1.
वेदोत्पत्त्यध्यायः
Origin of Ayurveda
2.
शिष्योपनयनीयाध्यायः
Initiation of the pupil
3.
अध्ययनसंप्रदानीयाध्यायः
Classification of Ayurveda
4.
प्रभाषणीयाध्यायः
General explanations
5.
अग्रोपहरणीयाध्यायः
Preliminary measures
6.
ऋतुचर्याध्यायः
Different seasons of the year
7.
यन्त्रविध्यध्यायः
Surgical appliances
8.
शस्त्रावचारणीयाध्यायः
Surgical instruments
9.
योग्यासूत्रीयाध्यायः
Practical surgical instructions
10.
विशिखानुप्रवेशनीयाध्यायः
Qualifications of a physician
11.
क्षारपाकविध्यध्यायः
Alkaline cautery
12.
अग्निकर्मविध्यध्यायः
Thermal cautery
13.
जलौकावचारणीयाध्यायः
Usage of leeches
•
शोणितवर्णनीयाध्यायः
Description of blood
15.
दोषधातुमलक्षयवृद्धिविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of doshas
16.
कर्णव्यधबन्धविध्यध्यायः
Puncturing and Bandaging the ear
17.
आमपक्वैषणीयाध्यायः
Features of unripe and ripe swelling
18.
व्रणालेपनबन्धविध्यध्यायः
Poulticing and bandaging of wounds
19.
व्रणितोपासनीयाध्यायः
Care of the wounded
20.
हिताहितीयाध्यायः
Suitable and unsuitables for health
21.
व्रणप्रश्नाध्यायः
Questions concerning wounds
22.
व्रणास्रावविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of exudates of wounds
23.
कृत्याकृत्यविध्यध्यायः
Prognosis of wounds
24.
व्याधिसमुद्देशीयाध्यायः
Knowledge of diseases
25.
अष्टविधशस्त्रकर्मीयाध्यायः
Eight kinds of surgical operations
26.
प्रनष्टशल्यविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of foreign bodies
27.
शल्यापनयनीयाध्यायः
Removal of foreign bodies
28.
विपरीताविपरीतव्रणविज्ञानीयाध्यायः
Prognosis of wounds
29.
विपरीताविपरीतदूतशकुनस्वप्ननिदर्शनीयाध्यायः
Auspicious and inauspicious dreams
30.
पञ्चेन्द्रियार्थविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad sensory perceptions
31.
छायाविप्रतिपत्त्यध्यायः
Signs of Color and Fatal Prognosis
32.
स्वभावविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad nature of body parts fatal signs
33.
अवारणीयाध्यायः
Fatal Signs of Diseases
34.
युक्तसेनीयाध्यायः
Duties of army surgeon
35.
आतुरोपक्रमणीयाध्यायः
Examination of the patient
36.
भूमिप्रविभागविज्ञानीयाध्यायः
Kinds of land regions
37.
मिश्रकाध्यायः
Drugs of specific actions
38.
द्रव्यसंग्रहणीयाध्यायः
Groups of drugs
39.
संशोधनसंशमनीयाध्यायः
Purificatory and Palliative Drugs
40.
द्रव्यरसगुणवीर्यविपाकविज्ञानीयाध्यायः
Drugs and Their Properties
41.
द्रव्यविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of categories of drugs
42.
रसविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of tastes of drugs
43.
वमनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of emetic drugs
44.
विरेचनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of purgative drugs
45.
द्रवद्रव्यविध्यध्यायः
Knowledge of liquid substances
46.
अन्नपानविध्यध्यायः
Diet articles and regimen of diet
Progress:18.3%
अथातिप्रवृत्ते रोध्रमधुकप्रियङ्गुपत्तङ्गुपत्तङ्गगैरिकसर्जरसरसाञ्जनशाल्मलीपुष्पशङ्खशुक्तिमाषयवगोधूमचूर्णैः शनैः शनैर्व्रणमुखमवचूर्ण्याङ्गुल्यग्रेणावपीडयेत् सालसर्जार्जुनारिमेदमेषशृङ्गधवधन्वनत्वग्भि र्वा चूर्णिताभिः क्षौमेण वा ध्मापितेन समुद्रफेनलाक्षाचूर्णैर्वा, यथोक्तर्व्रणबन्धनद्रव्यैर्गाढं बध्नीयात्, शीताच्छादनभोजनागारैः शीतैः प्रदेहपरिषेकैश्चोपचरेत्, क्षारेणाग्निना वा दहेद्यथोक्तं, व्यधादनन्तरं तामेवातिप्रवृत्तां सिरां विध्येत्; काकोल्यादिक्वाथं वा शर्करामधुमधुरं पाययेत्, एणहरिणोरभ्रशशमहिषवराहाणां वा रुधिरं; क्षीरयूषरसैः सुस्निग्धैश्चाश्नीयात्; उपद्रवांश्च यथास्वमुपचरेत् ||३६||
sanskrit
In cases of excessive bleeding, treat the wound by gradually applying powders of Madhuka (Liquorice), Priyangu, Pattanga, Gairika (Red ochre), Sarja (resin), Anjana, Shalmali (silk cotton tree), Pushpa (flower), Shankha (conch shell), Shuktimasha (pearl), Vaga (creeper), Dhooma (smoke), and others. Gently apply these powders with your fingers and bind the wound firmly with them. You can use powder of sea foam, laccas, or cloth dipped in these substances for binding. For cooling and further treatment, use cold coverings, foods, and beverages, and apply cool washes. In cases of intense burning or irritation, use alkaline substances or fire. After treating the wound, if bleeding continues, cauterize the affected vein with appropriate substances like Kākolyādi decoction, or use sweetened medicated preparations like Sharbat (syrup) and milk. Also, ensure proper treatment of any complications.
