1.
सर्वभूतचिन्ताशारीरम्
The science of being in general
2.
शुक्रशोणितशुद्धिशारीरम्
The purification of semen and cataminal fluid
3.
गर्भावक्रान्तिशारीरम्
Pregnancy
4.
गर्भव्याकरणशारीरम्
The development of a fetus in the womb
5.
शरीरसंख्याव्याकरणशारीरम्
The anatomy of the human body
6.
प्रत्येकमर्मनिर्देशशारीरम्
The Marmas (vital parts of the body)
7.
सिरावर्णविभक्तिशारीरम्
Description of Sira (vascular system)
•
सिराव्यधविधिशारीरम्
The method of Venesection
9.
धमनीव्याकरणशारीरम्
The description of the arteries, nerves and ducts
10.
गर्भिणीव्याकरणशारीरम्
The nursing and management of pregnant women
Progress:78.9%
बलिनो बहुदोषस्य वयःस्थस्य शरीरिणः | परं प्रमाणमिच्छन्ति प्रस्थं शोणितमोक्षणे ||१६||
sanskrit
Strong individuals with multiple doshas and of mature age desire a measured quantity for the expulsion of blood.
english translation
hindi translation
balino bahudoSasya vayaHsthasya zarIriNaH | paraM pramANamicchanti prasthaM zoNitamokSaNe ||16||
hk transliteration
तत्र पाददाहपादहर्षचिप्पविसर्पवातशोणितवातकण्टकविचर्चिकापाददारीप्रभृतिषु क्षिप्रमर्मण उपरिष्ठाद् द्व्यङ्गुले व्रीहिमुखेन सिरां विध्येत्, श्लीपदे तच्चिकित्सिते यथा वक्ष्यते, क्रोष्टुकशिरः- खञ्जपङ्गुलवातवेदनासु जङ्घायां गुल्फस्योपरि चतुरङ्गुले, अपच्यामिन्द्रबस्तेरधस्ताद् द्व्यङ्गुले, जानुसन्धेरुपर्यधो वा चतुरङ्गुले गृध्रस्यां, ऊरुमूलसंश्रितां गलगण्डे, एतेनेतरसक्थि बाहू च व्याख्यातौ; विशेषतस्तु वामबाहौ कूर्परसन्धेरभ्यन्तरतो बाहुमध्ये प्लीह्नि कनिष्ठिकानामिकयोर्मध्ये वा, एवं दक्षिणबाहौ यकृद्दाल्ये (कफोदरे च,) एतामेव च कासश्वासयोरप्यादिशन्ति, गृध्रस्यामिव विश्वाच्यां, श्रोणिं प्रति समन्ताद् द्व्यङ्गुले प्रवाहिकायां शूलिन्यां, परिवर्तिकोपदंशशूकदोषशुक्रव्यापत्सु मेढ्रमध्ये, (वृषणयोः पार्श्वे मूत्रवृद्ध्यां, नाभेरधश्चतुरङ्गुले सेवन्या वामपार्श्वे दकोदरे ,) वामपार्श्वे कक्षास्तनयोरन्तरेऽन्तर्विद्रधौ पार्श्वशूले च, बाहुशोषावबाहुकयोरप्येके वदन्त्यंसयोरन्तरे, त्रिकसन्धिमध्यगतां तृतीयके, अधःस्कन्धसन्धिगतामन्यतरपार्श्वसंस्थितां चतुर्थके, हनुसन्धिमध्यगतामपस्मारे, शङ्खकेशान्तसन्धिगतामुरोऽपाङ्गललाटेषु चोन्मादे, जिह्वारोगेष्वधोजिह्वायां दन्तव्याधिषु च, तालुनि तालव्येषु, कर्णयोरुपरि समन्तात् कर्णशूले तद्रोगेषु च, गन्धाग्रहणे नासारोगेषु च नासाग्रे, तिमिराक्षिपाकप्रभृतिष्वक्ष्यामयेषूपनासिके लालाट्यामपाङ्ग्यां वा, एता एव शिरोरोगाधिमन्थप्रभृतिषु रोगेष्विति ||१७||
sanskrit
In cases of foot pain, foot cramps, swelling, and conditions related to blood vata, as well as other specified disorders, the needle should be applied to the upper part of the two fingers using rice as the point. For treating Shlipada, as will be described later, the procedure involves the head, the leg, the ankle, and specific points mentioned. These points are also applied for pain in the groin and regions of the body as indicated. Particularly in the left arm, at the elbow joint, the middle of the arm, and the little and ring fingers. Similarly, for the right arm at the kidney area, also for cough and breathing disorders. They are also mentioned for the regions near the groin, for flow of the menstrual cycle, pain in the bladder, at the navel, or in the lower part of the left side, the armpit or between the breasts. There are also points for certain conditions like sciatica, between the ribs, at the shoulder joint, the knee joint, in the lower abdomen, at the trachea, at the collarbone, and for various jaw disorders, teeth problems, and more. These points should be referenced for different head-related ailments and other related diseases.
