- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/17कथं पुत्रं महात्मानं ज्येष्ठं प्रियमपश्यतः | शरीरं धारयिष्यन्ति प्राणा राज्ञो महात्मनः || २-५१-१७kathaM putraM mahAtmAnaM jyeSThaM priyamapazyataH | zarIraM dhArayiSyanti prANA rAjJo mahAtmanaH || 2-51-17How can the noble king survive unable to see his high souled, beloved, eldest son? [2-51-17]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/52/98प्रणष्टजनसम्बाधं क्षेत्रारामविवर्जितम् | विषमं च प्रपातं च वनमद्य प्रवेक्ष्यति || २-५२-९८praNaSTajanasambAdhaM kSetrArAmavivarjitam | viSamaM ca prapAtaM ca vanamadya pravekSyati || 2-52-98Now she will enter the forest which is devoid of concourse of people, farms and pleasure groves and which is uneven and inaccessible and full of deep ditches. [2-52-98]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/16अनुरक्तजनाकीर्णा सुखालोकप्रियावहा | राजव्यसनसंसृष्टा सा पुरी विनशिष्यति || २-५१-१६anuraktajanAkIrNA sukhAlokapriyAvahA | rAjavyasanasaMsRSTA sA purI vinaziSyati || 2-51-16That city (of Ayodhya) is full of loyal people. It brings them happiness. It is dear to them. It will perish due to the sad demise of the king. [2-51-16]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/15जीवेदपि हि मे माता शत्रुघ्नस्यान्ववेक्षया | तद्दुःखं यत्तु कौशल्या वीरसूर्विनशिष्यति || २-५१-१५jIvedapi hi me mAtA zatrughnasyAnvavekSayA | tadduHkhaM yattu kauzalyA vIrasUrvinaziSyati || 2-51-15My mother may live looking forward to Satrughna. But, alas Kausalya may die, separated from her valiant son. [2-51-15]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/14कौशल्या चैव राजा च तथैव जननी मम | नाशंसे यदि जीवन्ति सर्वे ते शर्वरीमिमाम् || २-५१-१४kauzalyA caiva rAjA ca tathaiva jananI mama | nAzaMse yadi jIvanti sarve te zarvarImimAm || 2-51-14I doubt whether all of them, the king, ( queen ) Kausalya and my mother can survive this night. [2-51-14]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/13विनद्य सुमहानादं श्रमेणोपरताः स्त्रियः | निर्घोषोपरतं चातो मन्ये राजनिवेशनम् || २-५१-१३vinadya sumahAnAdaM zrameNoparatAH striyaH | nirghoSoparataM cAto manye rAjanivezanam || 2-51-13All the women having cried so much must have quietened down out of sheer exhaustion. That is why perhaps the sounds from the royal palace have ceased. [2-51-13]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/12अस्मिन् प्रव्राजिते राजा न चिरं वर्तयिष्यति | विधवा मेदिनी नूनं क्षिप्रमेव भविष्यति || २-५१-१२asmin pravrAjite rAjA na ciraM vartayiSyati | vidhavA medinI nUnaM kSiprameva bhaviSyati || 2-51-12When he is banished, the king will not live long. Surely this land will soon be widowed. [2-51-12]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/11यो मन्त्रतपसा लब्धो विविधैश्च पराश्रमैः | एको दशरथस्येष्टः पुत्रः सदृशलक्षणः || २-५१-११yo mantratapasA labdho vividhaizca parAzramaiH | eko dazarathasyeSTaH putraH sadRzalakSaNaH || 2-51-11This favourite son of Dasaratha who has similar traits like his father was born after he rigorously practised austerities accompanied by (Vedic) mantras. [2-51-11]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/10यो न देवासुरैः सर्वैः शक्यः प्रसहितुं युधि | तं पश्य सुखसंविष्टं तृणेषु सह सीतया || २-५१-१०yo na devAsuraiH sarvaiH zakyaH prasahituM yudhi | taM pazya sukhasaMviSTaM tRNeSu saha sItayA || 2-51-10Look at that Rama whom all the gods and demons cannot face in war sleeps so comfortably on the grass with Sita. [2-51-10]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/51/9कथं दशरथौ भूमौ शयाने सह सीतया | शक्या निद्रा मया लब्धुं जीवितं वा सुखानि वा || २-५१-९kathaM dazarathau bhUmau zayAne saha sItayA | zakyA nidrA mayA labdhuM jIvitaM vA sukhAni vA || 2-51-9When Rama, son of Dasaratha, sleeps on the ground with Sita how can I sleep or live or enjoy pleasures? [2-51-9]
Intelligence:80%
Similarity:40%