1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यादशोयः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
•
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
Progress:78.7%
सन्निपातस्त्वहमिति ममेत्युद्धव या मतिः । व्यवहारः सन्निपातो मनो मात्रेन्द्रियासुभिः ।। ११-२५-६ ।।
My dear Uddhava, the combination of all three modes is present in the mentality of “I” and “mine.” The ordinary transactions of this world, which are carried out through the agency of the mind, the objects of perception, the senses and the vital airs of the physical body, are also based on the combination of the modes. ।। 11-25-6 ।।
english translation
मेरे प्रिय उद्धव, तीनों गुणों का संयोजन "मैं" और "मेरा" की मानसिकता में मौजूद है। इस दुनिया के सामान्य लेन-देन, जो मन की एजेंसी, धारणा की वस्तुओं, इंद्रियों और भौतिक शरीर की महत्वपूर्ण वायु के माध्यम से किए जाते हैं, भी तरीकों के संयोजन पर आधारित होते हैं। ।। ११-२५-६ ।।
hindi translation
sannipAtastvahamiti mametyuddhava yA matiH | vyavahAraH sannipAto mano mAtrendriyAsubhiH || 11-25-6 ||
hk transliteration by Sanscriptधर्मे चार्थे च कामे च यदासौ परिनिष्ठितः । गुणानां सन्निकर्षोऽयं श्रद्धारतिधनावहः ।। ११-२५-७ ।।
When a person devotes himself to religiosity, economic development and sense gratification, the faith, wealth and sensual enjoyment obtained by his endeavors display the interaction of the three modes of nature. ।। 11-25-7 ।।
english translation
जब कोई व्यक्ति खुद को धार्मिकता, आर्थिक विकास और इंद्रिय संतुष्टि के लिए समर्पित करता है, तो उसके प्रयासों से प्राप्त आस्था, धन और कामुक आनंद प्रकृति के तीन गुणों की परस्पर क्रिया को प्रदर्शित करते हैं। ।। ११-२५-७ ।।
hindi translation
dharme cArthe ca kAme ca yadAsau pariniSThitaH | guNAnAM sannikarSo'yaM zraddhAratidhanAvahaH || 11-25-7 ||
hk transliteration by Sanscriptप्रवृत्तिलक्षणे निष्ठा पुमान् यर्हि गृहाश्रमे । स्वधर्मे चानुतिष्ठेत गुणानां समितिर्हि सा ।। ११-२५-८ ।।
When a man desires sense gratification, being attached to family life, and when he consequently becomes established in religious and occupational duties, the combination of the modes of nature is manifest. ।। 11-25-8 ।।
english translation
जब कोई व्यक्ति पारिवारिक जीवन से आसक्त होकर इन्द्रियतृप्ति की इच्छा करता है, और परिणामस्वरूप जब वह धार्मिक तथा व्यावसायिक कर्तव्यों में स्थापित हो जाता है, तो प्रकृति के गुणों का संयोजन प्रकट होता है। ।। ११-२५-८ ।।
hindi translation
pravRttilakSaNe niSThA pumAn yarhi gRhAzrame | svadharme cAnutiSTheta guNAnAM samitirhi sA || 11-25-8 ||
hk transliteration by Sanscriptपुरुषं सत्त्वसंयुक्तमनुमीयाच्छमादिभिः । कामादिभी रजोयुक्तं क्रोधाद्यैस्तमसा युतम् ।। ११-२५-९ ।।
A person exhibiting qualities such as self-control is understood to be predominantly in the mode of goodness. Similarly, a passionate person is recognized by his lust, and one in ignorance is recognized by qualities such as anger. ।। 11-25-9 ।।
english translation
आत्म-नियंत्रण जैसे गुणों का प्रदर्शन करने वाले व्यक्ति को मुख्यतः सतोगुणी माना जाता है। इसी प्रकार, एक भावुक व्यक्ति अपनी वासना से पहचाना जाता है, और एक अज्ञानी व्यक्ति क्रोध जैसे गुणों से पहचाना जाता है। ।। ११-२५-९ ।।
hindi translation
puruSaM sattvasaMyuktamanumIyAcchamAdibhiH | kAmAdibhI rajoyuktaM krodhAdyaistamasA yutam || 11-25-9 ||
hk transliteration by Sanscriptयदा भजति मां भक्त्या निरपेक्षः स्वकर्मभिः । तं सत्त्वप्रकृतिं विद्यात्पुरुषं स्त्रियमेव वा ।। ११-२५-१० ।।
Any person, whether man or woman, who worships Me with loving devotion, offering his or her prescribed duties unto Me without material attachment, is understood to be situated in goodness. ।। 11-25-10 ।।
english translation
कोई भी व्यक्ति, चाहे वह पुरुष हो या महिला, जो प्रेमपूर्ण भक्ति के साथ मेरी पूजा करता है, भौतिक आसक्ति के बिना अपने निर्धारित कर्तव्यों को मुझे अर्पित करता है, वह अच्छाई में स्थित माना जाता है। ।। ११-२५-१० ।।
hindi translation
yadA bhajati mAM bhaktyA nirapekSaH svakarmabhiH | taM sattvaprakRtiM vidyAtpuruSaM striyameva vA || 11-25-10 ||
hk transliteration by Sanscript