1.
वेदोत्पत्त्यध्यायः
Origin of Ayurveda
2.
शिष्योपनयनीयाध्यायः
Initiation of the pupil
3.
अध्ययनसंप्रदानीयाध्यायः
Classification of Ayurveda
4.
प्रभाषणीयाध्यायः
General explanations
5.
अग्रोपहरणीयाध्यायः
Preliminary measures
6.
ऋतुचर्याध्यायः
Different seasons of the year
7.
यन्त्रविध्यध्यायः
Surgical appliances
8.
शस्त्रावचारणीयाध्यायः
Surgical instruments
9.
योग्यासूत्रीयाध्यायः
Practical surgical instructions
10.
विशिखानुप्रवेशनीयाध्यायः
Qualifications of a physician
11.
क्षारपाकविध्यध्यायः
Alkaline cautery
12.
अग्निकर्मविध्यध्यायः
Thermal cautery
13.
जलौकावचारणीयाध्यायः
Usage of leeches
•
शोणितवर्णनीयाध्यायः
Description of blood
15.
दोषधातुमलक्षयवृद्धिविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of doshas
16.
कर्णव्यधबन्धविध्यध्यायः
Puncturing and Bandaging the ear
17.
आमपक्वैषणीयाध्यायः
Features of unripe and ripe swelling
18.
व्रणालेपनबन्धविध्यध्यायः
Poulticing and bandaging of wounds
19.
व्रणितोपासनीयाध्यायः
Care of the wounded
20.
हिताहितीयाध्यायः
Suitable and unsuitables for health
21.
व्रणप्रश्नाध्यायः
Questions concerning wounds
22.
व्रणास्रावविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of exudates of wounds
23.
कृत्याकृत्यविध्यध्यायः
Prognosis of wounds
24.
व्याधिसमुद्देशीयाध्यायः
Knowledge of diseases
25.
अष्टविधशस्त्रकर्मीयाध्यायः
Eight kinds of surgical operations
26.
प्रनष्टशल्यविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of foreign bodies
27.
शल्यापनयनीयाध्यायः
Removal of foreign bodies
28.
विपरीताविपरीतव्रणविज्ञानीयाध्यायः
Prognosis of wounds
29.
विपरीताविपरीतदूतशकुनस्वप्ननिदर्शनीयाध्यायः
Auspicious and inauspicious dreams
30.
पञ्चेन्द्रियार्थविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad sensory perceptions
31.
छायाविप्रतिपत्त्यध्यायः
Signs of Color and Fatal Prognosis
32.
स्वभावविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad nature of body parts fatal signs
33.
अवारणीयाध्यायः
Fatal Signs of Diseases
34.
युक्तसेनीयाध्यायः
Duties of army surgeon
35.
आतुरोपक्रमणीयाध्यायः
Examination of the patient
36.
भूमिप्रविभागविज्ञानीयाध्यायः
Kinds of land regions
37.
मिश्रकाध्यायः
Drugs of specific actions
38.
द्रव्यसंग्रहणीयाध्यायः
Groups of drugs
39.
संशोधनसंशमनीयाध्यायः
Purificatory and Palliative Drugs
40.
द्रव्यरसगुणवीर्यविपाकविज्ञानीयाध्यायः
Drugs and Their Properties
41.
द्रव्यविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of categories of drugs
42.
रसविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of tastes of drugs
43.
वमनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of emetic drugs
44.
विरेचनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of purgative drugs
45.
द्रवद्रव्यविध्यध्यायः
Knowledge of liquid substances
46.
अन्नपानविध्यध्यायः
Diet articles and regimen of diet
Progress:18.1%
तस्मान्न शीते नात्युष्णे नास्विन्ने नातितापिते | यवागूं प्रति पीतस्य शोणितं मोक्षयेद्भिषक् ||३१||
sanskrit
The physician should not drain blood in excessively cold, excessively hot, or excessively moist conditions. Blood should be removed only after consuming barley gruel.
english translation
चिकित्सक को अत्यधिक ठंडे, अत्यधिक गर्म, या अत्यधिक नम परिस्थितियों में रक्त नहीं निकालना चाहिए। रक्त केवल जौ के काढ़े का सेवन करने के बाद निकाला जाना चाहिए।
hindi translation
tasmAnna zIte nAtyuSNe nAsvinne nAtitApite | yavAgUM prati pItasya zoNitaM mokSayedbhiSak ||31||
hk transliteration by Sanscriptसम्यग्गत्वा यदा रक्तं स्वयमेवावतिष्ठते | शुद्धं तदा विजानीयात् सम्यग्विस्रावितं च तत् ||३२||
sanskrit
When blood stays in a proper state by itself, it should be considered pure; thus, it should be understood as having been properly drained.
