Search

  1. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/8
    दूरं नीत्वा तु मारीचो राक्षसोऽभूच्छरा हतः । हा लक्ष्मण हतोऽस्मीति यद्वाक्यं व्याजहार ह ॥ ३-५७-८dUraM nItvA tu mArIco rAkSaso'bhUccharA hataH । hA lakSmaNa hato'smIti yadvAkyaM vyAjahAra ha ॥ 3-57-8- to a far off place where, Maricha was killed by my arrows, he turned a demon uttering the words, 'Alas ! Lakshmana, I am killed'. ॥ 3-57-8॥
  2. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/7
    राक्षसैस्सहितैर्नूनं सीताया ईप्सितो वधः । काञ्चनश्च मृगो भूत्वा व्यपनीयाश्रमात्तु माम् ॥ ३-५७-७rAkSasaissahitairnUnaM sItAyA Ipsito vadhaH । kAJcanazca mRgo bhUtvA vyapanIyAzramAttu mAm ॥ 3-57-7Hence the murder of Sita must have been jointly planned by the demons. Assuming the form of a golden deer, took me away from the hermitage . - ॥ 3-57-7॥
  3. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/6
    स सौमित्रिस्स्वरं श्रुत्वा तां च हित्वाच मैथिलीम् । तयेह प्रहितः क्षिप्रं मत्सकाशमिहैष्यति ॥ ३-५७-६sa saumitrissvaraM zrutvA tAM ca hitvAca maithilIm । tayeha prahitaH kSipraM matsakAzamihaiSyati ॥ 3-57-6- that Saumitri ( Lakshmana ) after hearing voice, sent by Sita will come here for me at once, leaving her behind. ॥ 3-57-6॥
  4. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/5
    मारीचेन तु विज्ञाय स्वरमालम्ब्य मामकम् । विक्रुष्टं मृगरूपेण लक्ष्मणश्शृणुयाद्यदि ॥ ३-५७-५mArIcena tu vijJAya svaramAlambya mAmakam । vikruSTaM mRgarUpeNa lakSmaNazzRNuyAdyadi ॥ 3-57-5If Lakshmana listens to Maricha imitating my voice, cried out in the form of a deer - ॥ 3-57-5॥
  5. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/4
    अशुभं बत मन्येऽहं गोमायुर्वाश्यते यथा । स्वस्ति स्यादपि वैदेह्या राक्षसैर्भक्षणं विना ॥ ३-५७-४azubhaM bata manye'haM gomAyurvAzyate yathA । svasti syAdapi vaidehyA rAkSasairbhakSaNaM vinA ॥ 3-57-4'The way the jackal is howling appears ominous. May Sita be safe without being eaten up by demons. ॥ 3-57-4॥
  6. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/3
    स तस्य स्वरमाज्ञाय दारुणं रोमहर्षणम् । चिन्तयामास गोमायोस्स्वरेण परिशङ्कितः ॥ ३-५७-३sa tasya svaramAjJAya dAruNaM romaharSaNam । cintayAmAsa gomAyossvareNa parizaGkitaH ॥ 3-57-3Rama knew it was the horrible, horripilating cry of a jackal which made him apprehensive. It made him think. ॥ 3-57-3॥
  7. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/2
    तस्य सन्त्वरमाणस्य द्रष्टुकामस्य मैथिलीम् । क्रूरस्वनोऽथ गोमायुर्विननादास्य पृष्ठतः ॥ ३-५७-२tasya santvaramANasya draSTukAmasya maithilIm । krUrasvano'tha gomAyurvinanAdAsya pRSThataH ॥ 3-57-2While Rama was hasting to see Sita, he heard from behind the ghastly howl of a jackal. ॥ 3-57-2॥
  8. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/57/1
    राक्षसं मृगरूपेण चरन्तं कामरूपिणम् । निहत्य रामो मारीचं तूर्णं पथि न्यवर्तत ॥ ३-५७-१rAkSasaM mRgarUpeNa carantaM kAmarUpiNam । nihatya rAmo mArIcaM tUrNaM pathi nyavartata ॥ 3-57-1Rama killed Maricha, the demon assuming the form of the deer as per his will and swiftly took the return path. ॥ 3-57-1॥
  9. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/56/36
    न विन्दते तत्र तु शर्म मैथिली विरूपनेत्राभिरतीव तर्जिता । पतिं स्मरन्ती दयितं च देवतं विचेतनाऽभूद्भयशोकपीडिता ॥ ३-५६-३६na vindate tatra tu zarma maithilI virUpanetrAbhiratIva tarjitA । patiM smarantI dayitaM ca devataM vicetanA'bhUdbhayazokapIDitA ॥ 3-56-36Sita had no peace as she was threatened excessively by those women of deformed looks. Remembering her beloved husband who was also her god, and overtaken by fear and grief , she fell unconscious. ॥ 3-56-36॥
  10. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/56/35
    शोकेन महता ग्रस्ता मैथिली जनकात्मजा । न शर्म लभते भीरुः पाशबद्धा मृगी यथा ॥ ३-५६-३५zokena mahatA grastA maithilI janakAtmajA । na zarma labhate bhIruH pAzabaddhA mRgI yathA ॥ 3-56-35Sita, daughter of Janaka, immersed in deep grief knew no peace just like a doe caught in a snare. ॥ 3-56-35॥