Search
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/62/3त्वमशोकस्य शाखाभिः पुष्पप्रियतया प्रिये । आवृणोषि शरीरं ते मम शोकविवर्धिनी ॥ ३-६२-३tvamazokasya zAkhAbhiH puSpapriyatayA priye । AvRNoSi zarIraM te mama zokavivardhinI ॥ 3-62-3( He said )- 'Oh ! my beloved as you love flowers you are hiding your body behind the branches of the Ashoke tree that enhances my sorrow (paradoxically). ॥ 3-62-3॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/62/2पश्यन्निव च तां सीतामपश्यन्मदनार्दितः । उवाच राघवो वाक्यं विलापाश्रयदुर्वचम् ॥ ३-६२-२pazyanniva ca tAM sItAmapazyanmadanArditaH । uvAca rAghavo vAkyaM vilApAzrayadurvacam ॥ 3-62-2Under the spell of Cupid, Rama uttered such words in grief which are otherwise unutterable. As if he was seeing Sita (before him) which was not a fact. ॥ 3-62-2॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/62/1सीतामपश्यन्धर्मात्मा शोकोपहतचेतनः । विललाप महाबाहू रामः कमललोचनः ॥ ३-६२-१sItAmapazyandharmAtmA zokopahatacetanaH । vilalApa mahAbAhU rAmaH kamalalocanaH ॥ 3-62-1The righteous, the longarmed,lotuseyed Rama, unable to see Sita wept with his senses overwhelmed by grief. ॥ 3-62-1॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/32अनादृत्य तु तद्वाक्यं लक्ष्मणोष्ठपुटाच्च्युतम् । अपश्यंस्तां प्रियां सीतां प्राक्रोशत्स पुनः पुनः ॥ ३-६१-३२anAdRtya tu tadvAkyaM lakSmaNoSThapuTAccyutam । apazyaMstAM priyAM sItAM prAkrozatsa punaH punaH ॥ 3-61-32Without caring for the words from the lips of Lakshmana, Rama sobbed loudly, unable to see his beloved Sita. ॥ 3-61-32॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/31तं ततस्सान्त्वयामास लक्ष्मणः प्रियबान्धवः । बहुप्रकारं धर्मज्ञः प्रश्रितं प्रश्रिताञ्जलिः ॥ ३-६१-३१taM tatassAntvayAmAsa lakSmaNaH priyabAndhavaH । bahuprakAraM dharmajJaH prazritaM prazritAJjaliH ॥ 3-61-31Then Lakshmana, the knower of dharma and a dear friend offered obeisance most humbly with folded palms and consoled Rama in many ways. ॥ 3-61-31॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/30बहुलं स तु निश्श्वस्य रामो राजीवलोचनः । हा प्रियेति विचुक्रोश बहुशो बाष्पगद्गदः ॥ ३-६१-३०bahulaM sa tu nizzvasya rAmo rAjIvalocanaH । hA priyeti vicukroza bahuzo bASpagadgadaH ॥ 3-61-30Lotus-eyed Rama, his throat choked, shed propuse tears, sighing, 'Oh ! my darling'. ॥ 3-61-30॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/29सन्तप्तो ह्यवसन्नाङ्गो गतबुद्धिर्विचेतनः । निषसादातुरो दीनो निश्श्वस्याशीतमायतम् ॥ ३-६१-२९santapto hyavasannAGgo gatabuddhirvicetanaH । niSasAdAturo dIno nizzvasyAzItamAyatam ॥ 3-61-29By grief tormented, limbs enervated, intellect atrophied, senses switched off, he felt anxious and depressed and sighed long and hot. ॥ 3-61-29॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/28एवं स विलपन्रामस्सीताहरणकर्शितः । दीनश्शोकसमाविष्टो मुहूर्तं विह्वलोऽभवत् ॥ ३-६१-२८uvAca dInayA vAcA duHkhAbhihatacetanaH । vanaM sarvaM suvicitaM padminyaH phullapaGkajAH ॥ 3-61-26Thus tormented by the abduction of Sita, Rama felt dejected and cried. Overpowered by grief he lost his consciousness for a moment. ॥ 3-61-28॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/27गिरिश्चायं महाप्राज्ञ बहुकन्दरनिर्झरः । न हि पश्यामि वैदेहीं प्राणेभ्योऽपि गरीयसीम् ॥ ३-६१-२७girizcAyaM mahAprAjJa bahukandaranirjharaH । na hi pazyAmi vaidehIM prANebhyo'pi garIyasIm ॥ 3-61-27- the mountains with many caves and streams, Oh ! wise Lakshmana. But could not see Vaidehi who is dearer to me than my life'. ॥ 3-61-27॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/26उवाच दीनया वाचा दुःखाभिहतचेतनः । वनं सर्वं सुविचितं पद्मिन्यः फुल्लपङ्कजाः ॥ ३-६१-२६uvAca dInayA vAcA duHkhAbhihatacetanaH । vanaM sarvaM suvicitaM padminyaH phullapaGkajAH ॥ 3-61-26- Raghava with a grief-striken heart said these piteous words 'I have searched the entire forest, the ponds with fully blossomed lotuses - ॥ 