- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/14/32वसिष्ठः परमप्रीतः परमर्षिर्विवेश च | स त्वपश्यद्विनिष्क्रान्तं सुमन्त्रं नाम सारथिम् || २-१४-३२vasiSThaH paramaprItaH paramarSirviveza ca | sa tvapazyadviniSkrAntaM sumantraM nAma sArathim || 2-14-32- the eminent ascetic, Vashistha felt very happy. Sage Vashistha saw Sumantra, the charioteer coming out..... - [2-14-32]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/14/31यज्ञविद्भि स्सुसम्पूर्णं सदस्यैः परमद्विजैः | तदन्तः पुरमासाद्य व्यतिचक्राम तम् जनम् || २-१४-३१yajJavidbhi ssusampUrNaM sadasyaiH paramadvijaiH | tadantaH puramAsAdya vyaticakrAma tam janam || 2-14-31- who were experts in sacrificial rituals priests and eminent brahmins. Having reached the inner apartment, he passed by the people and entered the inner apartment,..... - [2-14-31]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/14/22स्थाप्य राज्ये मम सुतम् क्ऱ्त्वा रामम् वने चरम् | निह्सपत्नाम् च माम् क्ऱ्त्वा क्ऱ्त क्ऱ्त्यो भविष्यसि || २-१४-२२sthApya rAjye mama sutam kr2tvA rAmam vane caram | nihsapatnAm ca mAm kr2tvA kr2ta kr2tyo bhaviSyasi || 2-14-22Only after you have installed my son in the kingdom and sent Rama to the forest and made me free from rivals, you shall have your duty fulfilled.' [2-14-22]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/14/13विह्वलाभ्याम् च नेत्राभ्याम् अपश्यन्न् इव भूमिपः | क्ऱ्च्च्रात् धैर्येण संस्तभ्य कैकेयीम् इदम् अब्रवीत् || २-१४-१३vihvalAbhyAm ca netrAbhyAm apazyann iva bhUmipaH | kr2ccrAt dhairyeNa saMstabhya kaikeyIm idam abravIt || 2-14-13The king was unable to see with his eyes overwhelmed (with tears). Gaining with great difficulty a firm footing and courage he addressed Kaikeyi: - [2-14-13]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/14/4संश्रुत्य शैब्यः श्येनाय स्वाम् तनुम् जगती पतिः | प्रदाय पक्षिणो राजन् जगाम गतिम् उत्तमाम् || २-१४-४saMzrutya zaibyaH zyenAya svAm tanum jagatI patiH | pradAya pakSiNo rAjan jagAma gatim uttamAm || 2-14-4Oh ! King, the Ruler of the earth (king) Shaibya attained the highest state by offering his own body to a hawk in accordance with his promise. [2-14-4]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/13/21प्रसादः क्रियतां देवि भद्रे राज्ञो विशेषतः | शून्ये न खलु सुश्रोणि मयेदं समुदाहृतम् || २-१३-२१prasAdaH kriyatAM devi bhadre rAjJo vizeSataH | zUnye na khalu suzroNi mayedaM samudAhRtam || 2-13-21Oh ! gentle queen, Do me this favour especially as I am king. Oh ! Sushroni, ( lady with fair hips ), I hope whatever I have said has not been a cry in the (empty) sky. [2-13-21]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/13/12यदि दुःखमकृत्वाद्य मम संक्रमणं भवेत् | अदुःखार्हस्य रामस्य ततः सुखमवाप्नुयाम् || २-१३-१२yadi duHkhamakRtvAdya mama saMkramaNaM bhavet | aduHkhArhasya rAmasya tataH sukhamavApnuyAm || 2-13-12If death comes to me right now, I shall be very happy because I will not have to inflict suffering on Rama who does not deserve it. [2-13-12]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/13/4एवमुक्तस्तु कैकेय्या राजा दशरथस्तदा | प्रत्युवाच ततः क्रुद्धो मुहूर्तं विह्वलन्निव || २-१३-४evamuktastu kaikeyyA rAjA dazarathastadA | pratyuvAca tataH kruddho muhUrtaM vihvalanniva || 2-13-4Thus addressed by Kaikeyi, king Dasaratha flew into a temper for a while, and then as if in a state of delirium, replied: - [2-13-4]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/12/109नृशंसवृत्ते व्यसनप्रहारिणि | प्रसह्य वाक्यम् यदिहाद्य भाषसे | न नाम ते केन मुखात्पतन्त्यधो | विशीर्यमाणा दशना स्सहस्रधा || २-१२-१०९nRzaMsavRtte vyasanaprahAriNi | prasahya vAkyam yadihAdya bhASase | na nAma te kena mukhAtpatantyadho | vizIryamANA dazanA ssahasradhA || 2-12-109Oh ! cruel-hearted woman, you strike one in adversity. Why are your teeth with which you are now speaking (such harsh words) do not fall to the ground, broken into a thousand fragments? [2-12-109]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/12/100महार्हवस्त्रसम्वीतो भूत्वा चिरसुखोषितः | काशायपरिधानस्तु कथम् भूमौ निवत्स्यति || २-१२-१००mahArhavastrasamvIto bhUtvA cirasukhoSitaH | kAzAyaparidhAnastu katham bhUmau nivatsyati || 2-12-100How will he who was habituated to wearing expensive apparels and to (royal) comforts over a long period of time live (sleep) on the ground, putting on saffron robes? [2-12-100]