Sushruta Samhita

Progress:18.3%

अथातिप्रवृत्ते रोध्रमधुकप्रियङ्गुपत्तङ्गुपत्तङ्गगैरिकसर्जरसरसाञ्जनशाल्मलीपुष्पशङ्खशुक्तिमाषयवगोधूमचूर्णैः शनैः शनैर्व्रणमुखमवचूर्ण्याङ्गुल्यग्रेणावपीडयेत् सालसर्जार्जुनारिमेदमेषशृङ्गधवधन्वनत्वग्भि र्वा चूर्णिताभिः क्षौमेण वा ध्मापितेन समुद्रफेनलाक्षाचूर्णैर्वा, यथोक्तर्व्रणबन्धनद्रव्यैर्गाढं बध्नीयात्, शीताच्छादनभोजनागारैः शीतैः प्रदेहपरिषेकैश्चोपचरेत्, क्षारेणाग्निना वा दहेद्यथोक्तं, व्यधादनन्तरं तामेवातिप्रवृत्तां सिरां विध्येत्; काकोल्यादिक्वाथं वा शर्करामधुमधुरं पाययेत्, एणहरिणोरभ्रशशमहिषवराहाणां वा रुधिरं; क्षीरयूषरसैः सुस्निग्धैश्चाश्नीयात्; उपद्रवांश्च यथास्वमुपचरेत् ||३६||

sanskrit

In cases of excessive bleeding, treat the wound by gradually applying powders of Madhuka (Liquorice), Priyangu, Pattanga, Gairika (Red ochre), Sarja (resin), Anjana, Shalmali (silk cotton tree), Pushpa (flower), Shankha (conch shell), Shuktimasha (pearl), Vaga (creeper), Dhooma (smoke), and others. Gently apply these powders with your fingers and bind the wound firmly with them. You can use powder of sea foam, laccas, or cloth dipped in these substances for binding. For cooling and further treatment, use cold coverings, foods, and beverages, and apply cool washes. In cases of intense burning or irritation, use alkaline substances or fire. After treating the wound, if bleeding continues, cauterize the affected vein with appropriate substances like Kākolyādi decoction, or use sweetened medicated preparations like Sharbat (syrup) and milk. Also, ensure proper treatment of any complications.

english translation

अत्यधिक रक्तस्राव की स्थिति में, घाव पर धीरे-धीरे मधुक, प्रियंगु, पट्टंगु, गैरिक, सर्जा, अञ्जन, शाल्मली, पुष्प, शंख, शुक्तिमाष, वग, धूम आदि का चूर्ण लगाएं। इन चूर्णों को अंगुलियों से धीरे-धीरे घाव पर लगाकर अच्छे से बांधें। समुद्रफेन, लाक्षा या वस्त्र के साथ इन पदार्थों का उपयोग कर घाव को बांधें। ठंडा उपचार, भोजन, और ठंडी धुलाई का उपयोग करें। जलन या उत्तेजना के मामलों में क्षार या अग्नि का उपयोग करें। उपचार के बाद यदि रक्तस्राव जारी रहता है, तो उचित औषधियों जैसे काकोल्यादि क्वाथ, या मीठे औषधि जैसे शर्बत और दूध का उपयोग करें। साथ ही किसी भी जटिलता का उचित उपचार करें।

hindi translation

athAtipravRtte rodhramadhukapriyaGgupattaGgupattaGgagairikasarjarasarasAJjanazAlmalIpuSpazaGkhazuktimASayavagodhUmacUrNaiH zanaiH zanairvraNamukhamavacUrNyAGgulyagreNAvapIDayet sAlasarjArjunArimedameSazRGgadhavadhanvanatvagbhi rvA cUrNitAbhiH kSaumeNa vA dhmApitena samudraphenalAkSAcUrNairvA, yathoktarvraNabandhanadravyairgADhaM badhnIyAt, zItAcchAdanabhojanAgAraiH zItaiH pradehapariSekaizcopacaret, kSAreNAgninA vA dahedyathoktaM, vyadhAdanantaraM tAmevAtipravRttAM sirAM vidhyet; kAkolyAdikvAthaM vA zarkarAmadhumadhuraM pAyayet, eNahariNorabhrazazamahiSavarAhANAM vA rudhiraM; kSIrayUSarasaiH susnigdhaizcAznIyAt; upadravAMzca yathAsvamupacaret ||36||

hk transliteration by Sanscript

भवन्ति चात्र- धातुक्षयात् स्रुते रक्ते मन्दः सञ्जायतेऽनलः | पवनश्च परं कोपं याति तस्मात् प्रयत्नतः ||३७||

sanskrit

When the blood flows due to depletion of the body's vital elements, it leads to diminished digestive fire and increased anger in the wind element. Therefore, one should handle this condition with care.

english translation

धातुक्षय के कारण रक्त बहने से अग्नि मंद हो जाती है और वात अधिक आक्रामक हो जाता है। इसलिए, इस स्थिति का उपचार सावधानीपूर्वक किया जाना चाहिए।

hindi translation

bhavanti cAtra- dhAtukSayAt srute rakte mandaH saJjAyate'nalaH | pavanazca paraM kopaM yAti tasmAt prayatnataH ||37||

hk transliteration by Sanscript

तं नातिशीतैर्लघुभिः स्निग्धैः शोणितवर्धनैः | ईषदम्लैरनम्लैर्वा भोजनैः समुपाचरेत् ||३८||

sanskrit

The blood should be treated with moderately warm, light, and nourishing foods. It should be managed with either mildly sour or non-sour foods.

english translation

रक्त का उपचार मध्यम गरम, हल्के, और पौष्टिक आहार से किया जाना चाहिए। इसे थोड़े खट्टे या न खट्टे भोजन से प्रबंधित किया जाना चाहिए।

hindi translation

taM nAtizItairlaghubhiH snigdhaiH zoNitavardhanaiH | ISadamlairanamlairvA bhojanaiH samupAcaret ||38||

hk transliteration by Sanscript

चतुर्विधं यदेतद्धि रुधिरस्य निवारणम् | सन्धानं स्कन्दनं चैव पाचनं दहनं तथा ||३९||

sanskrit

Four methods for managing blood are: Sandhāna (application of stabilizing substances), Skandana (promoting circulation), Pācana (digestion or assimilation), Dahana (cauterization)

english translation

रक्त प्रबंधन के चार तरीके हैं: संधान (स्थिरता लाने के लिए पदार्थों का उपयोग), स्कन्दन (संचार को बढ़ाने के लिए), पाचन (पाचन या अवशोषण), दहन (जलन का उपयोग)।

hindi translation

caturvidhaM yadetaddhi rudhirasya nivAraNam | sandhAnaM skandanaM caiva pAcanaM dahanaM tathA ||39||

hk transliteration by Sanscript

व्रणं कषायः सन्धत्ते रक्तं स्कन्दयते हिमम् | तथा सम्पाचयेद्भस्म दाहः सङ्कोचयेत् सिराः ||४०||

sanskrit

The astringent heals wounds, the blood coagulates, and cold causes contraction. Ash helps in healing burns, and heat causes contraction.

english translation

कषाय व्रण को ठीक करता है, रक्त जम जाता है, और ठंड संकुचन पैदा करती है। भस्म जलन को ठीक करता है, और गर्मी संकुचन पैदा करती है।

hindi translation

vraNaM kaSAyaH sandhatte raktaM skandayate himam | tathA sampAcayedbhasma dAhaH saGkocayet sirAH ||40||

hk transliteration by Sanscript