1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/9
    स सत्यवादी धर्मात्मा गाम्भीर्यात्सागरोपमः | आकाश इव निष्पङ्को नरेन्द्रः प्रत्युवाच तम् || २-३४-९sa satyavAdI dharmAtmA gAmbhIryAtsAgaropamaH | AkAza iva niSpaGko narendraH pratyuvAca tam || 2-34-9That truthful and virtuous king (Dasaratha) who was deep like the ocean and free from mud (pure) like the sky replied : - [2-34-9]
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/8
    गमिष्यति महारण्यं तं पश्य जगतीपते | वृतं राजगुणै स्सर्वैरादित्यमिव रश्मिभिः || २-३४-८gamiSyati mahAraNyaM taM pazya jagatIpate | vRtaM rAjaguNai ssarvairAdityamiva razmibhiH || 2-34-8Oh ! Lord of the world behold him embellished with all princely virtues like the Sun encircled with its rays, (now) leaving for the forest.' [2-34-8]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/7
    स त्वा पश्यतु भद्रं ते रामस्सत्यपराक्रमः | सर्वान् सुहृद आपृच्छ्य त्वामिदानीं दिदृक्षते || २-३४-७sa tvA pazyatu bhadraM te rAmassatyaparAkramaH | sarvAn suhRda ApRcchya tvAmidAnIM didRkSate || 2-34-7Be blessed audience may be granted to Rama who possesses proven prowess, and now waits, after taking leave of his friends, to see you. [2-34-7]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/6
    अयं स पुरुषव्याघ्रो द्वारि तिष्ठति ते सुतः | ब्राह्मणेभ्यो धनं दत्वा सर्वञ्चैवोपजीविनाम् || २-३४-६ayaM sa puruSavyAghro dvAri tiSThati te sutaH | brAhmaNebhyo dhanaM datvA sarvaJcaivopajIvinAm || 2-34-6- 'Your son Rama, a tiger among men, having given away his entire wealth in charity to brahmins and to all the dependents is waiting at the entrance. [2-34-6]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/5
    तं वर्धयित्वा राजानं पूर्वं सूतो जयाशिषा | भयविक्लबया वाचा मन्दया श्लक्ष्णमब्रवीत् || २-३४-५taM vardhayitvA rAjAnaM pUrvaM sUto jayAziSA | bhayaviklabayA vAcA mandayA zlakSNamabravIt || 2-34-5At first greeting the king with the words 'victory be yours', the charioteer, trembling with fear, gently said in a feeble voice : - [2-34-5]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/4
    आलोक्य तु महाप्राज्ञः परमाकुलचेतसम् | राममेवानुशोचन्तं सूतः प्राञ्जलिरासदत् || २-३४-४Alokya tu mahAprAjJaH paramAkulacetasam | rAmamevAnuzocantaM sUtaH prAJjalirAsadat || 2-34-4Seeing the king brooding over Rama, in an extremely agitated state, the sagacious charioteer approached him with folded hands. [2-34-4]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/3
    उपरक्तमिवादित्यं भस्मच्छन्नमिवानलम् | तटाकमिव निस्तोयमपश्यज्जगतीपतिम् || २-३४-३uparaktamivAdityaM bhasmacchannamivAnalam | taTAkamiva nistoyamapazyajjagatIpatim || 2-34-3He saw the lord of the world (Dasaratha) dull like the Sun in eclipse, like the fire covered with ashes, like a tank with its water dried up. [2-34-3]
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/2
    स रामप्रेषितः क्षिप्रं सन्तापकलुषेन्द्रियः | प्रविश्य नृपतिं सूतो निश्वसन्तं ददर्श ह || २-३४-२sa rAmapreSitaH kSipraM santApakaluSendriyaH | pravizya nRpatiM sUto nizvasantaM dadarza ha || 2-34-2At the command of Rama, charioteer Sumantra whose senses were overwhelmed with grief quickly entered the apartment of the king and found him heaving sighs. [2-34-2]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/34/1
    ततःकमलपत्राक्षः श्यामो निरुपमो महान् | उवाच रामस्तम् सूतं पितुराख्याहि मामिति || २-३४-१tataHkamalapatrAkSaH zyAmo nirupamo mahAn | uvAca rAmastam sUtaM piturAkhyAhi mAmiti || 2-34-1Let my father be informed of my arrival, said the lotuseyed, darkcomplexioned, venerable, peerless Rama to the charioteer. [2-34-1]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/33/31
    पितुर्निदेशेन तु धर्मवत्सलः वनप्रवेशे कृतबुद्धिनिश्चयः | स राघवः प्रेक्ष्य सुमन्त्रमब्रवी न्निवेदयस्वागमनं नृपाय मे || २-३३-३१piturnidezena tu dharmavatsalaH vanapraveze kRtabuddhinizcayaH | sa rAghavaH prekSya sumantramabravI nnivedayasvAgamanaM nRpAya me || 2-33-31Rama, lover of righteousness, determined to go to the forest in obedience to his father's command said to Sumantra, Inform the king of my arrival. [2-33-31]