1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
29.
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
35.
अध्यायः ३५
adhyAyaH 35
36.
अध्यायः ३६
adhyAyaH 36
37.
अध्यायः ३७
adhyAyaH 37
38.
अध्यायः ३८
adhyAyaH 38
•
अध्यायः ३९
adhyAyaH 39
40.
अध्यायः ४०
adhyAyaH 40
41.
अध्यायः ४१
adhyAyaH 41
42.
अध्यायः ४२
adhyAyaH 42
Progress:91.6%
46
एतस्मिन्समये ताभ्यां कृतं बाणविमोचनम् ।। शिवबाणस्तु पुच्छे वै ह्यर्जुनस्य मुखे तथा।। ४६।।
Then both of them discharged the arrow. Śiva’s arrow hit the tail, Arjuna’s arrow hit the snout.
english translation
etasminsamaye tAbhyAM kRtaM bANavimocanam || zivabANastu pucche vai hyarjunasya mukhe tathA|| 46||
47
शिवस्य पुच्छतो गत्वा मुखान्निस्सृत्य शीघ्रतः ।। भूमौ विलीनः संयातस्तस्य वै पुच्छतो गतः।। ४७।।
When Lord Shiva asked him, he went and quickly slipped out of his mouth. He disappeared into the ground and went away as he asked him.
zivasya pucchato gatvA mukhAnnissRtya zIghrataH || bhUmau vilInaH saMyAtastasya vai pucchato gataH|| 47||
48
पपात पार्श्वतश्चैव बाणश्चैवार्जुनस्य च।। सूकरस्तत्क्षणं दैत्यो मृतो भूमौ पपात ह ।। ४८।।
The arrow also fell from the side of Arjuna Instantly the demon pig fell to the ground dead.
papAta pArzvatazcaiva bANazcaivArjunasya ca|| sUkarastatkSaNaM daityo mRto bhUmau papAta ha || 48||
49
देवा हर्षं परम्प्रापुः पुष्पवृष्टिं च चक्रिरे ।। जयपूर्व स्तुतिकराः प्रणम्य च पुनःपुनः।। ४९।।
The gods were much delighted. They showered flowers. Bowing down and eulogising they cried shouts of victory.
devA harSaM paramprApuH puSpavRSTiM ca cakrire || jayapUrva stutikarAH praNamya ca punaHpunaH|| 49||
50
शिवस्तुष्टमना आसीदर्जुनः सुखमागतः।। दैत्यस्य च तदा दृष्ट्वा क्रररूपं च तौ तदा।। ५०।।
On seeing the cruel form of the Daitya, Śiva was glad and Arjuna was happy.
zivastuSTamanA AsIdarjunaH sukhamAgataH|| daityasya ca tadA dRSTvA krararUpaM ca tau tadA|| 50||
Chapter 39
Verses 41-45
Verses 51-55
Library
Shiva Purana
Śatarudra-saṃhitā
verses
verse
sanskrit
translation
english