Search
- siva.sh/ramayana/sundara-kanda/68/21मद्विशिष्टाश्च तुल्याश्च सन्ति तत्र वनौकसः । मत्तः प्रत्यवरः कश्चिन्नास्ति सुग्रीवसन्निधौ ॥ ५-६८-२१madviziSTAzca tulyAzca santi tatra vanaukasaH । mattaH pratyavaraH kazcinnAsti sugrIvasannidhau ॥ 5-68-21'There are monkeys who are more powerful than me or equal to me. None are less strong than me or Sugriva. ॥ 5-68-21॥
- siva.sh/mahabharat/adi-parva/80/10पूरॊ परीतॊ ऽसमि भद्रं ते गृहाणेदं सवयौवनम राज्यं चैव गृहाणेदं तवं हि मे परियकृत सुतः ॥ १-८०-१० ॥pUrò parItò 'sami bhadraM te gRhANedaM savayauvanama rAjyaM caiva gRhANedaM tavaM hi me pariyakRta sutaH ॥ 1-80-10 ॥'I am pleased, my dear, to accept your youth. Accept also this kingdom, for you are indeed my cherished son.' ॥ 1-80-10 ॥
- siva.sh/ramayana/sundara-kanda/62/15येऽप्यत्र मधुपाला स्स्युः प्रेष्या दधिमुखस्य तु । तेऽपि तैर्वानरैर्भीमैः प्रतिषिद्धा दिशो गताः ॥ ५-६२-१५ye'pyatra madhupAlA ssyuH preSyA dadhimukhasya tu । te'pi tairvAnarairbhImaiH pratiSiddhA dizo gatAH ॥ 5-62-15All the guards engaged in protecting the garden were driven away in all directions by the fierce vanaras. ॥ 5-62-15॥
- siva.sh/ramayana/sundara-kanda/62/13केचित् क्ष्वेलां प्रकुर्वन्ति केचित् कूजन्ति हृष्टवत् । हरयोमधुना मत्ताः केचित्सुप्ता महीतले ॥ ५-६२-१३kecit kSvelAM prakurvanti kecit kUjanti hRSTavat । harayomadhunA mattAH kecitsuptA mahItale ॥ 5-62-13Some roared, some warbled happily, some felt drowsy, drinking honey and some dropped off to sleep on the ground. ॥ 5-62-13॥
- siva.sh/mahabharat/adi-parva/80/7स संप्राप्य शुभान कामांस तृप्तः खिन्नश च पार्थिवः कालं वर्षसहस्रान्तं सस्मार मनुजाधिपः ॥ १-८०-७ ॥sa saMprApya zubhAna kAmAMsa tRptaH khinnaza ca pArthivaH kAlaM varSasahasrAntaM sasmAra manujAdhipaH ॥ 1-80-7 ॥'Having attained all his desirable objectives and feeling content, the king, Partha, became melancholic. Reflecting upon a thousand years having passed, the ruler of men pondered deeply.' ॥ 1-80-7 ॥
- siva.sh/ramayana/sundara-kanda/58/149विभीषणेनैवमुक्तो रावणस्सन्दिदेश तान् । राक्षसानेतदेवास्य लाङ्गूलं दह्यतामिति ॥ ५-५८-१४९vibhISaNenaivamukto rAvaNassandideza tAn । rAkSasAnetadevAsya lAGgUlaM dahyatAmiti ॥ 5-58-149'On hearing Vibhishana, Ravana instructed the demons to burn my tail. ॥ 5-58-149॥
- siva.sh/mahabharat/adi-parva/57/69पराशरेण संयुक्ता सद्यॊ गर्भं सुषाव सा जज्ञे च यमुना दवीपे पाराशर्यः सवीर्यवान ॥ १-५७-६९ ॥parAzareNa saMyuktA sadyò garbhaM suSAva sA jajJe ca yamunA davIpe pArAzaryaH savIryavAna ॥ 1-57-69 ॥'And Satyavati gratified with having obtained the excellent boon in consequence of which she became sweet-scented and her virginity remained unsullied conceived through Parasara's embraces.' ॥ 1-57-69 ॥
- siva.sh/mahabharat/adi-parva/79/9पूर्णे वर्षसहस्रे तु पुनर दास्यामि यौवनम सवं चैव परतिपत्स्यामि पाप्मानं जरया सह ॥ १-७९-९ ॥pUrNe varSasahasre tu punara dAsyAmi yauvanama savaM caiva paratipatsyAmi pApmAnaM jarayA saha ॥ 1-79-9 ॥'After a full thousand years have passed, I will return your youth to you and take back my weakness and old age from you.' ॥ 1-79-9 ॥
- siva.sh/mahabharat/adi-parva/57/67तेन गन्धवतीत्य एव नामास्याः परथितं भुवि ततॊ यॊजनगन्धेति तस्या नाम परिश्रुतम ॥ १-५७-६७ ॥tena gandhavatItya eva nAmAsyAH parathitaM bhuvi tatò yòjanagandheti tasyA nAma parizrutama ॥ 1-57-67 ॥'From that time onwards, she was recognized among humans as Gandhavati, the one with a sweet fragrance, and her scent could be discerned from a yojana away.' ॥ 1-57-67 ॥
- siva.sh/mahabharat/adi-parva/57/14तवम एकः सर्वमर्त्येषु विमानवरम आस्थितः चरिष्यस्य उपरिस्थॊ वै देवॊ विग्रहवान इव ॥ १-५७-१४ ॥tavama ekaH sarvamartyeSu vimAnavarama AsthitaH cariSyasya uparisthò vai devò vigrahavAna iva ॥ 1-57-14 ॥'Alone among all mortals, you will be seated on the best celestial vehicle. You will move above, just like a deity with a divine form.' ॥ 1-57-14 ॥