english translation
hindi translation
tatra pAdadAhapAdaharSacippavisarpavAtazoNitavAtakaNTakavicarcikApAdadArIprabhRtiSu kSipramarmaNa upariSThAd dvyaGgule vrIhimukhena sirAM vidhyet, zlIpade taccikitsite yathA vakSyate, kroSTukaziraH- khaJjapaGgulavAtavedanAsu jaGghAyAM gulphasyopari caturaGgule, apacyAmindrabasteradhastAd dvyaGgule, jAnusandheruparyadho vA caturaGgule gRdhrasyAM, UrumUlasaMzritAM galagaNDe, etenetarasakthi bAhU ca vyAkhyAtau; vizeSatastu vAmabAhau kUrparasandherabhyantarato bAhumadhye plIhni kaniSThikAnAmikayormadhye vA, evaM dakSiNabAhau yakRddAlye (kaphodare ca,) etAmeva ca kAsazvAsayorapyAdizanti, gRdhrasyAmiva vizvAcyAM, zroNiM prati samantAd dvyaGgule pravAhikAyAM zUlinyAM, parivartikopadaMzazUkadoSazukravyApatsu meDhramadhye, (vRSaNayoH pArzve mUtravRddhyAM, nAbheradhazcaturaGgule sevanyA vAmapArzve dakodare ,) vAmapArzve kakSAstanayorantare'ntarvidradhau pArzvazUle ca, bAhuzoSAvabAhukayorapyeke vadantyaMsayorantare, trikasandhimadhyagatAM tRtIyake, adhaHskandhasandhigatAmanyatarapArzvasaMsthitAM caturthake, hanusandhimadhyagatAmapasmAre, zaGkhakezAntasandhigatAmuro'pAGgalalATeSu conmAde, jihvArogeSvadhojihvAyAM dantavyAdhiSu ca, tAluni tAlavyeSu, karNayorupari samantAt karNazUle tadrogeSu ca, gandhAgrahaNe nAsArogeSu ca nAsAgre, timirAkSipAkaprabhRtiSvakSyAmayeSUpanAsike lAlATyAmapAGgyAM vA, etA eva zirorogAdhimanthaprabhRtiSu rogeSviti ||17||
hk transliteration
दुष्टव्यधा विंशतिः- दुर्विद्धाऽतिविद्वा कुञ्चिता पिच्चिता कुट्टिताऽप्रस्रुताऽत्युदीर्णाऽन्ते विद्धा परिशुष्का कूणिता वेपिताऽनुत्थितविद्धा शस्त्रहता तिर्यग्विद्धाविद्धाऽव्यध्या विद्रुता धेनुका पुनः पुनर्विद्धा सिरास्नाय्वस्थिसन्धिमर्मसु चेति ||१८||
sanskrit
The twenty types of troublesome pain include: 1. Durviddhaa (hard to pierce), 2. Atividdhaa (pierced excessively), 3. Kunchitaa (bent or twisted), 4. Pichchitaa (sticky), 5. Kuttitaa (bruised), 6. Aprasrutaa (not flowing), 7. Atyudhiirnaa (excessively deep), 8. Anthe viddhaa (pierced internally), 9. Parishushkaa (dried up), 10. Kooneetaa (with irregular edges), 11. Vepitaa (shaking), 12. Anutthita viddhaa (pierced in the wrong place), 13. Shastrahataa (injured by a weapon), 14. Tirya gviddhaa (pierced obliquely), 15. Aviyadhyaa (unpierced), 16. Vidruitaa (moving), 17. Dhenukaa (sudden onset), 18. Punah punar viddhaa (pierced repeatedly), 19. Sira asnaay (in blood vessels), 20. Asthi sandhi marmasu (in joint and vital points).
