Search
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/16ततो मायां समास्थाय शिलावर्षेण राघवौ । अवाकिरत् सुमहता ततश्चुक्रोध राघवः ॥ १-२६-१६tato mAyAM samAsthAya zilAvarSeNa rAghavau । avAkirat sumahatA tatazcukrodha rAghavaH ॥ 1-26-16Then invoking the power of magic, she showered extensive rain of boulders on both the descendants of Raghu. Rama was enraged at this. ॥ 1-26-16॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/15उद्धुन्वाना रजो घोरं ताटका राघवावुभौ । रजो मेघेन महता मुहूर्तं सा व्यमोहयत् ॥ १-२६-१५uddhunvAnA rajo ghoraM tATakA rAghavAvubhau । rajo meghena mahatA muhUrtaM sA vyamohayat ॥ 1-26-15Flinging up dreadful dust on those two Raghavaa-s, Tataka baffled them for a while with a massive cloud of dust. ॥ 1-26-15॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/14विश्वामित्रस्तु ब्रह्मर्षिर्हुंकारेणाभिभर्त्स्य ताम् । स्वस्ति राघवयोरस्तु जयं चैवाभ्यभाषत ॥ १-२६-१४vizvAmitrastu brahmarSirhuMkAreNAbhibhartsya tAm । svasti rAghavayorastu jayaM caivAbhyabhASata ॥ 1-26-14Brahmarshi Vishwamitra threatened her with hunkara (menacing sound) and uttered, Auspices to the Raghavas (Rama and Lakshmana) "let you be safe, and be victorious.". ॥ 1-26-14॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/13एवं ब्रुवाणे रामे तु ताटका क्रोधमूर्च्छिता । उद्यम्य बाहू गर्जन्ती राममेवाभ्यधावत ॥ १-२६-१३evaM bruvANe rAme tu tATakA krodhamUrcchitA । udyamya bAhU garjantI rAmamevAbhyadhAvata ॥ 1-26-13While Rama was still speaking, Tataka, incensed with fury rushed with her uplifted arms towards him roaring. ॥ 1-26-13॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/12न ह्येनामुत्सहे हन्तुं स्त्रीस्वभावेन रक्षिताम् । वीर्यं चास्या गतिं चापि हन्यतामिति मे मतिः ॥ १-२६-१२na hyenAmutsahe hantuM strIsvabhAvena rakSitAm । vIryaM cAsyA gatiM cApi hanyatAmiti me matiH ॥ 1-26-12- By virtue of being a woman, she is protected. I am not inclined to slay her but take away her prowess and power of motion". ॥ 1-26-12॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/11एतां पश्य दुराधर्षां मायाबलसमन्विताम् । विनिवृत्तां करोम्यद्य हृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ १-२६-११etAM pazya durAdharSAM mAyAbalasamanvitAm । vinivRttAM karomyadya hRtakarNAgranAsikAm ॥ 1-26-11- She is unstoppable and has magical powers, is't, you may see now how I will make her to readily retreat by lopping off her ears and the tip of nose. - ॥ 1-26-11॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/10पश्य लक्ष्मण यक्षिण्या भैरवं दारुणं वपुः । भिद्येरन् दर्शनादस्या भीरूणां हृदयानि च ॥ १-२६-१०pazya lakSmaNa yakSiNyA bhairavaM dAruNaM vapuH । bhidyeran darzanAdasyA bhIrUNAM hRdayAni ca ॥ 1-26-10"O Lakshmana, behold, the sight of the dreadful hideous body of this yakshini will break timid hearts. ॥ 1-26-10॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/9तां दृष्ट्वा राघवः क्रुद्धां विकृतां विकृताननाम् । प्रमाणेनातिवृद्धां च लक्ष्मणं सोऽभ्यभाषत ॥ १-२६-९tAM dRSTvA rAghavaH kruddhAM vikRtAM vikRtAnanAm । pramANenAtivRddhAM ca lakSmaNaM so'bhyabhASata ॥ 1-26-9Raghava on seeing that monstrous-looking demoness with a distorted face and who by proportions was very gigantic, furthermore infuriated, spoke to Lakshmana. ॥ 1-26-9॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/8तं शब्दमभिनिध्याय राक्षसी क्रोधमूर्च्छिता । श्रुत्वा चाभ्यद्रवत् क्रुद्धा यतः शब्दो विनिस्सृतः ॥ १-२६-८taM zabdamabhinidhyAya rAkSasI krodhamUrcchitA । zrutvA cAbhyadravat kruddhA yataH zabdo vinissRtaH ॥ 1-26-8Hearing that sound, the demoness thought for a while and senseless with anger rushed in the direction where the sound had come from. ॥ 1-26-8॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/7तेन शब्देन वित्रस्तास्ताटकावनवासिनः । ताटका च सुसंक्रुद्धा तेन शब्देन मोहिता ॥ १-२६-७tena zabdena vitrastAstATakAvanavAsinaH । tATakA ca susaMkruddhA tena zabdena mohitA ॥ 1-26-7The dwellers of the Tataka forest were terrified by the sound (of the bow). Tataka, was might angry and amazed. ॥ 