Search

  1. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/58/4
    यां विना नोत्सहे वीर मुहूर्तमपि जीवितुम् । क्व सा प्राणसहाया मे सीता सुरसुतोपमा ॥ ३-५८-४yAM vinA notsahe vIra muhUrtamapi jIvitum । kva sA prANasahAyA me sItA surasutopamA ॥ 3-58-4Oh ! warrior Lakshmana where is that Sita without whom I have no interest to live for a moment, who was like the daughter of a god and a sustainer of my life? ॥ 3-58-4॥
  2. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/58/3
    राज्यभ्रष्टस्य दीनस्य दण्डकान्परिधावतः । क्व सा दुःखसहाया मे वैदेही तनुमध्यमा ॥ ३-५८-३rAjyabhraSTasya dInasya daNDakAnparidhAvataH । kva sA duHkhasahAyA me vaidehI tanumadhyamA ॥ 3-58-3Where is that princess from Videha, a sharer of my sorrows, Sita of slender waist who followed this hapless prince disloged from the kingdom into the Dandaka forest? ॥ 3-58-3॥
  3. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/58/2
    प्रस्थितं दण्डकारण्यं या मामनुजगाम ह । क्व सा लक्ष्मण वैदेही यां हित्वा त्वमिहागतः ॥ ३-५८-२prasthitaM daNDakAraNyaM yA mAmanujagAma ha । kva sA lakSmaNa vaidehI yAM hitvA tvamihAgataH ॥ 3-58-2- 'Where is that princess from Videha who accompanied me when I entered Dandaka forest ? Why have you come here leaving her behind? ॥ 3-58-2॥
  4. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/58/1
    स दृष्ट्वा लक्ष्मणं दीनं शून्ये दशरथात्मजः । पर्यपृच्छत धर्मात्मा वैदेहीमागतं विना ॥ ३-५८-१sa dRSTvA lakSmaNaM dInaM zUnye dazarathAtmajaH । paryapRcchata dharmAtmA vaidehImAgataM vinA ॥ 3-58-1Rama, son of Dasaratha, the righteous self, saw Lakshmana downcast and dejected. Seeing him without Sita, Rama enquired ॥ 3-58-1॥
  5. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/24
    मनश्च मे दीनमिहाप्रहृष्टं चक्षुश्च सव्यं कुरुते विकारम् । असंशयं लक्ष्मण नास्ति सीता हृता मृता वा पथि वर्तते वा ॥ ३-५७-२४manazca me dInamihAprahRSTaM cakSuzca savyaM kurute vikAram । asaMzayaM lakSmaNa nAsti sItA hRtA mRtA vA pathi vartate vA ॥ 3-57-24With my heart dejected and depressed, my left eye throbbing, Oh ! Lakshmana, I have no doubt that Sita is either abducted or dead or abandoned on the way.' ॥ 3-57-24॥
  6. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/23
    इदं हि रक्षो मृगसन्निकाशं प्रलोभ्य मां दूरमनुप्रयान्तम् । हतं कथञ्चिन्महता श्रमेण स राक्षसोऽभून्म्रियमाण एव ॥ ३-५७-२३idaM hi rakSo mRgasannikAzaM pralobhya mAM dUramanuprayAntam । hataM kathaJcinmahatA zrameNa sa rAkSaso'bhUnmriyamANa eva ॥ 3-57-23Appearing in the guise of a deer, this demon allured me to a great distance. With much effort he was somehow killed. but he assumed his demoniac form while dying. ॥ 3-57-23॥
  7. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/22
    यथा वै मृगसङ्घाश्च गोमायुश्चैव भैरवम् । वाश्यन्ते शकुनाश्चापि प्रदीप्तामभितो दिशम् । अपि स्वस्ति भवेत्तस्या राजपुत्र्या महाबल ॥ ३-५७-२२yathA vai mRgasaGghAzca gomAyuzcaiva bhairavam । vAzyante zakunAzcApi pradIptAmabhito dizam । api svasti bhavettasyA rAjaputryA mahAbala ॥ 3-57-22Oh ! mighty Lakshmana from the way the beasts, jackals and birds too have turned in the bright direction of the Sun, crying in a frightful manner, can we hope princess Sita is safe ? ॥ 3-57-22॥
  8. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/21
    अपि लक्ष्मण सीतायास्सामग्र्यं प्राप्नुयावहे । जीवन्त्याः पुरुषव्याघ्र सुताया जनकस्य वै ॥ ३-५७-२१api lakSmaNa sItAyAssAmagryaM prApnuyAvahe । jIvantyAH puruSavyAghra sutAyA janakasya vai ॥ 3-57-21Oh ! Lakshmana, a tiger among men, will we be able to see the daughter of Janaka, living in a state of total wellbeing? Will we be able to get her back ? ॥ 3-57-21॥
  9. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/20
    विनष्टा भक्षिता वापि राक्षसैर्वनचारिभिः । अशुभान्येव भूयिष्ठं यथा प्रादुर्भवन्ति मे ॥ ३-५७-२०vinaSTA bhakSitA vApi rAkSasairvanacAribhiH । azubhAnyeva bhUyiSThaM yathA prAdurbhavanti me ॥ 3-57-20- might have been lost or eaten away by the demons of the forest. I see many inauspicious omens. ॥ 3-57-20॥
  10. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/19
    सीतामिहाऽगतस्सौम्य कच्चित्स्वस्ति भवेदिह । न मेऽस्ति संशयो वीर सर्वथा जनकात्मजा ॥ ३-५७-१९sItAmihA'gatassaumya kaccitsvasti bhavediha । na me'sti saMzayo vIra sarvathA janakAtmajA ॥ 3-57-19- Sita behind and oh ! gentle one coming here. Alas will she be safe now? Oh ! heroic Lakshmana, there is no doubt about it. I think Sita . - ॥ 3-57-19॥