english translation
hindi translation
duSTavyadhA viMzatiH- durviddhA'tividvA kuJcitA piccitA kuTTitA'prasrutA'tyudIrNA'nte viddhA parizuSkA kUNitA vepitA'nutthitaviddhA zastrahatA tiryagviddhAviddhA'vyadhyA vidrutA dhenukA punaH punarviddhA sirAsnAyvasthisandhimarmasu ceti ||18||
hk transliteration
तत्र या सूक्ष्मशस्त्रविद्धाऽव्यक्तमसृक् स्रवति रुजाशोफवती च सा दुर्विद्धा, प्रमाणातिरिक्तविद्धायामन्तः प्रविशति शोणितं शोणितातिप्रवृत्तिर्वा साऽतिविद्धा, कुञ्चितायामप्येवं, कुण्ठशस्त्रप्रमथिता पृथुलीभावमापन्ना पिच्चिता, अनासादिता पुनः पुनरन्तयोश्च बहुशः शस्त्राभिहता कुट्टिता, शीतभयमूर्च्छाभिरप्रवृत्तशोणिता अप्रस्रुता, तीक्ष्णमहामुखशस्त्रविद्धाऽत्युदीर्णा, अल्परक्तस्राविण्यन्तेविद्धा, क्षीणशोणितस्यानिलपूर्णा परिशुष्का, चतुर्भागासादिता किञ्चित्प्रवृत्तशोणिता कूणिता, दुःस्थानबन्धनाद्वेपमानायाः शोणितसम्मोहो भवति सा वेपिता, अनुत्थितविद्धायामप्येवं, छिन्नाऽतिप्रवृत्तशोणिता क्रियासङ्गकरी शस्त्रहता, तिर्यक्प्रणिहितशस्त्रा किञ्चिच्छेषा तिर्यग्विद्धा, बहुशः क्षता हीनशस्त्रप्रणिधानेनाविद्धा, अशस्त्रकृत्या अव्यध्या, अनवस्थितविद्धा विद्रुता, प्रदेशस्य बहुशोऽवघट्टनादारोहद्व्यधा मुहुर्मुहुः शोणितस्रावा धेनुका, सूक्ष्मशस्त्रव्यधनाद्बहुशो भिन्ना पुनः पुनर्विद्धा, स्नाय्वस्थिसिरासन्धिमर्मसु विद्धा रुजां शोफं वैकल्यं मरणं चापादयति ||१९||
sanskrit
Among the types of pain caused by subtle weapons: 1. Durviddhaa (hard to pierce) is that which causes an unclear discharge, accompanied by pain and swelling. 2. Atividdhaa (excessively pierced) is when blood enters deeply, leading to excessive bleeding or discharge. 3. Kunchitaa (bent) may be similar; it becomes sticky when injured by blunt instruments and swells. 4. Aprasrutaa (not flowing) results from repeated injuries and leads to a swelling that is cold and fear-inducing. 5. Atyudhiirnaa (excessively deep) is a sharp piercing from a strong weapon. 6. Anthe viddhaa (pierced internally) may lead to faint blood flow and may be dry. 7. Kooneetaa (with irregular edges) refers to slightly flowing blood that has a rugged edge. 8. Vepitaa (shaking) occurs due to pain caused by improper binding, leading to a state of confusion. 9. Anutthita viddhaa (pierced in the wrong place) may lead to excessive bleeding or restrictions that are easily disrupted. 10. Tiryag viddhaa (pierced obliquely) refers to a slight remaining injury from an improper cut. 11. Aviyadhyaa (unpierced) can occur from excessive attacks or blows. 12. Vidruitaa (moving) is due to frequent impact on a specific area, leading to repeated blood flow. 13. Dhenukaa (sudden onset) may refer to repeated injuries in areas of blood vessels, causing pain, swelling, imbalance, and even death.
