Search
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/44/2तवार्ये सद्गुणैर्युक्तः पुत्र स्स पुरुषोत्तमः । किं ते विलपितेनैवं कृपणं रुदितेन वा ॥ २-४४-२tavArye sadguNairyuktaH putra ssa puruSottamaH । kiM te vilapitenaivaM kRpaNaM ruditena vA ॥ 2-44-2- 'My venerable lady, your son Rama is the greatest among men and is endowed with every virtue. Why do you lament in this way? Why do you weep bitterly? ॥ 2-44-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/44/1विलपन्ती तथा तां तु कौसल्यां प्रमदोत्तमाम् । इदं धर्मे स्थिता धर्म्यं सुमित्रा वाक्यमब्रवीत् ॥ २-४४-१vilapantI tathA tAM tu kausalyAM pramadottamAm । idaM dharme sthitA dharmyaM sumitrA vAkyamabravIt ॥ 2-44-1While Kausalya, the best of women was thus lamenting, virtuous Sumitra spoke to her these righteous words ॥ 2-44-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/21अयं हि मां दीपयते समुत्थितः तनूजशोकप्रभवो हुताशनः । महीमिमां रश्मिभिरुद्धतप्रभः यथा निदाघे भगवान् दिवाकरः ॥ २-४३-२१ayaM hi mAM dIpayate samutthitaH tanUjazokaprabhavo hutAzanaH । mahImimAM razmibhiruddhataprabhaH yathA nidAghe bhagavAn divAkaraH ॥ 2-43-21I am consumed by this blazing fire of grief caused by separation from my son like the earth scorched in summer by the Sun god with his oppressive rays.' ॥ 2-43-21॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/20न हि मे जीविते किञ्चित्सामर्थ्यमिह कल्प्यते । अपश्यन्त्याः प्रियं पुत्रं महाबाहुं महाबलम् ॥ २-४३-२०na hi me jIvite kiJcitsAmarthyamiha kalpyate । apazyantyAH priyaM putraM mahAbAhuM mahAbalam ॥ 2-43-20Without seeing my beloved son, longarmed and mighty, I have but little strength to live in this world. ॥ 2-43-20॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/19न हि तावद्गुणैर्जुष्टं सर्वशास्त्रविशारदम् । एकपुत्रा विना पुत्रमहं जीवितुमुत्सहे ॥ २-४३-१९na hi tAvadguNairjuSTaM sarvazAstravizAradam । ekaputrA vinA putramahaM jIvitumutsahe ॥ 2-43-19I cannot live without my only son who is adept in all scriptures and endowed with all virtues. ॥ 2-43-19॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/18साहं गौरिव सिंहेन विवत्सा वत्सला कृता । कैकेय्या पुरुषव्याघ्र बालवत्सेव गौर्बलात् ॥ २-४३-१८sAhaM gauriva siMhena vivatsA vatsalA kRtA । kaikeyyA puruSavyAghra bAlavatseva gaurbalAt ॥ 2-43-18Oh ! best of men I have been forcibly separated from my affectionate son by Kaikeyi just like a cow from its calf by a lion. ॥ 2-43-18॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/17निस्संशयं मया मन्ये पुरा वीर कदर्यया । पातुकामेषु वत्सेषु मातृ़णां शातितास्स्तनाः ॥ २-४३-१७nissaMzayaM mayA manye purA vIra kadaryayA । pAtukAmeSu vatseSu mAtR़NAM zAtitAsstanAH ॥ 2-43-17Oh ! valiant one, in my previous birth I must have undoubtedly hacked off the udders of cows when the calves were thirsting for milk from their mothers. ॥ 2-43-17॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/25/24चिछ्हिदुः बिभिदुः च एव राम बाणा गुण च्युताः । पदातीन्समरे हत्वा ह्यनयद्यमसादनम् ॥ ३-२५-२४cichhiduH bibhiduH ca eva rAma bANA guNa cyutAH । padAtInsamare hatvA hyanayadyamasAdanam ॥ 3-25-24- horses and infantry, indeed shredded and scraped. With the arrows flung from the bow-bowstring-nimbus of Rama, they were sent to the abode of death. ॥ 3-25-24॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/16कदा परिणतो बुद्ध्या वयसा चामरप्रभः । अभ्युपैष्यति धर्मज्ञस्त्रिवर्ष इव मां ललन् ॥ २-४३-१६kadA pariNato buddhyA vayasA cAmaraprabhaH । abhyupaiSyati dharmajJastrivarSa iva mAM lalan ॥ 2-43-16When will Rama, the knower of righteousness, possessing the lustre of gods, and fully mature in age and wisdom come back to me playfully like a three year old boy? ॥ 2-43-16॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/15कदासुमनसः कन्याद्विजातीनां फलानि च । प्रदिशन्तः पुरीं हृष्टाः करिष्यन्ति प्रदक्षिणम् ॥ २-४३-१५kadAsumanasaH kanyAdvijAtInAM phalAni ca । pradizantaH purIM hRSTAH kariSyanti pradakSiNam ॥ 2-43-15When will I see them delightfully moving round the city with young brahmin girls offering them flowers and fruits. ॥ 