Search

  1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/14
    सोऽब्रवीद्भरतं हृष्टो निषादाधिपतिर्गुहः । यद्विधं प्रतिपेदे च रामे प्रियहितेऽतिथौ ॥ २-८७-१४so'bravIdbharataM hRSTo niSAdAdhipatirguhaH । yadvidhaM pratipede ca rAme priyahite'tithau ॥ 2-87-14Thereupon delighted Guha, overlord of the nishadas, told Bharata all that he had provided to Rama, his beloved friend and guest ॥ 2-87-13॥
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/13
    भ्राता मे क्वावसद्रात्रौ क्व सीता क्व च लक्ष्मणः । अस्वपच्छयने कस्मिन् किं भुक्त्वा गुह शंस मे ॥ २-८७-१३bhrAtA me kvAvasadrAtrau kva sItA kva ca lakSmaNaH । asvapacchayane kasmin kiM bhuktvA guha zaMsa me ॥ 2-87-13- 'Oh ! Guha where did my brother Rama, Sita and Lakshmana spend that night? What did they eat? On what couch did they sleep? Tell me all that.' ॥ 2-87-13॥
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/12
    स मुहूर्तं समाश्वस्य रुदन्नेव महायशाः । कौसल्यां परिसान्त्वेद्यं गुहं वचनमब्रवीत् ॥ २-८७-१२sa muhUrtaM samAzvasya rudanneva mahAyazAH । kausalyAM parisAntvedyaM guhaM vacanamabravIt ॥ 2-87-12Highly renowned Bharata, composing himself for a moment and still weeping, reassured Kauslaya, and then said this to Guha ॥ 2-87-12॥
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/11
    कच्चिन्न लक्ष्मणे पुत्र श्रुतं ते किंचदप्रियम् । पुत्रे वाऽप्येकपुत्रायाः सहभार्ये वनं गते ॥ २-८७-११kaccinna lakSmaNe putra zrutaM te kiMcadapriyam । putre vA'pyekaputrAyAH sahabhArye vanaM gate ॥ 2-87-11Oh ! my son, I hope you have not heard any unpleasant news about Lakshmana or about my only son Rama who has gone to the forest along with his wife.' ॥ 2-87-11॥
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/10
    त्वां दृष्ट्वा पुत्र जीवामि रामे सभ्रातृकेगते । वृत्ते दशरथे राज्ञि नाथ एकस्त्वमद्य नः ॥ २-८७-१०tvAM dRSTvA putra jIvAmi rAme sabhrAtRkegate । vRtte dazarathe rAjJi nAtha ekastvamadya naH ॥ 2-87-10Oh ! my son, with Rama gone to the forest along with your brother Lakshmana and with king Dasaratha departed from this world, I continue to live seeing you. From now on you alone are our sole protector. ॥ 2-87-10॥
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/9
    पुत्र व्याधिर्न ते कच्चिच्छरीरं परिबाधते । अद्य राजकुलस्यास्य त्वदधीनं हि जीवितम् ॥ २-८७-९putra vyAdhirna te kacciccharIraM paribAdhate । adya rAjakulasyAsya tvadadhInaM hi jIvitam ॥ 2-87-9- 'Oh ! son I hope you are not affected by illness. Now the existence of this royal house devolves on you. ॥ 2-87-9॥
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/8
    वत्सला स्वं यथा वत्समुपगूह्य तपस्विनी । परिपप्रच्छ भरतं रुदन्ती शोकलालसा ॥ २-८७-८ vatsalA svaM yathA vatsamupagUhya tapasvinI । paripapraccha bharataM rudantI zokalAlasA ॥ 2-87-8 Desolate Kausalya, in deep distress, clasped Bharata out of filial love as if he were her own child, wept and enquired of him ॥ 2-87-8॥
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/7
    ताश्च तं पतितं भूमौ रुदन्त्यः पर्यवारयन् । कौसल्या त्वनुसृत्यैनं दुर्मनाः परिषस्वजे ॥ २-८७-७tAzca taM patitaM bhUmau rudantyaH paryavArayan । kausalyA tvanusRtyainaM durmanAH pariSasvaje ॥ 2-87-7Sobbing, they gathered around Bharata who had fallen on the ground, while Kausalya approached him in a depressed state and took him into her arms. ॥ 2-87-7॥
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/6
    ततः सर्वाः समापेतुर्मातरो भरतस्य ताः । उपवासकृशा दीना भर्तृव्यसनकर्शिताः॥ २-८७-६tataH sarvAH samApeturmAtaro bharatasya tAH । upavAsakRzA dInA bhartRvyasanakarzitAH॥ 2-87-6Then Bharata's mothers, who were emaciated due to fasting and afflicted by the calamity of the death of their husband were desolate, rushed towards him. ॥ 2-87-6॥
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/87/5
    तदवस्थं तु भरतं शत्रुघ्नोऽनन्तरस्थितः । परिष्वज्य रुरोदोच्चैर्विसंज्ञश्शोककर्शितः ॥ २-८७-५tadavasthaM tu bharataM zatrughno'nantarasthitaH । pariSvajya rurodoccairvisaMjJazzokakarzitaH ॥ 2-87-5Seeing Bharata in that state, Satrughna who was standing close by, smitten with grief clasped him, cried loudly and fell senseless. ॥ 2-87-5॥