english translation
hindi translation
tatra yA sUkSmazastraviddhA'vyaktamasRk sravati rujAzophavatI ca sA durviddhA, pramANAtiriktaviddhAyAmantaH pravizati zoNitaM zoNitAtipravRttirvA sA'tividdhA, kuJcitAyAmapyevaM, kuNThazastrapramathitA pRthulIbhAvamApannA piccitA, anAsAditA punaH punarantayozca bahuzaH zastrAbhihatA kuTTitA, zItabhayamUrcchAbhirapravRttazoNitA aprasrutA, tIkSNamahAmukhazastraviddhA'tyudIrNA, alparaktasrAviNyanteviddhA, kSINazoNitasyAnilapUrNA parizuSkA, caturbhAgAsAditA kiJcitpravRttazoNitA kUNitA, duHsthAnabandhanAdvepamAnAyAH zoNitasammoho bhavati sA vepitA, anutthitaviddhAyAmapyevaM, chinnA'tipravRttazoNitA kriyAsaGgakarI zastrahatA, tiryakpraNihitazastrA kiJciccheSA tiryagviddhA, bahuzaH kSatA hInazastrapraNidhAnenAviddhA, azastrakRtyA avyadhyA, anavasthitaviddhA vidrutA, pradezasya bahuzo'vaghaTTanAdArohadvyadhA muhurmuhuH zoNitasrAvA dhenukA, sUkSmazastravyadhanAdbahuzo bhinnA punaH punarviddhA, snAyvasthisirAsandhimarmasu viddhA rujAM zophaM vaikalyaM maraNaM cApAdayati ||19||
hk transliteration
भवन्ति चात्र- सिरासु शिक्षितो नास्ति चला ह्येताः स्वभावतः | मत्स्यवत् परिवर्तन्ते तस्माद्यत्नेन ताडयेत् ||२०||
sanskrit
It is stated here: 1. In the vessels, there is no inherent motion; they are naturally static. 2. They can shift like fish, so they must be struck with care.
english translation
hindi translation
bhavanti cAtra- sirAsu zikSito nAsti calA hyetAH svabhAvataH | matsyavat parivartante tasmAdyatnena tADayet ||20||
hk transliteration
Sushruta Samhita
Progress:78.9%
बलिनो बहुदोषस्य वयःस्थस्य शरीरिणः | परं प्रमाणमिच्छन्ति प्रस्थं शोणितमोक्षणे ||१६||
sanskrit
Strong individuals with multiple doshas and of mature age desire a measured quantity for the expulsion of blood.
english translation
hindi translation
balino bahudoSasya vayaHsthasya zarIriNaH | paraM pramANamicchanti prasthaM zoNitamokSaNe ||16||
hk transliteration
तत्र पाददाहपादहर्षचिप्पविसर्पवातशोणितवातकण्टकविचर्चिकापाददारीप्रभृतिषु क्षिप्रमर्मण उपरिष्ठाद् द्व्यङ्गुले व्रीहिमुखेन सिरां विध्येत्, श्लीपदे तच्चिकित्सिते यथा वक्ष्यते, क्रोष्टुकशिरः- खञ्जपङ्गुलवातवेदनासु जङ्घायां गुल्फस्योपरि चतुरङ्गुले, अपच्यामिन्द्रबस्तेरधस्ताद् द्व्यङ्गुले, जानुसन्धेरुपर्यधो वा चतुरङ्गुले गृध्रस्यां, ऊरुमूलसंश्रितां गलगण्डे, एतेनेतरसक्थि बाहू च व्याख्यातौ; विशेषतस्तु वामबाहौ कूर्परसन्धेरभ्यन्तरतो बाहुमध्ये प्लीह्नि कनिष्ठिकानामिकयोर्मध्ये वा, एवं दक्षिणबाहौ यकृद्दाल्ये (कफोदरे च,) एतामेव च कासश्वासयोरप्यादिशन्ति, गृध्रस्यामिव विश्वाच्यां, श्रोणिं प्रति समन्ताद् द्व्यङ्गुले प्रवाहिकायां शूलिन्यां, परिवर्तिकोपदंशशूकदोषशुक्रव्यापत्सु मेढ्रमध्ये, (वृषणयोः पार्श्वे मूत्रवृद्ध्यां, नाभेरधश्चतुरङ्गुले सेवन्या वामपार्श्वे दकोदरे ,) वामपार्श्वे कक्षास्तनयोरन्तरेऽन्तर्विद्रधौ पार्श्वशूले