- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/18उत्थाय स महातेजाः प्रकृतीस्ता निशाम्य च | अब्रवीद्भ्रातरं रामो लक्ष्मणं पुण्यलक्षणम् || २-४६-१८utthAya sa mahAtejAH prakRtIstA nizAmya ca | abravIdbhrAtaraM rAmo lakSmaNaM puNyalakSaNam || 2-46-18On getting up, the brilliant Rama looked at his subjects and said to his brother Lakshmana full of noble qualities : - [2-46-18]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/17गोकुलाकुलतीरायास्तमसाया विदूरतः | अवसत्तत्र तां रात्रिं रामः प्रकृतिभिस्सह || २-४६-१७gokulAkulatIrAyAstamasAyA vidUrataH | avasattatra tAM rAtriM rAmaH prakRtibhissaha || 2-46-17Rama spent the night with his subjects not very far from the bank of Tamasa which was crowded with herds of cattle. [2-46-17]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/16जाग्रतो ह्येव तां रात्रिं सौमित्रेरुदितो रविः | सूतस्य तमसातीरे रामस्य ब्रुवतो गुणान् || २-४६-१६jAgrato hyeva tAM rAtriM saumitrerudito raviH | sUtasya tamasAtIre rAmasya bruvato guNAn || 2-46-16Lakshmana continued to describe Rama's virtues to the charioteer, keeping awake that entire night on the bank of Tamasa until the Sun rose. [2-46-16]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/15सभार्यं सम्प्रसुप्तं तं भ्रातरं वीक्ष्य लक्ष्मणः | कथयामास सूताय रामस्य विविधान् गुणान् || २-४६-१५sabhAryaM samprasuptaM taM bhrAtaraM vIkSya lakSmaNaH | kathayAmAsa sUtAya rAmasya vividhAn guNAn || 2-46-15Having seen that his brother along with his wife had fallen asleep, Lakshmana narrated the many virtues of Rama to Sumantra. [2-46-15]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/14तां शय्यां तमसातीरे वीक्ष्य वृक्षदलैः कृताम् | रामः सौमित्रिणा सार्धं सभार्यस्संविवेश ह || २-४६-१४upAsya tu zivAM sandhyAM dRSTvA rAtrimupasthitAm | rAmasya zayanaM cakre sUtaH saumitriNA saha || 2-46-13Having seen the bed of leaves made ready on the bank of Tamasa, Rama lay down there along with Sita and Lakshmana. [2-46-14]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/13उपास्य तु शिवां सन्ध्यां दृष्ट्वा रात्रिमुपस्थिताम् | रामस्य शयनं चक्रे सूतः सौमित्रिणा सह || २-४६-१३upAsya tu zivAM sandhyAM dRSTvA rAtrimupasthitAm | rAmasya zayanaM cakre sUtaH saumitriNA saha || 2-46-13Then the charioteer worshipping the auspicious Sandhya (twilight), and seeing the night approach made bed for Rama and Lakshmana. [2-46-13]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/12सोऽश्वान्सुमन्त्रः संयम्य सूर्येऽस्तं समुपागते | प्रभूतयवसान् कृत्वा बभूव प्रत्यनन्तरः || २-४६-१२so'zvAnsumantraH saMyamya sUrye'staM samupAgate | prabhUtayavasAn kRtvA babhUva pratyanantaraH || 2-46-12As the Sun was setting, Sumantra tethered the horses, fed them with abundant fodder and sat close to them. [2-46-12]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/11एवमुक्त्वा तु सौमित्रिं सुमन्त्रमपि राघवः | अप्रमत्तस्त्वमश्वेषु भव सौम्येत्युवाच ह || २-४६-११evamuktvA tu saumitriM sumantramapi rAghavaH | apramattastvamazveSu bhava saumyetyuvAca ha || 2-46-11Having said so to Lakshmana, he turned to Sumantra to say, 'Oh ! gentle friend, tend the horses with care'. [2-46-11]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/10अद्भिरेव तु सौमित्रे वत्स्याम्यद्य निशामिमाम् | एतध्दि रोचते मह्यं वन्येऽपि विविधे सति || २-४६-१० adbhireva tu saumitre vatsyAmyadya nizAmimAm | etadhdi rocate mahyaM vanye'pi vividhe sati || 2-46-10 Oh ! Lakshmana, I shall live this night on water alone. I prefer it, though various kinds of forest products are available.' [2-46-10]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/46/9त्वया कार्यं नरव्याघ्र मामनुव्रजता कृतम् | अन्वेष्टव्या हि वैदेह्या रक्षणार्थे सहायता || २-४६-९tvayA kAryaM naravyAghra mAmanuvrajatA kRtam | anveSTavyA hi vaidehyA rakSaNArthe sahAyatA || 2-46-9You, Oh ! Lakshmana, the best among men, have done a good job by accompanying me. Otherwise assistance for Sita's protection would have been sought (necessary). [2-46-9]