- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/19/6अलीकं मानसं त्वेकं हृदयं दहतीव मे | स्वयम् यन् न आह माम् राजा भरतस्य अभिषेचनम् || २-१९-६alIkaM mAnasaM tvekaM hRdayaM dahatIva me | svayam yan na Aha mAm rAjA bharatasya abhiSecanam || 2-19-6One thing which hurts me is that the king himself did not tell me about Bharata's consecration. That alone is burning my heart. [2-18-6]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/35स निदेशे पितुस् तिष्ठ यथा तेन प्रतिश्रुतम् | त्वया अरण्यम् प्रवेष्टव्यम् नव वर्षाणि पन्च च || २-१८-३५sa nideze pitus tiSTha yathA tena pratizrutam | tvayA araNyam praveSTavyam nava varSANi panca ca || 2-18-35Abide by your father's command. As promised by him go to the forest for fourteen years. [2-18-35]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/25यदि तद्वक्ष्यते राजा शुभम् वा यदि वाऽशुभम् | करिष्यसि ततः सर्वमाख्यामि पुनस्त्वहम् || २-१८-२५yadi tadvakSyate rAjA zubham vA yadi vA'zubham | kariSyasi tataH sarvamAkhyAmi punastvaham || 2-18-25If you fulfil whatever the king says, pleasant or unpleasant, I shall relate to you everything. [2-18-25]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/16यतः मूलम् नरः पश्येत् प्रादुर्भावम् इह आत्मनः | कथम् तस्मिन् न वर्तेत प्रत्यक्षे सति दैवते || २-१८-१६yataH mUlam naraH pazyet prAdurbhAvam iha AtmanaH | katham tasmin na varteta pratyakSe sati daivate || 2-18-16How can a man who owes his origin (birth) in this world to him (father) who still exists as a visible god not conduct himself (as per his wish)? [2-18-16]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/18/5इन्द्रियैः अप्रह्ऱ्ष्टैअः तम् शोक सम्ताप कर्शितम् | निह्श्वसन्तम् महा राजम् व्यथित आकुल चेतसम् || २-१८-५indriyaiH aprahr2STaiaH tam zoka samtApa karzitam | nihzvasantam mahA rAjam vyathita Akula cetasam || 2-18-5Maharaja (Dasaratha) with his senses dulled had become emaciated due to sorrow and suffering. With an agitated and troubled mind, he was breathing heavily. [2-18-5]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/17/18प्रासादशृङ्गैर्विविधैः कैलासशिखरोपमैः | आवारयद्भिर्गनं विमानैरिव पाण्डुरैः || २-१७-१८prAsAdazRGgairvividhaiH kailAsazikharopamaiH | AvArayadbhirganaM vimAnairiva pANDuraiH || 2-17-18The various towers of the palace touching the sky, looked like auspicious peaks of Kailasa, and like white aerial chariots. [2-17-18]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/17/9अध्योपादाय तं मार्गमभिषित्तोऽनुपालय | यथा स्म पोषिताः पित्रा यथा पूर्वैः पितामहैः ||२-१७-९adhyopAdAya taM mArgamabhiSitto'nupAlaya | yathA sma poSitAH pitrA yathA pUrvaiH pitAmahaiH ||2-17-9- consecrated today, rule the kingdom by adopting the same path (They said). As we were ruled by his father and grandfather,..... - [2-17-9]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/42रोहिणीव शशाङ्केन रामसंयोगमाप या | इति प्रासादशृङ्गेषु प्रमदाभिर्नरोत्तमः || २-१६-४२rohiNIva zazAGkena rAmasaMyogamApa yA | iti prAsAdazRGgeSu pramadAbhirnarottamaH || 2-16-42- so she was united with Rama like Rohini with the Moon. (They observed). Thus by women standing on the elevation of their buildings, best among men, (Rama),..... - [2-16-42]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/33जुगोप भ्रातरं भ्राता रथमास्थाय पृष्ठतः | ततो हलहलाशब्दस्तुमुलह् समजायत ||२-१६-३३jugopa bhrAtaraM bhrAtA rathamAsthAya pRSThataH | tato halahalAzabdastumulah samajAyata ||2-16-33- brother boarded the chariot at the rear, guarding his brother. Then a tumultuous roaring sound emanated..... - [2-16-33]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/16/23दीक्षितं व्रतसम्पन्नं वराजिनधरं शुचिम् | कुरङ्गशृङ्गपाणिं च पश्यन्ती त्वां भजाम्यहम् || २-१६-२३dIkSitaM vratasampannaM varAjinadharaM zucim | kuraGgazRGgapANiM ca pazyantI tvAM bhajAmyaham || 2-16-23I shall be delighted to see you initiated and engaged in the observance of the vow made pure, wearing excellent deerskin and carrying the horns of an antelope in your hand. [2-16-23]