च, बाहुशोषावबाहुकयोरप्येके वदन्त्यंसयोरन्तरे, त्रिकसन्धिमध्यगतां तृतीयके, अधःस्कन्धसन्धिगतामन्यतरपार्श्वसंस्थितां चतुर्थके, हनुसन्धिमध्यगतामपस्मारे, शङ्खकेशान्तसन्धिगतामुरोऽपाङ्गललाटेषु चोन्मादे, जिह्वारोगेष्वधोजिह्वायां दन्तव्याधिषु च, तालुनि तालव्येषु, कर्णयोरुपरि समन्तात् कर्णशूले तद्रोगेषु च, गन्धाग्रहणे नासारोगेषु च नासाग्रे, तिमिराक्षिपाकप्रभृतिष्वक्ष्यामयेषूपनासिके लालाट्यामपाङ्ग्यां वा, एता एव शिरोरोगाधिमन्थप्रभृतिषु रोगेष्विति ||१७||
sanskrit
In cases of foot pain, foot cramps, swelling, and conditions related to blood vata, as well as other specified disorders, the needle should be applied to the upper part of the two fingers using rice as the point. For treating Shlipada, as will be described later, the procedure involves the head, the leg, the ankle, and specific points mentioned. These points are also applied for pain in the groin and regions of the body as indicated. Particularly in the left arm, at the elbow joint, the middle of the arm, and the little and ring fingers. Similarly, for the right arm at the kidney area, also for cough and breathing disorders. They are also mentioned for the regions near the groin, for flow of the menstrual cycle, pain in the bladder, at the navel, or in the lower part of the left side, the armpit or between the breasts. There are also points for certain conditions like sciatica, between the ribs, at the shoulder joint, the knee joint, in the lower abdomen, at the trachea, at the collarbone, and for various jaw disorders, teeth problems, and more. These points should be referenced for different head-related ailments and other related diseases.
english translation
hindi translation
tatra pAdadAhapAdaharSacippavisarpavAtazoNitavAtakaNTakavicarcikApAdadArIprabhRtiSu kSipramarmaNa upariSThAd dvyaGgule vrIhimukhena sirAM vidhyet, zlIpade taccikitsite yathA vakSyate, kroSTukaziraH- khaJjapaGgulavAtavedanAsu jaGghAyAM gulphasyopari caturaGgule, apacyAmindrabasteradhastAd dvyaGgule, jAnusandheruparyadho vA caturaGgule gRdhrasyAM, UrumUlasaMzritAM galagaNDe, etenetarasakthi bAhU ca vyAkhyAtau; vizeSatastu vAmabAhau kUrparasandherabhyantarato bAhumadhye plIhni kaniSThikAnAmikayormadhye vA, evaM dakSiNabAhau yakRddAlye (kaphodare ca,) etAmeva ca kAsazvAsayorapyAdizanti, gRdhrasyAmiva vizvAcyAM, zroNiM prati samantAd dvyaGgule pravAhikAyAM zUlinyAM, parivartikopadaMzazUkadoSazukravyApatsu meDhramadhye, (vRSaNayoH pArzve mUtravRddhyAM, nAbheradhazcaturaGgule sevanyA vAmapArzve dakodare ,) vAmapArzve kakSAstanayorantare'ntarvidradhau pArzvazUle ca, bAhuzoSAvabAhukayorapyeke vadantyaMsayorantare, trikasandhimadhyagatAM tRtIyake, adhaHskandhasandhigatAmanyatarapArzvasaMsthitAM caturthake, hanusandhimadhyagatAmapasmAre, zaGkhakezAntasandhigatAmuro'pAGgalalATeSu conmAde, jihvArogeSvadhojihvAyAM dantavyAdhiSu ca, tAluni tAlavyeSu, karNayorupari samantAt karNazUle tadrogeSu ca, gandhAgrahaNe nAsArogeSu ca nAsAgre, timirAkSipAkaprabhRtiSvakSyAmayeSUpanAsike lAlATyAmapAGgyAM vA, etA eva zirorogAdhimanthaprabhRtiSu rogeSviti ||17||
