dependents is waiting at the entrance. ॥ 2-34-6॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/5तं वर्धयित्वा राजानं पूर्वं सूतो जयाशिषा । भयविक्लबया वाचा मन्दया श्लक्ष्णमब्रवीत् ॥ २-३४-५taM vardhayitvA rAjAnaM pUrvaM sUto jayAziSA । bhayaviklabayA vAcA mandayA zlakSNamabravIt ॥ 2-34-5At first greeting the king with the words 'victory be yours', the charioteer, trembling with fear, gently said in a feeble voice ॥ 2-34-5॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/4आलोक्य तु महाप्राज्ञः परमाकुलचेतसम् । राममेवानुशोचन्तं सूतः प्राञ्जलिरासदत् ॥ २-३४-४Alokya tu mahAprAjJaH paramAkulacetasam । rAmamevAnuzocantaM sUtaH prAJjalirAsadat ॥ 2-34-4Seeing the king brooding over Rama, in an extremely agitated state, the sagacious charioteer approached him with folded hands. ॥ 2-34-4॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/3उपरक्तमिवादित्यं भस्मच्छन्नमिवानलम् । तटाकमिव निस्तोयमपश्यज्जगतीपतिम् ॥ २-३४-३uparaktamivAdityaM bhasmacchannamivAnalam । taTAkamiva nistoyamapazyajjagatIpatim ॥ 2-34-3He saw the lord of the world (Dasaratha) dull like the Sun in eclipse, like the fire covered with ashes, like a tank with its water dried up. ॥ 2-34-3॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/2स रामप्रेषितः क्षिप्रं सन्तापकलुषेन्द्रियः । प्रविश्य नृपतिं सूतो निश्वसन्तं ददर्श ह ॥ २-३४-२sa rAmapreSitaH kSipraM santApakaluSendriyaH । pravizya nRpatiM sUto nizvasantaM dadarza ha ॥ 2-34-2At the command of Rama, charioteer Sumantra whose senses were overwhelmed with grief quickly entered the apartment of the king and found him heaving sighs. ॥ 2-34-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/1ततःकमलपत्राक्षः श्यामो निरुपमो महान् । उवाच रामस्तम् सूतं पितुराख्याहि मामिति ॥ २-३४-१tataHkamalapatrAkSaH zyAmo nirupamo mahAn । uvAca rAmastam sUtaM piturAkhyAhi mAmiti ॥ 2-34-1Let my father be informed of my arrival, said the lotuseyed, darkcomplexioned, venerable, peerless Rama to the charioteer. ॥ 2-34-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/33/31पितुर्निदेशेन तु धर्मवत्सलः वनप्रवेशे कृतबुद्धिनिश्चयः । स राघवः प्रेक्ष्य सुमन्त्रमब्रवी न्निवेदयस्वागमनं नृपाय मे ॥ २-३३-३१piturnidezena tu dharmavatsalaH vanapraveze kRtabuddhinizcayaH । sa rAghavaH prekSya sumantramabravI nnivedayasvAgamanaM nRpAya me ॥ 2-33-31Rama, lover of righteousness, determined to go to the forest in obedience to his father's command said to Sumantra, Inform the king of my arrival. ॥ 2-33-31॥