1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/22/3
    निगृह्य रोषं शोकं च धैर्यमाश्रित्य केवलम् | अवमानं निरस्येमं गृहीत्वा हर्षमुत्तमम् || २-२२-३nigRhya roSaM zokaM ca dhairyamAzritya kevalam | avamAnaM nirasyemaM gRhItvA harSamuttamam || 2-22-3- 'Restrain your anger and sorrow. Dismiss this humiliation (from the mind). Achieve great happiness through fortitude. [2-22-3]
  2. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/25/41
    युगपत्पतमानैश्च युगपच्च हतैर्भृशम् | युगपत्पतितैश्चैव विकीर्णा वसुधा भवत् || ३-२५-४१yugapatpatamAnaizca yugapacca hatairbhRzam | yugapatpatitaizcaiva vikIrNA vasudhA bhavat || 3-25-41It seemed as if it all happened at the same time, the entire earth filling with demons seriously injured, slain and fallen down on the ground. [3-25-41]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/19
    एतत् तु वचनम् श्रुत्वा लक्ष्मणस्य महात्मनः | उवाच रामम् कौसल्या रुदन्ती शोक लालसा || २-२१-१९etat tu vacanam zrutvA lakSmaNasya mahAtmanaH | uvAca rAmam kausalyA rudantI zoka lAlasA || 2-21-19Having heard the words of the magnanimous Lakshmana, Kausalya, depressed and weeping, said to Rama : - [2-21-19]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/18
    हरामि वीर्यात् दुह्खम् ते तमः सूर्यैव उदितः | देवी पश्यतु मे वीर्यम् राघवः चैव पश्यतु || २-२१-१८harAmi vIryAt duhkham te tamaH sUryaiva uditaH | devI pazyatu me vIryam rAghavaH caiva pazyatu || 2-21-18Like the rising Sun dispelling darkness, I shall eliminate your sorrow. Oh ! mother, let Raaghava ( Rama ) see my valour. You, too.' [2-21-18]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/15
    त्वया चैव मया चैव कृत्वा वैरम् अनुत्तमम् | कस्य शक्तिः श्रियम् दातुम् भरताय अरि शासन || २-२१-१५tvayA caiva mayA caiva kRtvA vairam anuttamam | kasya zaktiH zriyam dAtum bharatAya ari zAsana || 2-21-15What authority, Oh ! chastiser of foes ( Rama ), this king has to bestow the kingdom upon Bharata by entering into undesirable hostility towards you and me?' [2-21-15]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/10
    निर्मनुष्याम् इमाम् सर्वाम् अयोध्याम् मनुज ऋषभ | करिष्यामि शरैअः तीक्ष्णैः यदि स्थास्यति विप्रिये || २-२१-१०nirmanuSyAm imAm sarvAm ayodhyAm manuja RSabha | kariSyAmi zaraiaH tIkSNaiH yadi sthAsyati vipriye || 2-21-10Oh ! best of men, if the whole of Ayodhya stands against you I shall depopulate it with my sharp arrows. [2-21-10]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/5
    न तं पश्याम्यहं लोके परोक्षमपि यो नरः | स्वमित्रोऽपि निरस्तोऽपि योऽस्यदोषमुदाहरेत् || २-२१-५na taM pazyAmyahaM loke parokSamapi yo naraH | svamitro'pi nirasto'pi yo'syadoSamudAharet || 2-21-5I do not find anybody in this world, even an adversary or one defeated, who finds fault with him even in his absence. [2-21-5]
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/4
    नास्यापराधं पश्यामि नापि दोषं तथाविधम् | येन निर्वास्यते राष्ट्राद्वनवासाय राघवः || २-२१-४nAsyAparAdhaM pazyAmi nApi doSaM tathAvidham | yena nirvAsyate rASTrAdvanavAsAya rAghavaH || 2-21-4I do not see any fault in Raaghava ( Rama ) nor any offence committed by him for which he is exiled from the kingdom. [2-21-4]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/20/54
    अथापि किं जीवितमद्य मे वृथा त्वया विना चन्द्रनिभाननप्रभ | अनुव्रजिष्यामि वनं त्वयैव गौ स्सुदुर्बला वत्समिवानुकाङ्क्षया || २-२०-५४athApi kiM jIvitamadya me vRthA tvayA vinA candranibhAnanaprabha | anuvrajiSyAmi vanaM tvayaiva gau ssudurbalA vatsamivAnukAGkSayA || 2-20-54What is the use of this life now? What is life without you whose countenance glows like the full Moon? Like a cow emaciated by its search for the calf, I will follow you into the forest.' [2-20-54]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/20/48
    उपवासैः च योगैः च बहुभिः च परिश्रमैः | दुह्खम् सम्वर्धितः मोघम् त्वम् हि दुर्गतया मया || २-२०-४८upavAsaiH ca yogaiH ca bahubhiH ca parizramaiH | duhkham samvardhitaH mogham tvam hi durgatayA mayA || 2-20-48Through meditation, through fasts and with a great deal of efforts you have been brought up by this luckless (mother). But alas this is all in vain. [2-20-48]