2-43-15॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/44/2तवार्ये सद्गुणैर्युक्तः पुत्र स्स पुरुषोत्तमः । किं ते विलपितेनैवं कृपणं रुदितेन वा ॥ २-४४-२tavArye sadguNairyuktaH putra ssa puruSottamaH । kiM te vilapitenaivaM kRpaNaM ruditena vA ॥ 2-44-2- 'My venerable lady, your son Rama is the greatest among men and is endowed with every virtue. Why do you lament in this way? Why do you weep bitterly? ॥ 2-44-2॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/44/1विलपन्ती तथा तां तु कौसल्यां प्रमदोत्तमाम् । इदं धर्मे स्थिता धर्म्यं सुमित्रा वाक्यमब्रवीत् ॥ २-४४-१vilapantI tathA tAM tu kausalyAM pramadottamAm । idaM dharme sthitA dharmyaM sumitrA vAkyamabravIt ॥ 2-44-1While Kausalya, the best of women was thus lamenting, virtuous Sumitra spoke to her these righteous words ॥ 2-44-1॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/21अयं हि मां दीपयते समुत्थितः तनूजशोकप्रभवो हुताशनः । महीमिमां रश्मिभिरुद्धतप्रभः यथा निदाघे भगवान् दिवाकरः ॥ २-४३-२१ayaM hi mAM dIpayate samutthitaH tanUjazokaprabhavo hutAzanaH । mahImimAM razmibhiruddhataprabhaH yathA nidAghe bhagavAn divAkaraH ॥ 2-43-21I am consumed by this blazing fire of grief caused by separation from my son like the earth scorched in summer by the Sun god with his oppressive rays.' ॥ 2-43-21॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/20न हि मे जीविते किञ्चित्सामर्थ्यमिह कल्प्यते । अपश्यन्त्याः प्रियं पुत्रं महाबाहुं महाबलम् ॥ २-४३-२०na hi me jIvite kiJcitsAmarthyamiha kalpyate । apazyantyAH priyaM putraM mahAbAhuM mahAbalam ॥ 2-43-20Without seeing my beloved son, longarmed and mighty, I have but little strength to live in this world. ॥ 2-43-20॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/19न हि तावद्गुणैर्जुष्टं सर्वशास्त्रविशारदम् । एकपुत्रा विना पुत्रमहं जीवितुमुत्सहे ॥ २-४३-१९na hi tAvadguNairjuSTaM sarvazAstravizAradam । ekaputrA vinA putramahaM jIvitumutsahe ॥ 2-43-19I cannot live without my only son who is adept in all scriptures and endowed with all virtues. ॥ 2-43-19॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/18साहं गौरिव सिंहेन विवत्सा वत्सला कृता । कैकेय्या पुरुषव्याघ्र बालवत्सेव गौर्बलात् ॥ २-४३-१८sAhaM gauriva siMhena vivatsA vatsalA kRtA । kaikeyyA puruSavyAghra bAlavatseva gaurbalAt ॥ 2-43-18Oh ! best of men I have been forcibly separated from my affectionate son by Kaikeyi just like a cow from its calf by a lion. ॥ 2-43-18॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/17निस्संशयं मया मन्ये पुरा वीर कदर्यया । पातुकामेषु वत्सेषु मातृ़णां शातितास्स्तनाः ॥ २-४३-१७nissaMzayaM mayA manye purA vIra kadaryayA । pAtukAmeSu vatseSu mAtR़NAM zAtitAsstanAH ॥ 2-43-17Oh ! valiant one, in my previous birth I must have undoubtedly hacked off the udders of cows when the calves were thirsting for milk from their mothers. ॥ 2-43-17॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/25/24चिछ्हिदुः बिभिदुः च एव राम बाणा गुण च्युताः । पदातीन्समरे हत्वा ह्यनयद्यमसादनम् ॥ ३-२५-२४cichhiduH bibhiduH ca eva rAma bANA guNa cyutAH । padAtInsamare hatvA hyanayadyamasAdanam ॥ 3-25-24- horses and infantry, indeed shredded and scraped. With the arrows flung from the bow-bowstring-nimbus of Rama, they were sent to the abode of death. ॥ 3-25-24॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/16कदा परिणतो बुद्ध्या वयसा चामरप्रभः । अभ्युपैष्यति धर्मज्ञस्त्रिवर्ष इव मां ललन् ॥ २-४३-१६kadA pariNato buddhyA vayasA cAmaraprabhaH । abhyupaiSyati dharmajJastrivarSa iva mAM lalan ॥ 2-43-16When will Rama, the knower of righteousness, possessing the lustre of gods, and fully mature in age and wisdom come back to me playfully like a three year old boy? ॥ 2-43-16॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/15कदासुमनसः कन्याद्विजातीनां फलानि च । प्रदिशन्तः पुरीं हृष्टाः करिष्यन्ति प्रदक्षिणम् ॥ २-४३-१५kadAsumanasaH kanyAdvijAtInAM phalAni ca । pradizantaH purIM hRSTAH kariSyanti pradakSiNam ॥ 2-43-15When will I see them delightfully moving round the city with young brahmin girls offering them flowers and fruits. ॥ 2-43-15॥