english translation
जब रक्त उचित स्थिति में स्वयं ही रहता है, तब इसे शुद्ध माना जाना चाहिए; इस प्रकार, इसे सही तरीके से निकाले गए रक्त के रूप में समझना चाहिए।
hindi translation
samyaggatvA yadA raktaM svayamevAvatiSThate | zuddhaM tadA vijAnIyAt samyagvisrAvitaM ca tat ||32||
hk transliteration by Sanscriptलाघवं वेदनाशान्तिर्व्याघेर्वेगपरिक्षयः | सम्यग्विस्राविते लिङ्गं प्रसादो मनसस्तथा ||३३||
sanskrit
Lightness, relief from pain, decrease in the speed of the disease, and satisfaction of the mind are signs of proper drainage.
english translation
हल्कापन, वेदना से राहत, रोग की गति में कमी, और मन की संतोषजनक स्थिति ये सभी सही तरीके से निकाले जाने के लक्षण हैं।
hindi translation
lAghavaM vedanAzAntirvyAghervegaparikSayaH | samyagvisrAvite liGgaM prasAdo manasastathA ||33||
hk transliteration by Sanscriptत्वग्दोषा ग्रन्थयः शोफा रोगाः शोणितजाश्च ये | रक्तमोक्षणशीलानां न भवन्ति कदाचन ||३४||
sanskrit
Skin disorders, nodules, swelling, and diseases caused by blood do not occur in those who regularly perform bloodletting.
english translation
त्वचा के दोष, ग्रंथियां, सूजन, और रक्त के कारण होने वाली बीमारियाँ उन लोगों में नहीं होतीं जो नियमित रूप से रक्तस्राव करते हैं।
hindi translation
tvagdoSA granthayaH zophA rogAH zoNitajAzca ye | raktamokSaNazIlAnAM na bhavanti kadAcana ||34||
hk transliteration by Sanscriptअथ खल्वप्रवर्तमाने रक्ते एलाशीतशिवकुष्ठतगरपाठाभद्रदारुविडङ्गचित्रकत्रिकटुकागारधूमहरिद्रार्काङ्कुरनक्तमालफलैर्यथालाभं त्रिभिश्चतुर्भिः समस्तैर्वा चूर्णीकृतैर्लवणतैलप्रगाढैर्व्रणमुखमवघर्षयेत्, एवं सम्यक् प्रवर्तते ||३५||
sanskrit
When bloodletting is actively occurring, the wound should be treated with powders of Ela (cardamom), Shita (cold), Shivakushtha, Tagara, Patha, Abhaya, Daruvidanga, Chitraka, Trikatu, and such substances as Agara, Dhuma (smoke), Haridra (turmeric), Arka (milkweed), Ankur (germinated seeds), Naktamala (Bignonia), and fruit of these herbs. Apply these powders mixed with salt and oil, and rub them on the wound to facilitate proper healing.
english translation
जब रक्तस्राव सक्रिय हो रहा हो, तो घाव को इलायची, ठंडा, शिवकुष्ठ, तगर, पथा, अभय, दारूविडंग, चित्रक, त्रिकटू, आगर, धूम (धुआं), हरिद्रा, अर्क, अंकुर, नक्तमाला और इन औषधियों के फलों के चूर्ण से इलाज करें। इन चूर्णों को नमक और तेल के साथ मिलाकर घाव पर रगड़ें ताकि उचित उपचार हो सके।
hindi translation
atha khalvapravartamAne rakte elAzItazivakuSThatagarapAThAbhadradAruviDaGgacitrakatrikaTukAgAradhUmaharidrArkAGkuranaktamAlaphalairyathAlAbhaM tribhizcaturbhiH samastairvA cUrNIkRtairlavaNatailapragADhairvraNamukhamavagharSayet, evaM samyak pravartate ||35||
hk transliteration by SanscriptSushruta Samhita
Progress:18.1%
तस्मान्न शीते नात्युष्णे नास्विन्ने नातितापिते | यवागूं प्रति पीतस्य शोणितं मोक्षयेद्भिषक् ||३१||
sanskrit
The physician should not drain blood in excessively cold, excessively hot, or excessively moist conditions. Blood should be removed only after consuming barley gruel.
