Srimad Bhagavatam
Progress:81.3%
तस्य तां करुणां वाचं निशम्य विपुलश्रमाम् । कृपया भृशसन्तप्त इदमाहामृतं वचः ।। ९-२१-११ ।।
Aggrieved at hearing the pitiable words of the poor fatigued caṇḍāla, Mahārāja Rantideva spoke the following nectarean words. ।। 9-21-11 ।।
english translation
बेचारे थके चण्डाल के दयनीय वचनों को सुनकर दुखित महाराज रन्तिदेव ने इस प्रकार के अमृततुल्य वचन कहे। ।। ९-२१-११ ।।
hindi translation
tasya tAM karuNAM vAcaM nizamya vipulazramAm | kRpayA bhRzasantapta idamAhAmRtaM vacaH || 9-21-11 ||
hk transliteration by Sanscriptन कामयेऽहं गतिमीश्वरात्परामष्टर्द्धियुक्तामपुनर्भवं वा । आर्तिं प्रपद्येऽखिलदेहभाजामन्तःस्थितो येन भवन्त्यदुःखाः ।। ९-२१-१२ ।।
I do not pray to the Supreme Personality of Godhead for the eight perfections of mystic yoga, nor for salvation from repeated birth and death. I want only to stay among all the living entities and suffer all distresses on their behalf, so that they may be freed from suffering. ।। 9-21-12 ।।
english translation
मैं ईश्वर से न तो योग की अष्ट सिद्धियों के लिए प्रार्थना करता हूँ न जन्म-मृत्यु के चक्र से मोक्ष की कामना करता हूँ। मैं सारे जीवों के बीच निवास करके उनके लिए सारे कष्टों को भोगना चाहता हूँ जिससे वे कष्ट से मुक्त हो सकें। ।। ९-२१-१२ ।।
hindi translation
na kAmaye'haM gatimIzvarAtparAmaSTarddhiyuktAmapunarbhavaM vA | ArtiM prapadye'khiladehabhAjAmantaHsthito yena bhavantyaduHkhAH || 9-21-12 ||
hk transliteration by Sanscriptक्षुत्तृट् श्रमो गात्रपरिश्रमश्च दैन्यं क्लमः शोकविषादमोहाः । सर्वे निवृत्ताः कृपणस्य जन्तोर्जिजीविषोर्जीवजलार्पणान्मे ।। ९-२१-१३ ।।
By offering my water to maintain the life of this poor caṇḍāla, who is struggling to live, I have been freed from all hunger, thirst, fatigue, trembling of the body, moroseness, distress, lamentation and illusion. ।। 9-21-13 ।।
english translation
जीवन के लिए संघर्ष करते हुए बेचारे चण्डाल की जान बचाने के लिए अपना जल देकर मैं सारी भूख, प्यास, थकान, शरीर-कम्पन, खिन्नता, क्लेश, संताप तथा मोह से मुक्त हो गया हूँ। ।। ९-२१-१३ ।।
hindi translation
kSuttRT zramo gAtraparizramazca dainyaM klamaH zokaviSAdamohAH | sarve nivRttAH kRpaNasya jantorjijIviSorjIvajalArpaNAnme || 9-21-13 ||
hk transliteration by Sanscriptइति प्रभाष्य पानीयं म्रियमाणः पिपासया । पुल्कसायाददाद्धीरो निसर्गकरुणो नृपः ।। ९-२१-१४ ।।
Having spoken thus, King Rantideva, although on the verge of death because of thirst, gave his own portion of water to the caṇḍāla without hesitation, for the King was naturally very kind and sober. ।। 9-21-14 ।।
english translation
इस तरह कहकर प्यास के मारे मरते हुए राजा रन्तिदेव ने बिना किसी हिचक के अपने हिस्से का जल चण्डाल को दे दिया क्योंकि राजा स्वभाव से अत्यन्त दयालु तथा शान्त था। ।। ९-२१-१४ ।।
hindi translation
iti prabhASya pAnIyaM mriyamANaH pipAsayA | pulkasAyAdadAddhIro nisargakaruNo nRpaH || 9-21-14 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्य त्रिभुवनाधीशाः फलदाः फलमिच्छताम् । आत्मानं दर्शयाञ्चक्रुर्माया विष्णुविनिर्मिताः ।। ९-२१-१५ ।।
Demigods like Lord Brahmā and Lord Śiva, who can satisfy all materially ambitious men by giving them the rewards they desire, then manifested their own identities before King Rantideva, for it was they who had presented themselves as the brāhmaṇa, śūdra, caṇḍāla and so on. ।। 9-21-15 ।।
english translation
तत्पश्चात् लोगों को इच्छित फल देकर उनकी सारी भौतिक इच्छाओं को पूरा करने वाले ब्रह्माजी तथा शिवजी जैसे देवताओं ने राजा रन्तिदेव के समक्ष अपना स्वरूप प्रकट किया क्योंकि वे ही ब्राह्मण, शूद्र, चण्डाल इत्यादि के रूप में उनके पास आये थे। ।। ९-२१-१५ ।।
hindi translation
tasya tribhuvanAdhIzAH phaladAH phalamicchatAm | AtmAnaM darzayAJcakrurmAyA viSNuvinirmitAH || 9-21-15 ||