english translation
अत्यधिक रक्तस्राव की स्थिति में, घाव पर धीरे-धीरे मधुक, प्रियंगु, पट्टंगु, गैरिक, सर्जा, अञ्जन, शाल्मली, पुष्प, शंख, शुक्तिमाष, वग, धूम आदि का चूर्ण लगाएं। इन चूर्णों को अंगुलियों से धीरे-धीरे घाव पर लगाकर अच्छे से बांधें। समुद्रफेन, लाक्षा या वस्त्र के साथ इन पदार्थों का उपयोग कर घाव को बांधें। ठंडा उपचार, भोजन, और ठंडी धुलाई का उपयोग करें। जलन या उत्तेजना के मामलों में क्षार या अग्नि का उपयोग करें। उपचार के बाद यदि रक्तस्राव जारी रहता है, तो उचित औषधियों जैसे काकोल्यादि क्वाथ, या मीठे औषधि जैसे शर्बत और दूध का उपयोग करें। साथ ही किसी भी जटिलता का उचित उपचार करें।
hindi translation
athAtipravRtte rodhramadhukapriyaGgupattaGgupattaGgagairikasarjarasarasAJjanazAlmalIpuSpazaGkhazuktimASayavagodhUmacUrNaiH zanaiH zanairvraNamukhamavacUrNyAGgulyagreNAvapIDayet sAlasarjArjunArimedameSazRGgadhavadhanvanatvagbhi rvA cUrNitAbhiH kSaumeNa vA dhmApitena samudraphenalAkSAcUrNairvA, yathoktarvraNabandhanadravyairgADhaM badhnIyAt, zItAcchAdanabhojanAgAraiH zItaiH pradehapariSekaizcopacaret, kSAreNAgninA vA dahedyathoktaM, vyadhAdanantaraM tAmevAtipravRttAM sirAM vidhyet; kAkolyAdikvAthaM vA zarkarAmadhumadhuraM pAyayet, eNahariNorabhrazazamahiSavarAhANAM vA rudhiraM; kSIrayUSarasaiH susnigdhaizcAznIyAt; upadravAMzca yathAsvamupacaret ||36||
hk transliteration by Sanscriptभवन्ति चात्र- धातुक्षयात् स्रुते रक्ते मन्दः सञ्जायतेऽनलः | पवनश्च परं कोपं याति तस्मात् प्रयत्नतः ||३७||
sanskrit
When the blood flows due to depletion of the body's vital elements, it leads to diminished digestive fire and increased anger in the wind element. Therefore, one should handle this condition with care.
english translation
धातुक्षय के कारण रक्त बहने से अग्नि मंद हो जाती है और वात अधिक आक्रामक हो जाता है। इसलिए, इस स्थिति का उपचार सावधानीपूर्वक किया जाना चाहिए।
hindi translation
bhavanti cAtra- dhAtukSayAt srute rakte mandaH saJjAyate'nalaH | pavanazca paraM kopaM yAti tasmAt prayatnataH ||37||
hk transliteration by Sanscriptतं नातिशीतैर्लघुभिः स्निग्धैः शोणितवर्धनैः | ईषदम्लैरनम्लैर्वा भोजनैः समुपाचरेत् ||३८||
sanskrit
The blood should be treated with moderately warm, light, and nourishing foods. It should be managed with either mildly sour or non-sour foods.