english translation
चिकित्सक को अत्यधिक ठंडे, अत्यधिक गर्म, या अत्यधिक नम परिस्थितियों में रक्त नहीं निकालना चाहिए। रक्त केवल जौ के काढ़े का सेवन करने के बाद निकाला जाना चाहिए।
hindi translation
tasmAnna zIte nAtyuSNe nAsvinne nAtitApite | yavAgUM prati pItasya zoNitaM mokSayedbhiSak ||31||
hk transliteration by Sanscriptसम्यग्गत्वा यदा रक्तं स्वयमेवावतिष्ठते | शुद्धं तदा विजानीयात् सम्यग्विस्रावितं च तत् ||३२||
sanskrit
When blood stays in a proper state by itself, it should be considered pure; thus, it should be understood as having been properly drained.
english translation
जब रक्त उचित स्थिति में स्वयं ही रहता है, तब इसे शुद्ध माना जाना चाहिए; इस प्रकार, इसे सही तरीके से निकाले गए रक्त के रूप में समझना चाहिए।
hindi translation
samyaggatvA yadA raktaM svayamevAvatiSThate | zuddhaM tadA vijAnIyAt samyagvisrAvitaM ca tat ||32||
hk transliteration by Sanscriptलाघवं वेदनाशान्तिर्व्याघेर्वेगपरिक्षयः | सम्यग्विस्राविते लिङ्गं प्रसादो मनसस्तथा ||३३||
sanskrit
Lightness, relief from pain, decrease in the speed of the disease, and satisfaction of the mind are signs of proper drainage.
english translation
हल्कापन, वेदना से राहत, रोग की गति में कमी, और मन की संतोषजनक स्थिति ये सभी सही तरीके से निकाले जाने के लक्षण हैं।
hindi translation
lAghavaM vedanAzAntirvyAghervegaparikSayaH | samyagvisrAvite liGgaM prasAdo manasastathA ||33||
hk transliteration by Sanscriptत्वग्दोषा ग्रन्थयः शोफा रोगाः शोणितजाश्च ये | रक्तमोक्षणशीलानां न भवन्ति कदाचन ||३४||
sanskrit
Skin disorders, nodules, swelling, and diseases caused by blood do not occur in those who regularly perform bloodletting.
english translation
त्वचा के दोष, ग्रंथियां, सूजन, और रक्त के कारण होने वाली बीमारियाँ उन लोगों में नहीं होतीं जो नियमित रूप से रक्तस्राव करते हैं।
hindi translation
tvagdoSA granthayaH zophA rogAH zoNitajAzca ye | raktamokSaNazIlAnAM na bhavanti kadAcana ||34||
hk transliteration by Sanscriptअथ खल्वप्रवर्तमाने रक्ते एलाशीतशिवकुष्ठतगरपाठाभद्रदारुविडङ्गचित्रकत्रिकटुकागारधूमहरिद्रार्काङ्कुरनक्तमालफलैर्यथालाभं त्रिभिश्चतुर्भिः समस्तैर्वा चूर्णीकृतैर्लवणतैलप्रगाढैर्व्रणमुखमवघर्षयेत्, एवं सम्यक् प्रवर्तते ||३५||
sanskrit
When bloodletting is actively occurring, the wound should be treated with powders of Ela (cardamom), Shita (cold), Shivakushtha, Tagara, Patha, Abhaya, Daruvidanga, Chitraka, Trikatu, and such substances as Agara, Dhuma (smoke), Haridra (turmeric), Arka (milkweed), Ankur (germinated seeds), Naktamala (Bignonia), and fruit of these herbs. Apply these powders mixed with salt and oil, and rub them on the wound to facilitate proper healing.
english translation
जब रक्तस्राव सक्रिय हो रहा हो, तो घाव को इलायची, ठंडा, शिवकुष्ठ, तगर, पथा, अभय, दारूविडंग, चित्रक, त्रिकटू, आगर, धूम (धुआं), हरिद्रा, अर्क, अंकुर, नक्तमाला और इन औषधियों के फलों के चूर्ण से इलाज करें। इन चूर्णों को नमक और तेल के साथ मिलाकर घाव पर रगड़ें ताकि उचित उपचार हो सके।
hindi translation
atha khalvapravartamAne rakte elAzItazivakuSThatagarapAThAbhadradAruviDaGgacitrakatrikaTukAgAradhUmaharidrArkAGkuranaktamAlaphalairyathAlAbhaM tribhizcaturbhiH samastairvA cUrNIkRtairlavaNatailapragADhairvraNamukhamavagharSayet, evaM samyak pravartate ||35||
hk transliteration by Sanscript