Search

  1. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/18
    उत्थाय स महातेजाः प्रकृतीस्ता निशाम्य च । अब्रवीद्भ्रातरं रामो लक्ष्मणं पुण्यलक्षणम् ॥ २-४६-१८utthAya sa mahAtejAH prakRtIstA nizAmya ca । abravIdbhrAtaraM rAmo lakSmaNaM puNyalakSaNam ॥ 2-46-18On getting up, the brilliant Rama looked at his subjects and said to his brother Lakshmana full of noble qualities ॥ 2-46-18॥
  2. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/17
    गोकुलाकुलतीरायास्तमसाया विदूरतः । अवसत्तत्र तां रात्रिं रामः प्रकृतिभिस्सह ॥ २-४६-१७gokulAkulatIrAyAstamasAyA vidUrataH । avasattatra tAM rAtriM rAmaH prakRtibhissaha ॥ 2-46-17Rama spent the night with his subjects not very far from the bank of Tamasa which was crowded with herds of cattle. ॥ 2-46-17॥
  3. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/16
    जाग्रतो ह्येव तां रात्रिं सौमित्रेरुदितो रविः । सूतस्य तमसातीरे रामस्य ब्रुवतो गुणान् ॥ २-४६-१६jAgrato hyeva tAM rAtriM saumitrerudito raviH । sUtasya tamasAtIre rAmasya bruvato guNAn ॥ 2-46-16Lakshmana continued to describe Rama's virtues to the charioteer, keeping awake that entire night on the bank of Tamasa until the Sun rose. ॥ 2-46-16॥
  4. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/15
    सभार्यं सम्प्रसुप्तं तं भ्रातरं वीक्ष्य लक्ष्मणः । कथयामास सूताय रामस्य विविधान् गुणान् ॥ २-४६-१५sabhAryaM samprasuptaM taM bhrAtaraM vIkSya lakSmaNaH । kathayAmAsa sUtAya rAmasya vividhAn guNAn ॥ 2-46-15Having seen that his brother along with his wife had fallen asleep, Lakshmana narrated the many virtues of Rama to Sumantra. ॥ 2-46-15॥
  5. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/14
    तां शय्यां तमसातीरे वीक्ष्य वृक्षदलैः कृताम् । रामः सौमित्रिणा सार्धं सभार्यस्संविवेश ह ॥ २-४६-१४upAsya tu zivAM sandhyAM dRSTvA rAtrimupasthitAm । rAmasya zayanaM cakre sUtaH saumitriNA saha ॥ 2-46-13Having seen the bed of leaves made ready on the bank of Tamasa, Rama lay down there along with Sita and Lakshmana. ॥ 2-46-14॥
  6. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/13
    उपास्य तु शिवां सन्ध्यां दृष्ट्वा रात्रिमुपस्थिताम् । रामस्य शयनं चक्रे सूतः सौमित्रिणा सह ॥ २-४६-१३upAsya tu zivAM sandhyAM dRSTvA rAtrimupasthitAm । rAmasya zayanaM cakre sUtaH saumitriNA saha ॥ 2-46-13Then the charioteer worshipping the auspicious Sandhya (twilight), and seeing the night approach made bed for Rama and Lakshmana. ॥ 2-46-13॥
  7. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/12
    सोऽश्वान्सुमन्त्रः संयम्य सूर्येऽस्तं समुपागते । प्रभूतयवसान् कृत्वा बभूव प्रत्यनन्तरः ॥ २-४६-१२so'zvAnsumantraH saMyamya sUrye'staM samupAgate । prabhUtayavasAn kRtvA babhUva pratyanantaraH ॥ 2-46-12As the Sun was setting, Sumantra tethered the horses, fed them with abundant fodder and sat close to them. ॥ 2-46-12॥
  8. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/11
    एवमुक्त्वा तु सौमित्रिं सुमन्त्रमपि राघवः । अप्रमत्तस्त्वमश्वेषु भव सौम्येत्युवाच ह ॥ २-४६-११evamuktvA tu saumitriM sumantramapi rAghavaH । apramattastvamazveSu bhava saumyetyuvAca ha ॥ 2-46-11Having said so to Lakshmana, he turned to Sumantra to say, 'Oh ! gentle friend, tend the horses with care'. ॥ 2-46-11॥
  9. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/10
    अद्भिरेव तु सौमित्रे वत्स्याम्यद्य निशामिमाम् । एतध्दि रोचते मह्यं वन्येऽपि विविधे सति ॥ २-४६-१० adbhireva tu saumitre vatsyAmyadya nizAmimAm । etadhdi rocate mahyaM vanye'pi vividhe sati ॥ 2-46-10 Oh ! Lakshmana, I shall live this night on water alone. I prefer it, though various kinds of forest products are available.' ॥ 2-46-10॥
  10. siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/9
    त्वया कार्यं नरव्याघ्र मामनुव्रजता कृतम् । अन्वेष्टव्या हि वैदेह्या रक्षणार्थे सहायता ॥ २-४६-९tvayA kAryaM naravyAghra mAmanuvrajatA kRtam । anveSTavyA hi vaidehyA rakSaNArthe sahAyatA ॥ 2-46-9You, Oh ! Lakshmana, the best among men, have done a good job by accompanying me. Otherwise assistance for Sita's protection would have been sought (necessary). ॥ 2-46-9॥