Hatharatnavali
Progress:21.4%
अष्टानां कुम्भकानां तु लक्षणं लक्ष्यते मया' I अपूर्वाधिकसिद्ध्यर्थ' कुम्भकानभ्यसेत्सुधीः ॥२-१॥
The characteristics of eight kumbhakas are being narrated by me. A wise should practise the kumbhakas to achieve amazing siddhis.
english translation
आठ कुम्भकों के लक्षण मैं बता रहा हूँ। बुद्धिमान को अद्भुत सिद्धियाँ प्राप्त करने के लिए कुम्भक का अभ्यास करना चाहिए।
hindi translation
aSTAnAM kumbhakAnAM tu lakSaNaM lakSyate mayA' I apUrvAdhikasiddhyartha' kumbhakAnabhyasetsudhIH ॥2-1॥
hk transliteration by Sanscriptअथवा विधिवत् प्राणसंयामैः नाडीचक्रे विशोधिते I सुषुम्नावदनं जित्वा सुखाद्विशति मारुतः ॥२-२॥
When the group of nāḍīs is purified through the prescribed practice of prāṇāyāma, prāṇa easily pierces the opening of susumnā and enters into it.
english translation
जब प्राणायाम के निर्धारित अभ्यास के माध्यम से नाड़ियों के समूह को शुद्ध किया जाता है, तो प्राण आसानी से सुषुम्ना के उद्घाटन को भेदकर उसमें प्रवेश कर जाता है।
hindi translation
athavA vidhivat prANasaMyAmaiH nADIcakre vizodhite I suSumnAvadanaM jitvA sukhAdvizati mArutaH ॥2-2॥
hk transliteration by Sanscriptमारुते मध्यमे जाते मनः स्थैर्य प्रजायते I मनसः सुस्थिरीभावः सैवावस्था मनोन्मनी ॥२-३॥
Mind becomes steady as the prāṇa moves into the middle path (i.e. susumna). This poised state of the mind is called manonmani.
english translation
जैसे ही प्राण मध्य मार्ग (अर्थात सुसुम्ना) में जाता है, मन स्थिर हो जाता है। मन की इस संतुलित अवस्था को मनोनमणि कहा जाता है।
hindi translation
mArute madhyame jAte manaH sthairya prajAyate I manasaH susthirIbhAvaH saivAvasthA manonmanI ॥2-3॥
hk transliteration by Sanscriptतत्सिद्धये विधानज्ञः सदा कुर्वीत कुम्भकान् I विचित्रकुम्भकाभ्यासाद्विचित्रां सिद्धिमाप्नुयात् ॥२-४॥
For attaining such a state (of manonmanī) the experts practise varieties of kumbhakas. Amazing results can be achieved by practising various kumbhakas.
english translation
ऐसी (मनोमणि की) अवस्था प्राप्त करने के लिए विशेषज्ञ विभिन्न प्रकार के कुम्भक का अभ्यास करते हैं। विभिन्न कुम्भक का अभ्यास करके आश्चर्यजनक परिणाम प्राप्त किये जा सकते हैं।
hindi translation
tatsiddhaye vidhAnajJaH sadA kurvIta kumbhakAn I vicitrakumbhakAbhyAsAdvicitrAM siddhimApnuyAt ॥2-4॥
hk transliteration by Sanscriptभस्त्रिका भ्रामरी सूर्यभेदोज्जायी च शीतली I मूर्च्छानामकसीत्कारं” केवल 'श्चाष्टकुम्भकाः I भुजंगकरणी चेति कुम्भका नवसंख्यकाः ॥२-५॥
Bhastrika, Bhramari, Suryabheda, Ujjayi, Sitali, Murccha, sitkara and Kevala are the eight kumbhakas. Bhujangakaraṇi is the ninth kumbhaka.
english translation
भस्त्रिका, भ्रामरी, सूर्यभेदा, उज्जायी, शीतली, मूर्छा, सीत्कारा और केवल ये आठ कुम्भक हैं। भुजंगकरणी नौवां कुम्भक है।
hindi translation
bhastrikA bhrAmarI sUryabhedojjAyI ca zItalI I mUrcchAnAmakasItkAraM” kevala 'zcASTakumbhakAH I bhujaMgakaraNI ceti kumbhakA navasaMkhyakAH ॥2-5॥
hk transliteration by SanscriptProgress:21.4%
अष्टानां कुम्भकानां तु लक्षणं लक्ष्यते मया' I अपूर्वाधिकसिद्ध्यर्थ' कुम्भकानभ्यसेत्सुधीः ॥२-१॥
The characteristics of eight kumbhakas are being narrated by me. A wise should practise the kumbhakas to achieve amazing siddhis.
