Search

  1. siva.sh/ramayana/bala-kanda/65/27
    विश्वामित्रोऽपि धर्मात्मा लब्ध्वा ब्राह्मण्यमुत्तमम् । पूजयामास ब्रह्मर्षिं वसिष्ठं जपतां वरम् ॥ १-६५-२७vizvAmitro'pi dharmAtmA labdhvA brAhmaNyamuttamam । pUjayAmAsa brahmarSiM vasiSThaM japatAM varam ॥ 1-65-27Virtuous Vishvamitra also, having attained excellent brahminhood, worshipped Brahmrshi Vashishtha who was the best of those who recite hymns. ॥ 1-65-27॥
  2. siva.sh/ramayana/bala-kanda/65/26
    ब्रह्मर्षिस्त्वं न संदेहः सर्वं संपद्यते तव । इत्युक्त्वा देवताश्चापि सर्वा जग्मुर्यथागतम् ॥ १-६५-२६brahmarSistvaM na saMdehaH sarvaM saMpadyate tava । ityuktvA devatAzcApi sarvA jagmuryathAgatam ॥ 1-65-26'You are a Brahmarshi, no doubt. You will achieve ascetic perfection', said the gods and returned to their respective places from where they had come. ॥ 1-65-26॥
  3. siva.sh/ramayana/bala-kanda/65/25
    ततः प्रसादितो देवैर्वसिष्ठो जपतां वरः । सख्यं चकार ब्रह्मर्षिरेवमस्त्विति चाब्रवीत् ॥ १-६५-२५tataH prasAdito devairvasiSTho japatAM varaH । sakhyaM cakAra brahmarSirevamastviti cAbravIt ॥ 1-65-25Thereupon, pleased by the gods, the best one among meditators Vashishta made friendship with Vishvamitra and lovingly said to him 'You are a Brahmarshi, let it be so' ॥ 1-65-25॥
  4. siva.sh/ramayana/bala-kanda/65/24
    ब्रह्मपुत्रो वसिष्ठो मामेवं वदतु देवताः । यद्ययं परमः कामः कृतो यान्तु सुरर्षभाः ॥ १-६५-२४brahmaputro vasiSTho mAmevaM vadatu devatAH । yadyayaM paramaH kAmaH kRto yAntu surarSabhAH ॥ 1-65-24- even eminent Vashishta, the brainchild of Brahma, shall acknowledge me as 'Brahmarshi' ( Brahma-sage ).Oh ! the best gods, you may take leave if you can effectuate this ultimate yearning of mine.' ( Thus Vishvamitra requested the gods ). ॥ 1-65-24॥
  5. siva.sh/ramayana/bala-kanda/65/23
    ओंकारोऽथ वषट्कारो वेदाश्च वरयन्तु माम् । क्षत्र वेदविदां श्रेष्ठो ब्रह्मवेदविदामपि ॥ १-६५-२३oMkAro'tha vaSaTkAro vedAzca varayantu mAm । kSatra vedavidAM zreSTho brahmavedavidAmapi ॥ 1-65-23- let the quintessence of Omkara and Vashatkara syllables, and even all Veda-s patronise me. He who is the outstanding one among the geniuses of kshaatraveda ( kingcraft ), and among the scholars of Veda-s as well - ॥ 1-65-23॥
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/11
    भरतस्याथ पक्ष्यो वा यो वाऽस्य हितमिच्छति । सर्वान् एतान् वधिष्यामि मृदुर् हि परिभूयते ॥ २-२१-११bharatasyAtha pakSyo vA yo vA'sya hitamicchati । sarvAn etAn vadhiSyAmi mRdur hi paribhUyate ॥ 2-21-11I shall slay all of them who support Bharata and those who seek his prosperity. A gentleman is treated with disgrace indeed. ॥ 2-21-11॥
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/21/6
    देवकल्पमृजुं दान्तं रिपूणामपि वत्सलम् । अवेक्षमाणः को धर्मं त्यजेत्पुत्रमकारणात् ॥ २-२१-६devakalpamRjuM dAntaM ripUNAmapi vatsalam । avekSamANaH ko dharmaM tyajetputramakAraNAt ॥ 2-21-6With no cause nor concern for righteousness, will any one abandon his son who is nearly equal to god, upright, self-restrained and loved even by his enemies ? ॥ 2-21-6॥
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/20/55
    भृशमसुखममर्षिता तदा बहु विललाप समीक्ष्य राघवम् । व्यसनमुपनिशम्य सा मह त्सुतमिव बद्धमवेक्ष्य किन्नरी ॥ २-२०-५५bhRzamasukhamamarSitA tadA bahu vilalApa samIkSya rAghavam । vyasanamupanizamya sA maha tsutamiva baddhamavekSya kinnarI ॥ 2-20-55Kausalya, filled with anger due to extreme sorrow reflected over her misfortune, and burst into harrowing tears, looking at Rama, like a kinnari looking at her grownup son taken captive. ॥ 2-20-55॥
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/20/49
    स्थिरं तु हृदयं मन्ये ममेदं यन्न दीर्यते । प्रावृषि इव महा नद्याः स्पृष्टम् कूलम् नव अम्भसा ॥ २-२०-४९sthiraM tu hRdayaM manye mamedaM yanna dIryate । prAvRSi iva mahA nadyAH spRSTam kUlam nava ambhasA ॥ 2-20-49I think my heart must be very firm (hard) like the bark of a great river which, touched by (a flood of) fresh water in the rainy season does not disintegrate. ॥ 2-20-49॥
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/20/43
    योऽहि मां सेवते कश्चिदथवाप्यनुवर्तते । कैकेय्याः पुत्रमन्वीक्ष्य स्वश्चि जनो नाभिभाषते ॥ २-२०-४३yo'hi mAM sevate kazcidathavApyanuvartate । kaikeyyAH putramanvIkSya svazci jano nAbhibhASate ॥ 2-20-43Any one who serves me or follows me will not talk to me after seeing Bharata (installed as heirapparent). ॥ 2-20-43॥