Search

  1. siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-6/13/1
    श्रीशुक उवाच वृत्रे हते त्रयो लोका विना शक्रेण भूरिद । सपाला ह्यभवन् सद्यो विज्वरा निर्वृतेन्द्रियाः ॥ ६-१३-१ ॥zrIzuka uvAca vRtre hate trayo lokA vinA zakreNa bhUrida । sapAlA hyabhavan sadyo vijvarA nirvRtendriyAH ॥ 6-13-1 ॥Śrī Śukadeva Gosvāmī said: O King Parīkṣit, who are so charitably disposed, when Vṛtrāsura was killed, all the presiding deities and everyone else in the three planetary systems was immediately pleased and free from trouble — everyone, that is, except Indra. ॥ 6-13-1 ॥
  2. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/8
    स तु निर्धूय ताः सर्वा निर्जगाम महाबलः । ततोऽहमपि सौहार्दान्निस्सृतो वालिना सह ॥ ४-९-८sa tu nirdhUya tAH sarvA nirjagAma mahAbalaH । tato'hamapi sauhArdAnnissRto vAlinA saha ॥ 4-9-8'That mighty warrior ( Vali ) came out, pushing aside all the womenfolk. I too followed him due to my affection towards him. ॥ 4-9-8॥
  3. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/7
    स तु वै निस्सृतः क्रोधात्तं हन्तुमसुरोत्तमम् । वार्यमाणस्तत स्त्रीभिर्मया च प्रणतात्मना ॥ ४-९-७sa tu vai nissRtaH krodhAttaM hantumasurottamam । vAryamANastata strIbhirmayA ca praNatAtmanA ॥ 4-9-7'Enraged, he came out to kill the powerful demon even though I with the womenfolk ( of the harem ) tried to prevent him. ॥ 4-9-7॥
  4. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/6
    प्रसुप्तस्तु मम भ्राता नर्दितं भैरवस्वनम् । श्रुत्वा न ममृषे वाली निष्पपात जवात्तदा ॥ ४-९-६prasuptastu mama bhrAtA narditaM bhairavasvanam । zrutvA na mamRSe vAlI niSpapAta javAttadA ॥ 4-9-6'My brother Vali, who was asleep could not tolerate the frightful sound and jumped out of bed hastily. ॥ 4-9-6॥
  5. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/5
    स तु सुप्तजने रात्रौ किष्किन्धाद्वारमागतः । नर्दति स्म सुसंरब्धो वालिनं चाह्वयद्रणे ॥ ४-९-५sa tu suptajane rAtrau kiSkindhAdvAramAgataH । nardati sma susaMrabdho vAlinaM cAhvayadraNe ॥ 4-9-5'One midnight when all were asleep, he ( Mayavi ) came to the entrance of Kishkinda screaming angrily and bellowing at Vali, challenging him to a duel. ॥ 4-9-5॥
  6. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/4
    मायावी नाम तेजस्वी पूर्वजो दुन्दुभेः सुतः । तेन तस्य महद्वैरं स्त्रीकृतं विश्श्रुतं पुरा ॥ ४-९-४mAyAvI nAma tejasvI pUrvajo dundubheH sutaH । tena tasya mahadvairaM strIkRtaM vizzrutaM purA ॥ 4-9-4'Dundubhi's eldest son Mayavi was a mighty demon. He developed bitter enmity with Vali for the sake of a woman. ॥ 4-9-4॥
  7. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/3
    राज्यं प्रशासतस्तस्य पितृपैतामहं महत् । अहं सर्वेषु कालेषु प्रणतः प्रेष्यवत् स्थितः ॥ ४-९-३rAjyaM prazAsatastasya pitRpaitAmahaM mahat । ahaM sarveSu kAleSu praNataH preSyavat sthitaH ॥ 4-9-3'I served him obediently like a servant while he ruled over the great ancestral kingdom inherited by him. ॥ 4-9-3॥
  8. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/2
    पितर्युपरतेऽस्माकं ज्येष्ठोऽयमिति मन्त्रिभिः । कपीनामीश्वरो राज्ये कृतः परमसम्मतः ॥ ४-९-२pitaryuparate'smAkaM jyeSTho'yamiti mantribhiH । kapInAmIzvaro rAjye kRtaH paramasammataH ॥ 4-9-2'After the demise of our father all the ministers have glorified him immensely and made him the king of all the monkeys as he was the elder. ॥ 4-9-2॥
  9. siva.sh/ramayana/kishkindha-kanda/9/1
    वाली नाम मम भ्राता ज्येष्ठश्शत्रुनिषूदनः । पितुर्बहुमतो नित्यं ममापि च तथा पुरा ॥ ४-९-१vAlI nAma mama bhrAtA jyeSThazzatruniSUdanaH । piturbahumato nityaM mamApi ca tathA purA ॥ 4-9-1( Sugriva said ) 'My elder brother called Vali, capable of exterminating enemies was always highly regarded by my father and me. ॥ 4-9-1॥
  10. siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-6/12/30
    महाप्राणो महावीर्यो महासर्प इव द्विपम् । वृत्रग्रस्तं तमालक्ष्य सप्रजापतयः सुराः । हा कष्टमिति निर्विण्णाश्चुक्रुशुः समहर्षयः ॥ ६-१२-३० ॥mahAprANo mahAvIryo mahAsarpa iva dvipam । vRtragrastaM tamAlakSya saprajApatayaH surAH । hA kaSTamiti nirviNNAzcukruzuH samaharSayaH ॥ 6-12-30 ॥He came before Indra and swallowed him and Airāvata, his carrier, just as a big python might swallow an elephant. When the demigods, along with Brahmā, other prajāpatis and other great saintly persons, saw that Indra had been swallowed by the demon, they became very morose. “Alas,” they lamented. “What a calamity! What a calamity!” ॥ 6-12-30 ॥