english translation
आठ कुम्भकों के लक्षण मैं बता रहा हूँ। बुद्धिमान को अद्भुत सिद्धियाँ प्राप्त करने के लिए कुम्भक का अभ्यास करना चाहिए।
hindi translation
aSTAnAM kumbhakAnAM tu lakSaNaM lakSyate mayA' I apUrvAdhikasiddhyartha' kumbhakAnabhyasetsudhIH ॥2-1॥
hk transliteration by Sanscriptअथवा विधिवत् प्राणसंयामैः नाडीचक्रे विशोधिते I सुषुम्नावदनं जित्वा सुखाद्विशति मारुतः ॥२-२॥
When the group of nāḍīs is purified through the prescribed practice of prāṇāyāma, prāṇa easily pierces the opening of susumnā and enters into it.
english translation
जब प्राणायाम के निर्धारित अभ्यास के माध्यम से नाड़ियों के समूह को शुद्ध किया जाता है, तो प्राण आसानी से सुषुम्ना के उद्घाटन को भेदकर उसमें प्रवेश कर जाता है।
hindi translation
athavA vidhivat prANasaMyAmaiH nADIcakre vizodhite I suSumnAvadanaM jitvA sukhAdvizati mArutaH ॥2-2॥
hk transliteration by Sanscriptमारुते मध्यमे जाते मनः स्थैर्य प्रजायते I मनसः सुस्थिरीभावः सैवावस्था मनोन्मनी ॥२-३॥
Mind becomes steady as the prāṇa moves into the middle path (i.e. susumna). This poised state of the mind is called manonmani.
english translation
जैसे ही प्राण मध्य मार्ग (अर्थात सुसुम्ना) में जाता है, मन स्थिर हो जाता है। मन की इस संतुलित अवस्था को मनोनमणि कहा जाता है।
hindi translation
mArute madhyame jAte manaH sthairya prajAyate I manasaH susthirIbhAvaH saivAvasthA manonmanI ॥2-3॥
hk transliteration by Sanscriptतत्सिद्धये विधानज्ञः सदा कुर्वीत कुम्भकान् I विचित्रकुम्भकाभ्यासाद्विचित्रां सिद्धिमाप्नुयात् ॥२-४॥
For attaining such a state (of manonmanī) the experts practise varieties of kumbhakas. Amazing results can be achieved by practising various kumbhakas.
english translation
ऐसी (मनोमणि की) अवस्था प्राप्त करने के लिए विशेषज्ञ विभिन्न प्रकार के कुम्भक का अभ्यास करते हैं। विभिन्न कुम्भक का अभ्यास करके आश्चर्यजनक परिणाम प्राप्त किये जा सकते हैं।
hindi translation
tatsiddhaye vidhAnajJaH sadA kurvIta kumbhakAn I vicitrakumbhakAbhyAsAdvicitrAM siddhimApnuyAt ॥2-4॥
hk transliteration by Sanscriptभस्त्रिका भ्रामरी सूर्यभेदोज्जायी च शीतली I मूर्च्छानामकसीत्कारं” केवल 'श्चाष्टकुम्भकाः I भुजंगकरणी चेति कुम्भका नवसंख्यकाः ॥२-५॥
Bhastrika, Bhramari, Suryabheda, Ujjayi, Sitali, Murccha, sitkara and Kevala are the eight kumbhakas. Bhujangakaraṇi is the ninth kumbhaka.
english translation
भस्त्रिका, भ्रामरी, सूर्यभेदा, उज्जायी, शीतली, मूर्छा, सीत्कारा और केवल ये आठ कुम्भक हैं। भुजंगकरणी नौवां कुम्भक है।
hindi translation
bhastrikA bhrAmarI sUryabhedojjAyI ca zItalI I mUrcchAnAmakasItkAraM” kevala 'zcASTakumbhakAH I bhujaMgakaraNI ceti kumbhakA navasaMkhyakAH ॥2-5॥
hk transliteration by Sanscript