hk transliteration
दुष्टव्यधा विंशतिः- दुर्विद्धाऽतिविद्वा कुञ्चिता पिच्चिता कुट्टिताऽप्रस्रुताऽत्युदीर्णाऽन्ते विद्धा परिशुष्का कूणिता वेपिताऽनुत्थितविद्धा शस्त्रहता तिर्यग्विद्धाविद्धाऽव्यध्या विद्रुता धेनुका पुनः पुनर्विद्धा सिरास्नाय्वस्थिसन्धिमर्मसु चेति ||१८||
sanskrit
The twenty types of troublesome pain include: 1. Durviddhaa (hard to pierce), 2. Atividdhaa (pierced excessively), 3. Kunchitaa (bent or twisted), 4. Pichchitaa (sticky), 5. Kuttitaa (bruised), 6. Aprasrutaa (not flowing), 7. Atyudhiirnaa (excessively deep), 8. Anthe viddhaa (pierced internally), 9. Parishushkaa (dried up), 10. Kooneetaa (with irregular edges), 11. Vepitaa (shaking), 12. Anutthita viddhaa (pierced in the wrong place), 13. Shastrahataa (injured by a weapon), 14. Tirya gviddhaa (pierced obliquely), 15. Aviyadhyaa (unpierced), 16. Vidruitaa (moving), 17. Dhenukaa (sudden onset), 18. Punah punar viddhaa (pierced repeatedly), 19. Sira asnaay (in blood vessels), 20. Asthi sandhi marmasu (in joint and vital points).
english translation
hindi translation
duSTavyadhA viMzatiH- durviddhA'tividvA kuJcitA piccitA kuTTitA'prasrutA'tyudIrNA'nte viddhA parizuSkA kUNitA vepitA'nutthitaviddhA zastrahatA tiryagviddhAviddhA'vyadhyA vidrutA dhenukA punaH punarviddhA sirAsnAyvasthisandhimarmasu ceti ||18||
hk transliteration
तत्र या सूक्ष्मशस्त्रविद्धाऽव्यक्तमसृक् स्रवति रुजाशोफवती च सा दुर्विद्धा, प्रमाणातिरिक्तविद्धायामन्तः प्रविशति शोणितं शोणितातिप्रवृत्तिर्वा साऽतिविद्धा, कुञ्चितायामप्येवं, कुण्ठशस्त्रप्रमथिता पृथुलीभावमापन्ना पिच्चिता, अनासादिता पुनः पुनरन्तयोश्च बहुशः शस्त्राभिहता कुट्टिता, शीतभयमूर्च्छाभिरप्रवृत्तशोणिता अप्रस्रुता, तीक्ष्णमहामुखशस्त्रविद्धाऽत्युदीर्णा, अल्परक्तस्राविण्यन्तेविद्धा, क्षीणशोणितस्यानिलपूर्णा परिशुष्का, चतुर्भागासादिता किञ्चित्प्रवृत्तशोणिता कूणिता, दुःस्थानबन्धनाद्वेपमानायाः शोणितसम्मोहो भवति सा वेपिता, अनुत्थितविद्धायामप्येवं, छिन्नाऽतिप्रवृत्तशोणिता क्रियासङ्गकरी शस्त्रहता, तिर्यक्प्रणिहितशस्त्रा किञ्चिच्छेषा तिर्यग्विद्धा, बहुशः क्षता हीनशस्त्रप्रणिधानेनाविद्धा, अशस्त्रकृत्या अव्यध्या, अनवस्थितविद्धा विद्रुता, प्रदेशस्य बहुशोऽवघट्टनादारोहद्व्यधा मुहुर्मुहुः शोणितस्रावा धेनुका, सूक्ष्मशस्त्रव्यधनाद्बहुशो भिन्ना पुनः पुनर्विद्धा, स्नाय्वस्थिसिरासन्धिमर्मसु विद्धा रुजां शोफं वैकल्यं मरणं चापादयति ||१९||
sanskrit
