Search
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/17कथं पुत्रं महात्मानं ज्येष्ठं प्रियमपश्यतः । शरीरं धारयिष्यन्ति प्राणा राज्ञो महात्मनः ॥ २-५१-१७kathaM putraM mahAtmAnaM jyeSThaM priyamapazyataH । zarIraM dhArayiSyanti prANA rAjJo mahAtmanaH ॥ 2-51-17How can the noble king survive unable to see his high souled, beloved, eldest son? ॥ 2-51-17॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/98प्रणष्टजनसम्बाधं क्षेत्रारामविवर्जितम् । विषमं च प्रपातं च वनमद्य प्रवेक्ष्यति ॥ २-५२-९८praNaSTajanasambAdhaM kSetrArAmavivarjitam । viSamaM ca prapAtaM ca vanamadya pravekSyati ॥ 2-52-98Now she will enter the forest which is devoid of concourse of people, farms and pleasure groves and which is uneven and inaccessible and full of deep ditches. ॥ 2-52-98॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/16अनुरक्तजनाकीर्णा सुखालोकप्रियावहा । राजव्यसनसंसृष्टा सा पुरी विनशिष्यति ॥ २-५१-१६anuraktajanAkIrNA sukhAlokapriyAvahA । rAjavyasanasaMsRSTA sA purI vinaziSyati ॥ 2-51-16That city (of Ayodhya) is full of loyal people. It brings them happiness. It is dear to them. It will perish due to the sad demise of the king. ॥ 2-51-16॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/15जीवेदपि हि मे माता शत्रुघ्नस्यान्ववेक्षया । तद्दुःखं यत्तु कौशल्या वीरसूर्विनशिष्यति ॥ २-५१-१५jIvedapi hi me mAtA zatrughnasyAnvavekSayA । tadduHkhaM yattu kauzalyA vIrasUrvinaziSyati ॥ 2-51-15My mother may live looking forward to Satrughna. But, alas Kausalya may die, separated from her valiant son. ॥ 2-51-15॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/14कौशल्या चैव राजा च तथैव जननी मम । नाशंसे यदि जीवन्ति सर्वे ते शर्वरीमिमाम् ॥ २-५१-१४kauzalyA caiva rAjA ca tathaiva jananI mama । nAzaMse yadi jIvanti sarve te zarvarImimAm ॥ 2-51-14I doubt whether all of them, the king, ( queen ) Kausalya and my mother can survive this night. ॥ 2-51-14॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/13विनद्य सुमहानादं श्रमेणोपरताः स्त्रियः । निर्घोषोपरतं चातो मन्ये राजनिवेशनम् ॥ २-५१-१३vinadya sumahAnAdaM zrameNoparatAH striyaH । nirghoSoparataM cAto manye rAjanivezanam ॥ 2-51-13All the women having cried so much must have quietened down out of sheer exhaustion. That is why perhaps the sounds from the royal palace have ceased. ॥ 2-51-13॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/12अस्मिन् प्रव्राजिते राजा न चिरं वर्तयिष्यति । विधवा मेदिनी नूनं क्षिप्रमेव भविष्यति ॥ २-५१-१२asmin pravrAjite rAjA na ciraM vartayiSyati । vidhavA medinI nUnaM kSiprameva bhaviSyati ॥ 2-51-12When he is banished, the king will not live long. Surely this land will soon be widowed. ॥ 2-51-12॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/11यो मन्त्रतपसा लब्धो विविधैश्च पराश्रमैः । एको दशरथस्येष्टः पुत्रः सदृशलक्षणः ॥ २-५१-११yo mantratapasA labdho vividhaizca parAzramaiH । eko dazarathasyeSTaH putraH sadRzalakSaNaH ॥ 2-51-11This favourite son of Dasaratha who has similar traits like his father was born after he rigorously practised austerities accompanied by (Vedic) mantras. ॥ 2-51-11॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/10यो न देवासुरैः सर्वैः शक्यः प्रसहितुं युधि । तं पश्य सुखसंविष्टं तृणेषु सह सीतया ॥ २-५१-१०yo na devAsuraiH sarvaiH zakyaH prasahituM yudhi । taM pazya sukhasaMviSTaM tRNeSu saha sItayA ॥ 2-51-10Look at that Rama whom all the gods and demons cannot face in war sleeps so comfortably on the grass with Sita. ॥ 2-51-10॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/9कथं दशरथौ भूमौ शयाने सह सीतया । शक्या निद्रा मया लब्धुं जीवितं वा सुखानि वा ॥ २-५१-९kathaM dazarathau bhUmau zayAne saha sItayA । zakyA nidrA mayA labdhuM jIvitaM vA sukhAni vA ॥ 2-51-9When Rama, son of Dasaratha, sleeps on the ground with Sita how can I sleep or live or enjoy pleasures? ॥ 