Search

  1. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/38/6
    प्रत्युवाच महाभागं विश्वामित्रं महामुनिम् । बालो द्वादशवर्षोऽयमकृतास्त्रश्च राघवः ॥ ३-३८-६pratyuvAca mahAbhAgaM vizvAmitraM mahAmunim । bAlo dvAdazavarSo'yamakRtAstrazca rAghavaH ॥ 3-38-6- replied the great, venerable sage Visvamitra 'My son Rama is only twelve. He is not experienced in the use of weapons. ॥ 3-38-6॥
  2. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/38/5
    मारीचान्मे भयं घोरं समुत्पन्नं नरेश्वर । इत्येवमुक्तो धर्मात्मा राजा दशरथस्तदा ॥ ३-३८-५mArIcAnme bhayaM ghoraM samutpannaM narezvara । ityevamukto dharmAtmA rAjA dazarathastadA ॥ 3-38-5Oh ! king Maricha has created in me a great fear.' When thus spoken, the righteous king Dasaratha . - ॥ 3-38-5॥
  3. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/38/4
    स्वयं गत्वा दशरथं नरेन्द्रमिदमब्रवीत् । अद्य रक्षतु मां रामः पर्वकाले समाहितः ॥ ३-३८-४vyacaraM daNDakAraNye RSimAMsAni bhakSayan । vizvAmitro'tha dharmAtmA madvitrasto mahAmuniH ॥ 3-38-3- he himself went to king Dasaratha and said 'Spare the self possessed Rama to protect me while I do the sacrifice. ॥ 3-38-4॥
  4. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/38/3
    व्यचरं दण्डकारण्ये ऋषिमांसानि भक्षयन् । विश्वामित्रोऽथ धर्मात्मा मद्वित्रस्तो महामुनिः ॥ ३-३८-३vyacaraM daNDakAraNye RSimAMsAni bhakSayan । vizvAmitro'tha dharmAtmA madvitrasto mahAmuniH ॥ 3-38-3I was wandering in Dandaka forest feeding on the flesh of ascetics. Hence the great sage, righteous Visvamitra afraid of me - ॥ 3-38-3॥
  5. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/38/2
    नीलजीमूतसङ्काशस्तप्तकाञ्चनकुण्डलः । भयं लोकस्य जनयन्किरीटी परिघायुधः ॥ ३-३८-२nIlajImUtasaGkAzastaptakAJcanakuNDalaH । bhayaM lokasya janayankirITI parighAyudhaH ॥ 3-38-2like a dark cloud, wearing bright gold earrings and crown,holding a spear in hand, terrorising the people. ॥ 3-38-2॥
  6. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/38/1
    कदाचिदप्यहं वीर्यात्पर्यटन्पृथिवीमिमाम् । बलं नागसहस्रस्य धारयन्पर्वतोपमः ॥ ३-३८-१kadAcidapyahaM vIryAtparyaTanpRthivImimAm । balaM nAgasahasrasya dhArayanparvatopamaH ॥ 3-38-1Once I was roaming the earth, like a mountain possessing the strength of a thousand elephants - ॥ 3-38-1॥
  7. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/37/25
    अहं तु मन्ये तव न क्षमं रणे समागमं कोसलराजसूनुना । इदं हि भूयश्श़ृणु वाक्यमुत्तमं क्षमं च युक्तं च निशाचरेश्वर ॥ ३-३७-२५ahaM tu manye tava na kSamaM raNe samAgamaM kosalarAjasUnunA । idaM hi bhUyazza़RNu vAkyamuttamaM kSamaM ca yuktaM ca nizAcarezvara ॥ 3-37-25Oh ! Ravana I think it is not good on your part to confront the prince of Kosala in a war. Listen to my words and consider what is good for you. ॥ 3-37-25॥
  8. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/37/24
    दोषाणां च गुणानां च सम्प्रधार्य बलाबलम् । आत्मनश्च बलं ज्ञात्वा राघवस्य च तत्वतः । हिताहितं विनिश्चित्य क्षमं त्वं कर्तुमर्हसि ॥ ३-३७-२४doSANAM ca guNAnAM ca sampradhArya balAbalam । Atmanazca balaM jJAtvA rAghavasya ca tatvataH । hitAhitaM vinizcitya kSamaM tvaM kartumarhasi ॥ 3-37-24Assess the real strength and weakness, merits and demerits of your own and of Rama. Decide what is good or bad for you and then take steps you deem proper. ॥ 3-37-24॥
  9. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/37/23
    स सर्वैः सचिवैः सार्धं विभीषणपुरोगमैः । मन्त्रयित्वा तु धर्मिष्ठैः कृत्वा निश्चयमात्मनः ॥ ३-३७-२३sa sarvaiH sacivaiH sArdhaM vibhISaNapurogamaiH । mantrayitvA tu dharmiSThaiH kRtvA nizcayamAtmanaH ॥ 3-37-23After consulting all your ministers and the righteous persons led by Vibhisana, you may take a decision. ॥ 3-37-23॥
  10. siva.sh/ramayana/aranya-kanda/37/22
    जीवितं च सुखं चैव राज्यं चैव सुदुर्लभम् । यदीच्छसि चिरं भोक्तुं मा कृथा रामविप्रियम् ॥ ३-३७-२२jIvitaM ca sukhaM caiva rAjyaM caiva sudurlabham । yadIcchasi ciraM bhoktuM mA kRthA rAmavipriyam ॥ 3-37-22If you want to enjoy your life, happiness and even the kingdom which is not easily attainable for long, do not incur the displeasure of Rama. ॥ 3-37-22॥