hk transliteration by Sanscript1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
Progress:81.3%
तस्य तां करुणां वाचं निशम्य विपुलश्रमाम् । कृपया भृशसन्तप्त इदमाहामृतं वचः ।। ९-२१-११ ।।
Aggrieved at hearing the pitiable words of the poor fatigued caṇḍāla, Mahārāja Rantideva spoke the following nectarean words. ।। 9-21-11 ।।
english translation
बेचारे थके चण्डाल के दयनीय वचनों को सुनकर दुखित महाराज रन्तिदेव ने इस प्रकार के अमृततुल्य वचन कहे। ।। ९-२१-११ ।।
hindi translation
tasya tAM karuNAM vAcaM nizamya vipulazramAm | kRpayA bhRzasantapta idamAhAmRtaM vacaH || 9-21-11 ||
hk transliteration by Sanscriptन कामयेऽहं गतिमीश्वरात्परामष्टर्द्धियुक्तामपुनर्भवं वा । आर्तिं प्रपद्येऽखिलदेहभाजामन्तःस्थितो येन भवन्त्यदुःखाः ।। ९-२१-१२ ।।
I do not pray to the Supreme Personality of Godhead for the eight perfections of mystic yoga, nor for salvation from repeated birth and death. I want only to stay among all the living entities and suffer all distresses on their behalf, so that they may be freed from suffering. ।। 9-21-12 ।।
english translation
मैं ईश्वर से न तो योग की अष्ट सिद्धियों के लिए प्रार्थना करता हूँ न जन्म-मृत्यु के चक्र से मोक्ष की कामना करता हूँ। मैं सारे जीवों के बीच निवास करके उनके लिए सारे कष्टों को भोगना चाहता हूँ जिससे वे कष्ट से मुक्त हो सकें। ।। ९-२१-१२ ।।
hindi translation
na kAmaye'haM gatimIzvarAtparAmaSTarddhiyuktAmapunarbhavaM vA | ArtiM prapadye'khiladehabhAjAmantaHsthito yena bhavantyaduHkhAH || 9-21-12 ||
hk transliteration by Sanscriptक्षुत्तृट् श्रमो गात्रपरिश्रमश्च दैन्यं क्लमः शोकविषादमोहाः । सर्वे निवृत्ताः कृपणस्य जन्तोर्जिजीविषोर्जीवजलार्पणान्मे ।। ९-२१-१३ ।।
By offering my water to maintain the life of this poor caṇḍāla, who is struggling to live, I have been freed from all hunger, thirst, fatigue, trembling of the body, moroseness, distress, lamentation and illusion. ।। 9-21-13 ।।
english translation
जीवन के लिए संघर्ष करते हुए बेचारे चण्डाल की जान बचाने के लिए अपना जल देकर मैं सारी भूख, प्यास, थकान, शरीर-कम्पन, खिन्नता, क्लेश, संताप तथा मोह से मुक्त हो गया हूँ। ।। ९-२१-१३ ।।
hindi translation
kSuttRT zramo gAtraparizramazca dainyaM klamaH zokaviSAdamohAH | sarve nivRttAH kRpaNasya jantorjijIviSorjIvajalArpaNAnme || 9-21-13 ||
hk transliteration by Sanscriptइति प्रभाष्य पानीयं म्रियमाणः पिपासया । पुल्कसायाददाद्धीरो निसर्गकरुणो नृपः ।। ९-२१-१४ ।।
Having spoken thus, King Rantideva, although on the verge of death because of thirst, gave his own portion of water to the caṇḍāla without hesitation, for the King was naturally very kind and sober. ।। 9-21-14 ।।
english translation
इस तरह कहकर प्यास के मारे मरते हुए राजा रन्तिदेव ने बिना किसी हिचक के अपने हिस्से का जल चण्डाल को दे दिया क्योंकि राजा स्वभाव से अत्यन्त दयालु तथा शान्त था। ।। ९-२१-१४ ।।
hindi translation
iti prabhASya pAnIyaM mriyamANaH pipAsayA | pulkasAyAdadAddhIro nisargakaruNo nRpaH || 9-21-14 ||
hk transliteration by Sanscriptतस्य त्रिभुवनाधीशाः फलदाः फलमिच्छताम् । आत्मानं दर्शयाञ्चक्रुर्माया विष्णुविनिर्मिताः ।। ९-२१-१५ ।।
Demigods like Lord Brahmā and Lord Śiva, who can satisfy all materially ambitious men by giving them the rewards they desire, then manifested their own identities before King Rantideva, for it was they who had presented themselves as the brāhmaṇa, śūdra, caṇḍāla and so on. ।। 9-21-15 ।।
english translation
तत्पश्चात् लोगों को इच्छित फल देकर उनकी सारी भौतिक इच्छाओं को पूरा करने वाले ब्रह्माजी तथा शिवजी जैसे देवताओं ने राजा रन्तिदेव के समक्ष अपना स्वरूप प्रकट किया क्योंकि वे ही ब्राह्मण, शूद्र, चण्डाल इत्यादि के रूप में उनके पास आये थे। ।। ९-२१-१५ ।।
hindi translation
tasya tribhuvanAdhIzAH phaladAH phalamicchatAm | AtmAnaM darzayAJcakrurmAyA viSNuvinirmitAH || 9-21-15 ||
hk transliteration by Sanscript