2-51-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/17कथं पुत्रं महात्मानं ज्येष्ठं प्रियमपश्यतः । शरीरं धारयिष्यन्ति प्राणा राज्ञो महात्मनः ॥ २-५१-१७kathaM putraM mahAtmAnaM jyeSThaM priyamapazyataH । zarIraM dhArayiSyanti prANA rAjJo mahAtmanaH ॥ 2-51-17How can the noble king survive unable to see his high souled, beloved, eldest son? ॥ 2-51-17॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/98प्रणष्टजनसम्बाधं क्षेत्रारामविवर्जितम् । विषमं च प्रपातं च वनमद्य प्रवेक्ष्यति ॥ २-५२-९८praNaSTajanasambAdhaM kSetrArAmavivarjitam । viSamaM ca prapAtaM ca vanamadya pravekSyati ॥ 2-52-98Now she will enter the forest which is devoid of concourse of people, farms and pleasure groves and which is uneven and inaccessible and full of deep ditches. ॥ 2-52-98॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/16अनुरक्तजनाकीर्णा सुखालोकप्रियावहा । राजव्यसनसंसृष्टा सा पुरी विनशिष्यति ॥ २-५१-१६anuraktajanAkIrNA sukhAlokapriyAvahA । rAjavyasanasaMsRSTA sA purI vinaziSyati ॥ 2-51-16That city (of Ayodhya) is full of loyal people. It brings them happiness. It is dear to them. It will perish due to the sad demise of the king. ॥ 2-51-16॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/15जीवेदपि हि मे माता शत्रुघ्नस्यान्ववेक्षया । तद्दुःखं यत्तु कौशल्या वीरसूर्विनशिष्यति ॥ २-५१-१५jIvedapi hi me mAtA zatrughnasyAnvavekSayA । tadduHkhaM yattu kauzalyA vIrasUrvinaziSyati ॥ 2-51-15My mother may live looking forward to Satrughna. But, alas Kausalya may die, separated from her valiant son. ॥ 2-51-15॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/14कौशल्या चैव राजा च तथैव जननी मम । नाशंसे यदि जीवन्ति सर्वे ते शर्वरीमिमाम् ॥ २-५१-१४kauzalyA caiva rAjA ca tathaiva jananI mama । nAzaMse yadi jIvanti sarve te zarvarImimAm ॥ 2-51-14I doubt whether all of them, the king, ( queen ) Kausalya and my mother can survive this night. ॥ 2-51-14॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/13विनद्य सुमहानादं श्रमेणोपरताः स्त्रियः । निर्घोषोपरतं चातो मन्ये राजनिवेशनम् ॥ २-५१-१३vinadya sumahAnAdaM zrameNoparatAH striyaH । nirghoSoparataM cAto manye rAjanivezanam ॥ 2-51-13All the women having cried so much must have quietened down out of sheer exhaustion. That is why perhaps the sounds from the royal palace have ceased. ॥ 2-51-13॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/12अस्मिन् प्रव्राजिते राजा न चिरं वर्तयिष्यति । विधवा मेदिनी नूनं क्षिप्रमेव भविष्यति ॥ २-५१-१२asmin pravrAjite rAjA na ciraM vartayiSyati । vidhavA medinI nUnaM kSiprameva bhaviSyati ॥ 2-51-12When he is banished, the king will not live long. Surely this land will soon be widowed. ॥ 2-51-12॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/11यो मन्त्रतपसा लब्धो विविधैश्च पराश्रमैः । एको दशरथस्येष्टः पुत्रः सदृशलक्षणः ॥ २-५१-११yo mantratapasA labdho vividhaizca parAzramaiH । eko dazarathasyeSTaH putraH sadRzalakSaNaH ॥ 2-51-11This favourite son of Dasaratha who has similar traits like his father was born after he rigorously practised austerities accompanied by (Vedic) mantras. ॥ 2-51-11॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/10यो न देवासुरैः सर्वैः शक्यः प्रसहितुं युधि । तं पश्य सुखसंविष्टं तृणेषु सह सीतया ॥ २-५१-१०yo na devAsuraiH sarvaiH zakyaH prasahituM yudhi । taM pazya sukhasaMviSTaM tRNeSu saha sItayA ॥ 2-51-10Look at that Rama whom all the gods and demons cannot face in war sleeps so comfortably on the grass with Sita. ॥ 2-51-10॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/9कथं दशरथौ भूमौ शयाने सह सीतया । शक्या निद्रा मया लब्धुं जीवितं वा सुखानि वा ॥ २-५१-९kathaM dazarathau bhUmau zayAne saha sItayA । zakyA nidrA mayA labdhuM jIvitaM vA sukhAni vA ॥ 2-51-9When Rama, son of Dasaratha, sleeps on the ground with Sita how can I sleep or live or enjoy pleasures? ॥ 2-51-9॥