3-61-26॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/62/3त्वमशोकस्य शाखाभिः पुष्पप्रियतया प्रिये । आवृणोषि शरीरं ते मम शोकविवर्धिनी ॥ ३-६२-३tvamazokasya zAkhAbhiH puSpapriyatayA priye । AvRNoSi zarIraM te mama zokavivardhinI ॥ 3-62-3( He said )- 'Oh ! my beloved as you love flowers you are hiding your body behind the branches of the Ashoke tree that enhances my sorrow (paradoxically). ॥ 3-62-3॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/62/2पश्यन्निव च तां सीतामपश्यन्मदनार्दितः । उवाच राघवो वाक्यं विलापाश्रयदुर्वचम् ॥ ३-६२-२pazyanniva ca tAM sItAmapazyanmadanArditaH । uvAca rAghavo vAkyaM vilApAzrayadurvacam ॥ 3-62-2Under the spell of Cupid, Rama uttered such words in grief which are otherwise unutterable. As if he was seeing Sita (before him) which was not a fact. ॥ 3-62-2॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/62/1सीतामपश्यन्धर्मात्मा शोकोपहतचेतनः । विललाप महाबाहू रामः कमललोचनः ॥ ३-६२-१sItAmapazyandharmAtmA zokopahatacetanaH । vilalApa mahAbAhU rAmaH kamalalocanaH ॥ 3-62-1The righteous, the longarmed,lotuseyed Rama, unable to see Sita wept with his senses overwhelmed by grief. ॥ 3-62-1॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/32अनादृत्य तु तद्वाक्यं लक्ष्मणोष्ठपुटाच्च्युतम् । अपश्यंस्तां प्रियां सीतां प्राक्रोशत्स पुनः पुनः ॥ ३-६१-३२anAdRtya tu tadvAkyaM lakSmaNoSThapuTAccyutam । apazyaMstAM priyAM sItAM prAkrozatsa punaH punaH ॥ 3-61-32Without caring for the words from the lips of Lakshmana, Rama sobbed loudly, unable to see his beloved Sita. ॥ 3-61-32॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/31तं ततस्सान्त्वयामास लक्ष्मणः प्रियबान्धवः । बहुप्रकारं धर्मज्ञः प्रश्रितं प्रश्रिताञ्जलिः ॥ ३-६१-३१taM tatassAntvayAmAsa lakSmaNaH priyabAndhavaH । bahuprakAraM dharmajJaH prazritaM prazritAJjaliH ॥ 3-61-31Then Lakshmana, the knower of dharma and a dear friend offered obeisance most humbly with folded palms and consoled Rama in many ways. ॥ 3-61-31॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/30बहुलं स तु निश्श्वस्य रामो राजीवलोचनः । हा प्रियेति विचुक्रोश बहुशो बाष्पगद्गदः ॥ ३-६१-३०bahulaM sa tu nizzvasya rAmo rAjIvalocanaH । hA priyeti vicukroza bahuzo bASpagadgadaH ॥ 3-61-30Lotus-eyed Rama, his throat choked, shed propuse tears, sighing, 'Oh ! my darling'. ॥ 3-61-30॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/29सन्तप्तो ह्यवसन्नाङ्गो गतबुद्धिर्विचेतनः । निषसादातुरो दीनो निश्श्वस्याशीतमायतम् ॥ ३-६१-२९santapto hyavasannAGgo gatabuddhirvicetanaH । niSasAdAturo dIno nizzvasyAzItamAyatam ॥ 3-61-29By grief tormented, limbs enervated, intellect atrophied, senses switched off, he felt anxious and depressed and sighed long and hot. ॥ 3-61-29॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/28एवं स विलपन्रामस्सीताहरणकर्शितः । दीनश्शोकसमाविष्टो मुहूर्तं विह्वलोऽभवत् ॥ ३-६१-२८uvAca dInayA vAcA duHkhAbhihatacetanaH । vanaM sarvaM suvicitaM padminyaH phullapaGkajAH ॥ 3-61-26Thus tormented by the abduction of Sita, Rama felt dejected and cried. Overpowered by grief he lost his consciousness for a moment. ॥ 3-61-28॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/27गिरिश्चायं महाप्राज्ञ बहुकन्दरनिर्झरः । न हि पश्यामि वैदेहीं प्राणेभ्योऽपि गरीयसीम् ॥ ३-६१-२७girizcAyaM mahAprAjJa bahukandaranirjharaH । na hi pazyAmi vaidehIM prANebhyo'pi garIyasIm ॥ 3-61-27- the mountains with many caves and streams, Oh ! wise Lakshmana. But could not see Vaidehi who is dearer to me than my life'. ॥ 3-61-27॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/61/26उवाच दीनया वाचा दुःखाभिहतचेतनः । वनं सर्वं सुविचितं पद्मिन्यः फुल्लपङ्कजाः ॥ ३-६१-२६uvAca dInayA vAcA duHkhAbhihatacetanaH । vanaM sarvaM suvicitaM padminyaH phullapaGkajAH ॥ 3-61-26- Raghava with a grief-striken heart said these piteous words 'I have searched the entire forest, the ponds with fully blossomed lotuses - ॥ 3-61-26॥