english translation
रक्त का उपचार मध्यम गरम, हल्के, और पौष्टिक आहार से किया जाना चाहिए। इसे थोड़े खट्टे या न खट्टे भोजन से प्रबंधित किया जाना चाहिए।
hindi translation
taM nAtizItairlaghubhiH snigdhaiH zoNitavardhanaiH | ISadamlairanamlairvA bhojanaiH samupAcaret ||38||
hk transliteration by Sanscriptचतुर्विधं यदेतद्धि रुधिरस्य निवारणम् | सन्धानं स्कन्दनं चैव पाचनं दहनं तथा ||३९||
sanskrit
Four methods for managing blood are: Sandhāna (application of stabilizing substances), Skandana (promoting circulation), Pācana (digestion or assimilation), Dahana (cauterization)
english translation
रक्त प्रबंधन के चार तरीके हैं: संधान (स्थिरता लाने के लिए पदार्थों का उपयोग), स्कन्दन (संचार को बढ़ाने के लिए), पाचन (पाचन या अवशोषण), दहन (जलन का उपयोग)।
hindi translation
caturvidhaM yadetaddhi rudhirasya nivAraNam | sandhAnaM skandanaM caiva pAcanaM dahanaM tathA ||39||
hk transliteration by Sanscriptव्रणं कषायः सन्धत्ते रक्तं स्कन्दयते हिमम् | तथा सम्पाचयेद्भस्म दाहः सङ्कोचयेत् सिराः ||४०||
sanskrit
The astringent heals wounds, the blood coagulates, and cold causes contraction. Ash helps in healing burns, and heat causes contraction.
english translation
कषाय व्रण को ठीक करता है, रक्त जम जाता है, और ठंड संकुचन पैदा करती है। भस्म जलन को ठीक करता है, और गर्मी संकुचन पैदा करती है।
hindi translation
vraNaM kaSAyaH sandhatte raktaM skandayate himam | tathA sampAcayedbhasma dAhaH saGkocayet sirAH ||40||
hk transliteration by SanscriptSushruta Samhita
Progress:18.3%
अथातिप्रवृत्ते रोध्रमधुकप्रियङ्गुपत्तङ्गुपत्तङ्गगैरिकसर्जरसरसाञ्जनशाल्मलीपुष्पशङ्खशुक्तिमाषयवगोधूमचूर्णैः शनैः शनैर्व्रणमुखमवचूर्ण्याङ्गुल्यग्रेणावपीडयेत् सालसर्जार्जुनारिमेदमेषशृङ्गधवधन्वनत्वग्भि र्वा चूर्णिताभिः क्षौमेण वा ध्मापितेन समुद्रफेनलाक्षाचूर्णैर्वा, यथोक्तर्व्रणबन्धनद्रव्यैर्गाढं बध्नीयात्, शीताच्छादनभोजनागारैः शीतैः प्रदेहपरिषेकैश्चोपचरेत्, क्षारेणाग्निना वा दहेद्यथोक्तं, व्यधादनन्तरं तामेवातिप्रवृत्तां सिरां विध्येत्; काकोल्यादिक्वाथं वा शर्करामधुमधुरं पाययेत्, एणहरिणोरभ्रशशमहिषवराहाणां वा रुधिरं; क्षीरयूषरसैः सुस्निग्धैश्चाश्नीयात्; उपद्रवांश्च यथास्वमुपचरेत् ||३६||
sanskrit
In cases of excessive bleeding, treat the wound by gradually applying powders of Madhuka (Liquorice), Priyangu, Pattanga, Gairika (Red ochre), Sarja (resin), Anjana, Shalmali (silk cotton tree), Pushpa (flower), Shankha (conch shell), Shuktimasha (pearl), Vaga (creeper), Dhooma (smoke), and others. Gently apply these powders with your fingers and bind the wound firmly with them. You can use powder of sea foam, laccas, or cloth dipped in these substances for binding. For cooling and further treatment, use cold coverings, foods, and beverages, and apply cool washes. In cases of intense burning or irritation, use alkaline substances or fire. After treating the wound, if bleeding continues, cauterize the affected vein with appropriate substances like Kākolyādi decoction, or use sweetened medicated preparations like Sharbat (syrup) and milk. Also, ensure proper treatment of any complications.