Among the types of pain caused by subtle weapons: 1. Durviddhaa (hard to pierce) is that which causes an unclear discharge, accompanied by pain and swelling. 2. Atividdhaa (excessively pierced) is when blood enters deeply, leading to excessive bleeding or discharge. 3. Kunchitaa (bent) may be similar; it becomes sticky when injured by blunt instruments and swells. 4. Aprasrutaa (not flowing) results from repeated injuries and leads to a swelling that is cold and fear-inducing. 5. Atyudhiirnaa (excessively deep) is a sharp piercing from a strong weapon. 6. Anthe viddhaa (pierced internally) may lead to faint blood flow and may be dry. 7. Kooneetaa (with irregular edges) refers to slightly flowing blood that has a rugged edge. 8. Vepitaa (shaking) occurs due to pain caused by improper binding, leading to a state of confusion. 9. Anutthita viddhaa (pierced in the wrong place) may lead to excessive bleeding or restrictions that are easily disrupted. 10. Tiryag viddhaa (pierced obliquely) refers to a slight remaining injury from an improper cut. 11. Aviyadhyaa (unpierced) can occur from excessive attacks or blows. 12. Vidruitaa (moving) is due to frequent impact on a specific area, leading to repeated blood flow. 13. Dhenukaa (sudden onset) may refer to repeated injuries in areas of blood vessels, causing pain, swelling, imbalance, and even death.
english translation
hindi translation
tatra yA sUkSmazastraviddhA'vyaktamasRk sravati rujAzophavatI ca sA durviddhA, pramANAtiriktaviddhAyAmantaH pravizati zoNitaM zoNitAtipravRttirvA sA'tividdhA, kuJcitAyAmapyevaM, kuNThazastrapramathitA pRthulIbhAvamApannA piccitA, anAsAditA punaH punarantayozca bahuzaH zastrAbhihatA kuTTitA, zItabhayamUrcchAbhirapravRttazoNitA aprasrutA, tIkSNamahAmukhazastraviddhA'tyudIrNA, alparaktasrAviNyanteviddhA, kSINazoNitasyAnilapUrNA parizuSkA, caturbhAgAsAditA kiJcitpravRttazoNitA kUNitA, duHsthAnabandhanAdvepamAnAyAH zoNitasammoho bhavati sA vepitA, anutthitaviddhAyAmapyevaM, chinnA'tipravRttazoNitA kriyAsaGgakarI zastrahatA, tiryakpraNihitazastrA kiJciccheSA tiryagviddhA, bahuzaH kSatA hInazastrapraNidhAnenAviddhA, azastrakRtyA avyadhyA, anavasthitaviddhA vidrutA, pradezasya bahuzo'vaghaTTanAdArohadvyadhA muhurmuhuH zoNitasrAvA dhenukA, sUkSmazastravyadhanAdbahuzo bhinnA punaH punarviddhA, snAyvasthisirAsandhimarmasu viddhA rujAM zophaM vaikalyaM maraNaM cApAdayati ||19||
hk transliteration
भवन्ति चात्र- सिरासु शिक्षितो नास्ति चला ह्येताः स्वभावतः | मत्स्यवत् परिवर्तन्ते तस्माद्यत्नेन ताडयेत् ||२०||
sanskrit
It is stated here: 1. In the vessels, there is no inherent motion; they are naturally static. 2. They can shift like fish, so they must be struck with care.
english translation
hindi translation
bhavanti cAtra- sirAsu zikSito nAsti calA hyetAH svabhAvataH | matsyavat parivartante tasmAdyatnena tADayet ||20||
hk transliteration