1.

प्रथमोऽध्यायः

Chapter 1

2.

द्वितीयोऽध्यायः

Chapter 2

3.

तृतीयोऽध्यायः

Chapter 3

4.

चतुर्थोऽध्यायः

Chapter 4

5.

पञ्चमोऽध्यायः

Chapter 5

6.

षष्ठोऽध्यायः

Chapter 6

7.

सप्तमोऽध्यायः

Chapter 7

8.

अष्टमोऽध्यायः

Chapter 8

9.

नवमोऽध्यायः

Chapter 9

10.

दशमोऽध्यायः

Chapter 10

11.

एकादशोऽध्यायः

Chapter 11

12.

द्वादशोऽध्यायः

Chapter 12

13.

त्रयोदशोऽध्यादशोयः

Chapter 13

14.

चतुर्दशोऽध्यायः

Chapter 14

15.

पञ्चदशोऽध्यायः

Chapter 15

16.

षोडशोऽध्यायः

Chapter 16

17.

सप्तदशोऽध्यायः

Chapter 17

अष्टादशोऽध्यायः

Chapter 18

19.

एकोनविंशोऽध्यायः

Chapter 19

20.

विंशोऽध्यायः

Chapter 20

21.

एकविंशोऽध्यायः

Chapter 21

22.

द्वाविंशोऽध्यायः

Chapter 22

23.

त्रयोविंशोऽध्यायः

Chapter 23

24.

चतुर्विंशोऽध्यायः

Chapter 24

25.

पञ्चविंशोऽध्यायः

Chapter 25

26.

षड्विंशोऽध्यायः

Chapter 26

27.

सप्तविंशोऽध्यायः

Chapter 27

28.

अष्टाविंशोऽध्यायः

Chapter 28

29.

एकोनत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 29

30.

त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 30

31.

एकत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 31

Progress:56.1%

विविक्तक्षेमशरणो मद्भावविमलाशयः । आत्मानं चिन्तयेदेकमभेदेन मया मुनिः ।। ११-१८-२१ ।।

Dwelling in a safe and solitary place, his mind purified by constant thought of Me, the sage should concentrate on the soul alone, realizing it to be nondifferent from Me. ।। 11-18-21 ।।

english translation

एक सुरक्षित और एकान्त स्थान में निवास करते हुए, मेरे बारे में निरंतर विचार करने से उसका मन शुद्ध हो जाता है, ऋषि को केवल आत्मा पर ध्यान केंद्रित करना चाहिए और यह महसूस करना चाहिए कि वह मुझसे भिन्न नहीं है। ।। ११-१८-२१ ।।

hindi translation

viviktakSemazaraNo madbhAvavimalAzayaH | AtmAnaM cintayedekamabhedena mayA muniH || 11-18-21 ||

hk transliteration by Sanscript

अन्वीक्षेतात्मनो बन्धं मोक्षं च ज्ञाननिष्ठया । बन्ध इन्द्रियविक्षेपो मोक्ष एषां च संयमः ।। ११-१८-२२ ।।

By steady knowledge a sage should clearly ascertain the nature of the soul’s bondage and liberation. Bondage occurs when the senses are deviated to sense gratification, and complete control of the senses constitutes liberation. ।। 11-18-22 ।।

english translation

ऋषि को स्थिर ज्ञान द्वारा आत्मा के बंधन और मुक्ति की प्रकृति को स्पष्ट रूप से पता लगाना चाहिए। बंधन तब होता है जब इंद्रियां इंद्रिय संतुष्टि के लिए विचलित हो जाती हैं, और इंद्रियों पर पूर्ण नियंत्रण ही मुक्ति है। ।। ११-१८-२२ ।।

hindi translation

anvIkSetAtmano bandhaM mokSaM ca jJAnaniSThayA | bandha indriyavikSepo mokSa eSAM ca saMyamaH || 11-18-22 ||

hk transliteration by Sanscript

तस्मान्नियम्य षड्वर्गं मद्भावेन चरेन्मुनिः । विरक्तः क्षुद्रकामेभ्यो लब्ध्वाऽऽत्मनि सुखं महत् ।। ११-१८-२३ ।।

Therefore, completely controlling the five senses and the mind by Kṛṣṇa consciousness, a sage, having experienced spiritual bliss within the self, should live detached from insignificant material sense gratification. ।। 11-18-23 ।।

english translation

इसलिए, कृष्ण भावनामृत द्वारा पांच इंद्रियों और मन को पूरी तरह से नियंत्रित करके, एक ऋषि को, स्वयं के भीतर आध्यात्मिक आनंद का अनुभव करके, तुच्छ भौतिक इंद्रिय संतुष्टि से अलग रहना चाहिए। ।। ११-१८-२३ ।।

hindi translation

tasmAnniyamya SaDvargaM madbhAvena carenmuniH | viraktaH kSudrakAmebhyo labdhvA''tmani sukhaM mahat || 11-18-23 ||

hk transliteration by Sanscript

पुरग्रामव्रजान् सार्थान् भिक्षार्थं प्रविशंश्चरेत् । पुण्यदेशसरिच्छैलवनाश्रमवतीं महीम् ।। ११-१८-२४ ।।

The sage should travel in sanctified places, by flowing rivers and within the solitude of mountains and forests. He should enter the cities, towns and pasturing grounds and approach ordinary working men only to beg his bare sustenance. ।। 11-18-24 ।।

english translation

साधु को पवित्र स्थानों में, बहती हुई नदियों के किनारे तथा पर्वतों तथा वनों के एकान्त में भ्रमण करना चाहिए। उसे शहरों, कस्बों और चरागाहों में प्रवेश करना चाहिए और केवल अपने भरण-पोषण के लिए सामान्य कामकाजी लोगों से संपर्क करना चाहिए। ।। ११-१८-२४ ।।

hindi translation

puragrAmavrajAn sArthAn bhikSArthaM pravizaMzcaret | puNyadezasaricchailavanAzramavatIM mahIm || 11-18-24 ||

hk transliteration by Sanscript

वानप्रस्थाश्रमपदेष्वभीक्ष्णं भैक्ष्यमाचरेत् । संसिध्यत्याश्वसम्मोहः शुद्धसत्त्वः शिलान्धसा ।। ११-१८-२५ ।।

One in the vānaprastha order of life should always practice taking charity from others, for one is thereby freed from illusion and quickly becomes perfect in spiritual life. Indeed, one who subsists on food grains obtained in such a humble manner purifies his existence. ।। 11-18-25 ।।

english translation

वानप्रस्थ जीवन में व्यक्ति को हमेशा दूसरों से दान लेने का अभ्यास करना चाहिए, क्योंकि इससे व्यक्ति भ्रम से मुक्त हो जाता है और जल्दी ही आध्यात्मिक जीवन में परिपूर्ण हो जाता है। वास्तव में, जो व्यक्ति ऐसे विनम्र तरीके से प्राप्त अन्न पर निर्वाह करता है, वह अपने अस्तित्व को शुद्ध करता है। ।। ११-१८-२५ ।।

hindi translation

vAnaprasthAzramapadeSvabhIkSNaM bhaikSyamAcaret | saMsidhyatyAzvasammohaH zuddhasattvaH zilAndhasA || 11-18-25 ||

hk transliteration by Sanscript