1-26-7॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/16ततो मायां समास्थाय शिलावर्षेण राघवौ । अवाकिरत् सुमहता ततश्चुक्रोध राघवः ॥ १-२६-१६tato mAyAM samAsthAya zilAvarSeNa rAghavau । avAkirat sumahatA tatazcukrodha rAghavaH ॥ 1-26-16Then invoking the power of magic, she showered extensive rain of boulders on both the descendants of Raghu. Rama was enraged at this. ॥ 1-26-16॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/15उद्धुन्वाना रजो घोरं ताटका राघवावुभौ । रजो मेघेन महता मुहूर्तं सा व्यमोहयत् ॥ १-२६-१५uddhunvAnA rajo ghoraM tATakA rAghavAvubhau । rajo meghena mahatA muhUrtaM sA vyamohayat ॥ 1-26-15Flinging up dreadful dust on those two Raghavaa-s, Tataka baffled them for a while with a massive cloud of dust. ॥ 1-26-15॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/14विश्वामित्रस्तु ब्रह्मर्षिर्हुंकारेणाभिभर्त्स्य ताम् । स्वस्ति राघवयोरस्तु जयं चैवाभ्यभाषत ॥ १-२६-१४vizvAmitrastu brahmarSirhuMkAreNAbhibhartsya tAm । svasti rAghavayorastu jayaM caivAbhyabhASata ॥ 1-26-14Brahmarshi Vishwamitra threatened her with hunkara (menacing sound) and uttered, Auspices to the Raghavas (Rama and Lakshmana) "let you be safe, and be victorious.". ॥ 1-26-14॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/13एवं ब्रुवाणे रामे तु ताटका क्रोधमूर्च्छिता । उद्यम्य बाहू गर्जन्ती राममेवाभ्यधावत ॥ १-२६-१३evaM bruvANe rAme tu tATakA krodhamUrcchitA । udyamya bAhU garjantI rAmamevAbhyadhAvata ॥ 1-26-13While Rama was still speaking, Tataka, incensed with fury rushed with her uplifted arms towards him roaring. ॥ 1-26-13॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/12न ह्येनामुत्सहे हन्तुं स्त्रीस्वभावेन रक्षिताम् । वीर्यं चास्या गतिं चापि हन्यतामिति मे मतिः ॥ १-२६-१२na hyenAmutsahe hantuM strIsvabhAvena rakSitAm । vIryaM cAsyA gatiM cApi hanyatAmiti me matiH ॥ 1-26-12- By virtue of being a woman, she is protected. I am not inclined to slay her but take away her prowess and power of motion". ॥ 1-26-12॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/11एतां पश्य दुराधर्षां मायाबलसमन्विताम् । विनिवृत्तां करोम्यद्य हृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ १-२६-११etAM pazya durAdharSAM mAyAbalasamanvitAm । vinivRttAM karomyadya hRtakarNAgranAsikAm ॥ 1-26-11- She is unstoppable and has magical powers, is't, you may see now how I will make her to readily retreat by lopping off her ears and the tip of nose. - ॥ 1-26-11॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/10पश्य लक्ष्मण यक्षिण्या भैरवं दारुणं वपुः । भिद्येरन् दर्शनादस्या भीरूणां हृदयानि च ॥ १-२६-१०pazya lakSmaNa yakSiNyA bhairavaM dAruNaM vapuH । bhidyeran darzanAdasyA bhIrUNAM hRdayAni ca ॥ 1-26-10"O Lakshmana, behold, the sight of the dreadful hideous body of this yakshini will break timid hearts. ॥ 1-26-10॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/9तां दृष्ट्वा राघवः क्रुद्धां विकृतां विकृताननाम् । प्रमाणेनातिवृद्धां च लक्ष्मणं सोऽभ्यभाषत ॥ १-२६-९tAM dRSTvA rAghavaH kruddhAM vikRtAM vikRtAnanAm । pramANenAtivRddhAM ca lakSmaNaM so'bhyabhASata ॥ 1-26-9Raghava on seeing that monstrous-looking demoness with a distorted face and who by proportions was very gigantic, furthermore infuriated, spoke to Lakshmana. ॥ 1-26-9॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/8तं शब्दमभिनिध्याय राक्षसी क्रोधमूर्च्छिता । श्रुत्वा चाभ्यद्रवत् क्रुद्धा यतः शब्दो विनिस्सृतः ॥ १-२६-८taM zabdamabhinidhyAya rAkSasI krodhamUrcchitA । zrutvA cAbhyadravat kruddhA yataH zabdo vinissRtaH ॥ 1-26-8Hearing that sound, the demoness thought for a while and senseless with anger rushed in the direction where the sound had come from. ॥ 1-26-8॥
- siva.sh/ramayana/bala-kanda/26/7तेन शब्देन वित्रस्तास्ताटकावनवासिनः । ताटका च सुसंक्रुद्धा तेन शब्देन मोहिता ॥ १-२६-७tena zabdena vitrastAstATakAvanavAsinaH । tATakA ca susaMkruddhA tena zabdena mohitA ॥ 1-26-7The dwellers of the Tataka forest were terrified by the sound (of the bow). Tataka, was might angry and amazed. ॥ 1-26-7॥