english translation
अत्यधिक रक्तस्राव की स्थिति में, घाव पर धीरे-धीरे मधुक, प्रियंगु, पट्टंगु, गैरिक, सर्जा, अञ्जन, शाल्मली, पुष्प, शंख, शुक्तिमाष, वग, धूम आदि का चूर्ण लगाएं। इन चूर्णों को अंगुलियों से धीरे-धीरे घाव पर लगाकर अच्छे से बांधें। समुद्रफेन, लाक्षा या वस्त्र के साथ इन पदार्थों का उपयोग कर घाव को बांधें। ठंडा उपचार, भोजन, और ठंडी धुलाई का उपयोग करें। जलन या उत्तेजना के मामलों में क्षार या अग्नि का उपयोग करें। उपचार के बाद यदि रक्तस्राव जारी रहता है, तो उचित औषधियों जैसे काकोल्यादि क्वाथ, या मीठे औषधि जैसे शर्बत और दूध का उपयोग करें। साथ ही किसी भी जटिलता का उचित उपचार करें।
hindi translation
athAtipravRtte rodhramadhukapriyaGgupattaGgupattaGgagairikasarjarasarasAJjanazAlmalIpuSpazaGkhazuktimASayavagodhUmacUrNaiH zanaiH zanairvraNamukhamavacUrNyAGgulyagreNAvapIDayet sAlasarjArjunArimedameSazRGgadhavadhanvanatvagbhi rvA cUrNitAbhiH kSaumeNa vA dhmApitena samudraphenalAkSAcUrNairvA, yathoktarvraNabandhanadravyairgADhaM badhnIyAt, zItAcchAdanabhojanAgAraiH zItaiH pradehapariSekaizcopacaret, kSAreNAgninA vA dahedyathoktaM, vyadhAdanantaraM tAmevAtipravRttAM sirAM vidhyet; kAkolyAdikvAthaM vA zarkarAmadhumadhuraM pAyayet, eNahariNorabhrazazamahiSavarAhANAM vA rudhiraM; kSIrayUSarasaiH susnigdhaizcAznIyAt; upadravAMzca yathAsvamupacaret ||36||
hk transliteration by Sanscriptभवन्ति चात्र- धातुक्षयात् स्रुते रक्ते मन्दः सञ्जायतेऽनलः | पवनश्च परं कोपं याति तस्मात् प्रयत्नतः ||३७||
sanskrit
When the blood flows due to depletion of the body's vital elements, it leads to diminished digestive fire and increased anger in the wind element. Therefore, one should handle this condition with care.
english translation
धातुक्षय के कारण रक्त बहने से अग्नि मंद हो जाती है और वात अधिक आक्रामक हो जाता है। इसलिए, इस स्थिति का उपचार सावधानीपूर्वक किया जाना चाहिए।
hindi translation
bhavanti cAtra- dhAtukSayAt srute rakte mandaH saJjAyate'nalaH | pavanazca paraM kopaM yAti tasmAt prayatnataH ||37||
hk transliteration by Sanscriptतं नातिशीतैर्लघुभिः स्निग्धैः शोणितवर्धनैः | ईषदम्लैरनम्लैर्वा भोजनैः समुपाचरेत् ||३८||
sanskrit
The blood should be treated with moderately warm, light, and nourishing foods. It should be managed with either mildly sour or non-sour foods.
english translation
रक्त का उपचार मध्यम गरम, हल्के, और पौष्टिक आहार से किया जाना चाहिए। इसे थोड़े खट्टे या न खट्टे भोजन से प्रबंधित किया जाना चाहिए।
hindi translation
taM nAtizItairlaghubhiH snigdhaiH zoNitavardhanaiH | ISadamlairanamlairvA bhojanaiH samupAcaret ||38||
hk transliteration by Sanscriptचतुर्विधं यदेतद्धि रुधिरस्य निवारणम् | सन्धानं स्कन्दनं चैव पाचनं दहनं तथा ||३९||
sanskrit
Four methods for managing blood are: Sandhāna (application of stabilizing substances), Skandana (promoting circulation), Pācana (digestion or assimilation), Dahana (cauterization)
english translation
रक्त प्रबंधन के चार तरीके हैं: संधान (स्थिरता लाने के लिए पदार्थों का उपयोग), स्कन्दन (संचार को बढ़ाने के लिए), पाचन (पाचन या अवशोषण), दहन (जलन का उपयोग)।
hindi translation
caturvidhaM yadetaddhi rudhirasya nivAraNam | sandhAnaM skandanaM caiva pAcanaM dahanaM tathA ||39||
hk transliteration by Sanscriptव्रणं कषायः सन्धत्ते रक्तं स्कन्दयते हिमम् | तथा सम्पाचयेद्भस्म दाहः सङ्कोचयेत् सिराः ||४०||
sanskrit
The astringent heals wounds, the blood coagulates, and cold causes contraction. Ash helps in healing burns, and heat causes contraction.
english translation
कषाय व्रण को ठीक करता है, रक्त जम जाता है, और ठंड संकुचन पैदा करती है। भस्म जलन को ठीक करता है, और गर्मी संकुचन पैदा करती है।
hindi translation
vraNaM kaSAyaH sandhatte raktaM skandayate himam | tathA sampAcayedbhasma dAhaH saGkocayet sirAH ||40||
hk transliteration by Sanscript