1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/44/2
    तवार्ये सद्गुणैर्युक्तः पुत्र स्स पुरुषोत्तमः | किं ते विलपितेनैवं कृपणं रुदितेन वा || २-४४-२tavArye sadguNairyuktaH putra ssa puruSottamaH | kiM te vilapitenaivaM kRpaNaM ruditena vA || 2-44-2- 'My venerable lady, your son Rama is the greatest among men and is endowed with every virtue. Why do you lament in this way? Why do you weep bitterly? [2-44-2]
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/44/1
    विलपन्ती तथा तां तु कौसल्यां प्रमदोत्तमाम् | इदं धर्मे स्थिता धर्म्यं सुमित्रा वाक्यमब्रवीत् || २-४४-१vilapantI tathA tAM tu kausalyAM pramadottamAm | idaM dharme sthitA dharmyaM sumitrA vAkyamabravIt || 2-44-1While Kausalya, the best of women was thus lamenting, virtuous Sumitra spoke to her these righteous words : - [2-44-1]
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/21
    अयं हि मां दीपयते समुत्थितः तनूजशोकप्रभवो हुताशनः | महीमिमां रश्मिभिरुद्धतप्रभः यथा निदाघे भगवान् दिवाकरः || २-४३-२१ayaM hi mAM dIpayate samutthitaH tanUjazokaprabhavo hutAzanaH | mahImimAM razmibhiruddhataprabhaH yathA nidAghe bhagavAn divAkaraH || 2-43-21I am consumed by this blazing fire of grief caused by separation from my son like the earth scorched in summer by the Sun god with his oppressive rays.' [2-43-21]
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/20
    न हि मे जीविते किञ्चित्सामर्थ्यमिह कल्प्यते | अपश्यन्त्याः प्रियं पुत्रं महाबाहुं महाबलम् || २-४३-२०na hi me jIvite kiJcitsAmarthyamiha kalpyate | apazyantyAH priyaM putraM mahAbAhuM mahAbalam || 2-43-20Without seeing my beloved son, longarmed and mighty, I have but little strength to live in this world. [2-43-20]
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/19
    न हि तावद्गुणैर्जुष्टं सर्वशास्त्रविशारदम् | एकपुत्रा विना पुत्रमहं जीवितुमुत्सहे || २-४३-१९na hi tAvadguNairjuSTaM sarvazAstravizAradam | ekaputrA vinA putramahaM jIvitumutsahe || 2-43-19I cannot live without my only son who is adept in all scriptures and endowed with all virtues. [2-43-19]
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/18
    साहं गौरिव सिंहेन विवत्सा वत्सला कृता | कैकेय्या पुरुषव्याघ्र बालवत्सेव गौर्बलात् || २-४३-१८sAhaM gauriva siMhena vivatsA vatsalA kRtA | kaikeyyA puruSavyAghra bAlavatseva gaurbalAt || 2-43-18Oh ! best of men I have been forcibly separated from my affectionate son by Kaikeyi just like a cow from its calf by a lion. [2-43-18]
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/17
    निस्संशयं मया मन्ये पुरा वीर कदर्यया | पातुकामेषु वत्सेषु मातृ़णां शातितास्स्तनाः || २-४३-१७nissaMzayaM mayA manye purA vIra kadaryayA | pAtukAmeSu vatseSu mAtR़NAM zAtitAsstanAH || 2-43-17Oh ! valiant one, in my previous birth I must have undoubtedly hacked off the udders of cows when the calves were thirsting for milk from their mothers. [2-43-17]
  8. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/25/24
    चिछ्हिदुः बिभिदुः च एव राम बाणा गुण च्युताः | पदातीन्समरे हत्वा ह्यनयद्यमसादनम् || ३-२५-२४cichhiduH bibhiduH ca eva rAma bANA guNa cyutAH | padAtInsamare hatvA hyanayadyamasAdanam || 3-25-24- horses and infantry, indeed shredded and scraped. With the arrows flung from the bow-bowstring-nimbus of Rama, they were sent to the abode of death. [3-25-24]
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/16
    कदा परिणतो बुद्ध्या वयसा चामरप्रभः | अभ्युपैष्यति धर्मज्ञस्त्रिवर्ष इव मां ललन् || २-४३-१६kadA pariNato buddhyA vayasA cAmaraprabhaH | abhyupaiSyati dharmajJastrivarSa iva mAM lalan || 2-43-16When will Rama, the knower of righteousness, possessing the lustre of gods, and fully mature in age and wisdom come back to me playfully like a three year old boy? [2-43-16]
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/43/15
    कदासुमनसः कन्याद्विजातीनां फलानि च | प्रदिशन्तः पुरीं हृष्टाः करिष्यन्ति प्रदक्षिणम् || २-४३-१५kadAsumanasaH kanyAdvijAtInAM phalAni ca | pradizantaH purIM hRSTAH kariSyanti pradakSiNam || 2-43-15When will I see them delightfully moving round the city with young brahmin girls offering them flowers and fruits. [2-43-15]