1.
वेदोत्पत्त्यध्यायः
Origin of Ayurveda
2.
शिष्योपनयनीयाध्यायः
Initiation of the pupil
3.
अध्ययनसंप्रदानीयाध्यायः
Classification of Ayurveda
4.
प्रभाषणीयाध्यायः
General explanations
5.
अग्रोपहरणीयाध्यायः
Preliminary measures
6.
ऋतुचर्याध्यायः
Different seasons of the year
7.
यन्त्रविध्यध्यायः
Surgical appliances
8.
शस्त्रावचारणीयाध्यायः
Surgical instruments
9.
योग्यासूत्रीयाध्यायः
Practical surgical instructions
10.
विशिखानुप्रवेशनीयाध्यायः
Qualifications of a physician
11.
क्षारपाकविध्यध्यायः
Alkaline cautery
12.
अग्निकर्मविध्यध्यायः
Thermal cautery
13.
जलौकावचारणीयाध्यायः
Usage of leeches
14.
शोणितवर्णनीयाध्यायः
Description of blood
15.
दोषधातुमलक्षयवृद्धिविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of doshas
16.
कर्णव्यधबन्धविध्यध्यायः
Puncturing and Bandaging the ear
17.
आमपक्वैषणीयाध्यायः
Features of unripe and ripe swelling
18.
व्रणालेपनबन्धविध्यध्यायः
Poulticing and bandaging of wounds
19.
व्रणितोपासनीयाध्यायः
Care of the wounded
20.
हिताहितीयाध्यायः
Suitable and unsuitables for health
21.
व्रणप्रश्नाध्यायः
Questions concerning wounds
22.
व्रणास्रावविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of exudates of wounds
23.
कृत्याकृत्यविध्यध्यायः
Prognosis of wounds
24.
व्याधिसमुद्देशीयाध्यायः
Knowledge of diseases
25.
अष्टविधशस्त्रकर्मीयाध्यायः
Eight kinds of surgical operations
26.
प्रनष्टशल्यविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of foreign bodies
27.
शल्यापनयनीयाध्यायः
Removal of foreign bodies
28.
विपरीताविपरीतव्रणविज्ञानीयाध्यायः
Prognosis of wounds
29.
विपरीताविपरीतदूतशकुनस्वप्ननिदर्शनीयाध्यायः
Auspicious and inauspicious dreams
30.
पञ्चेन्द्रियार्थविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad sensory perceptions
31.
छायाविप्रतिपत्त्यध्यायः
Signs of Color and Fatal Prognosis
32.
स्वभावविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad nature of body parts fatal signs
33.
अवारणीयाध्यायः
Fatal Signs of Diseases
34.
युक्तसेनीयाध्यायः
Duties of army surgeon
35.
आतुरोपक्रमणीयाध्यायः
Examination of the patient
36.
भूमिप्रविभागविज्ञानीयाध्यायः
Kinds of land regions
37.
मिश्रकाध्यायः
Drugs of specific actions
38.
द्रव्यसंग्रहणीयाध्यायः
Groups of drugs
39.
संशोधनसंशमनीयाध्यायः
Purificatory and Palliative Drugs
40.
द्रव्यरसगुणवीर्यविपाकविज्ञानीयाध्यायः
Drugs and Their Properties
41.
द्रव्यविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of categories of drugs
42.
रसविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of tastes of drugs
43.
वमनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of emetic drugs
44.
विरेचनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of purgative drugs
•
द्रवद्रव्यविध्यध्यायः
Knowledge of liquid substances
46.
अन्नपानविध्यध्यायः
Diet articles and regimen of diet
Progress:69.0%
सर्वभूतहरं चैव घृतमेतत् प्रशस्यते) ||१११||
This ghee is praised for its ability to alleviate all kinds of afflictions.
english translation
यह घृत सभी प्रकार की पीड़ाओं को दूर करने में प्रशंसनीय है।
hindi translation
sarvabhUtaharaM caiva ghRtametat prazasyate) ||111||
hk transliteration by Sanscriptइति घृतवर्गः | अथ तैलानि | तैलं त्वाग्नेयमुष्णं तीक्ष्णं मधुरं मधुरविपाकं बृंहणं प्रीणनं व्यवायि सूक्ष्मं विशदं गुरु सरं विकासि वृष्यं त्वक्प्रसादनं मेधामार्दवमांसस्थैर्यवर्णबलकरं चक्षुष्यं बद्धमूत्रं लेखनं तिक्तकषायानुरसं पाचनमनिलबलासक्षयकरं क्रिमिघ्नमशितपित्तजननं योनिशिरःकर्णशूलप्रशमनं गर्भाशयशोधनं च, तथा छिन्नभिन्नविद्धोत्पिष्टच्युतमथितक्षतपिच्चितभग्नस्फुटितक्षाराग्निदग्धविश्लिष्टदारिता भिहतदुर्भग्नमृगव्यालविदष्टप्रभृतिषु च परिषेकाभ्यङ्गावगाहादिषु तिलतैलं प्रशस्यते ||११२||
Thus ends the section on ghee. Now, regarding oils: Oil is heating, sharp, sweet in taste, and sweet in post-digestion. It nourishes, pleases, is fine, clear, and heavy. It promotes growth, is aphrodisiac, and smoothens the skin. It enhances intellect, softness, maintains the strength and complexion of muscles, improves vision, aids in urine retention, and is beneficial for wounds and fractures. Oil is bitter and astringent in taste, aids digestion, strengthens the body, and reduces vata and pitta. It also helps eliminate worms and relieves headaches, earaches, and menstrual pain. It purifies the uterus and is used in various treatments like application to wounds, fractures, and burns. Sesame oil, in particular, is highly recommended for its efficacy in these applications.
english translation
इस प्रकार घृतवर्ग समाप्त होता है। अब तेलों के विषय में: तेल आग्नेय, उष्ण, तीक्ष्ण, मधुर स्वाद वाला और मधुर विपाक वाला होता है। यह पोषणकारी, प्रसन्नता देने वाला, सूक्ष्म, स्पष्ट, और भारी होता है। यह वृद्धि को बढ़ावा देता है, वृष्य होता है, त्वचा को सुगंधित करता है, मेधा और मुलायमियत को बढ़ाता है, मांसपेशियों की ताकत और रंग को बनाए रखता है, दृष्टि को सुधारता है, मूत्र को नियंत्रित करने में सहायक होता है और घावों और फ्रैक्चर्स के लिए लाभकारी होता है। तेल तिक्त और कषाय स्वाद वाला होता है, पाचन को सहायता करता है, शरीर को ताकतवर बनाता है, वायु और पित्त को कम करता है। यह कीड़ों को भी समाप्त करता है और सिरदर्द, कान का दर्द, और मासिक धर्म के दर्द को कम करता है। यह गर्भाशय को शुद्ध करता है और विभिन्न उपचारों में उपयोगी होता है जैसे कि घावों, फ्रैक्चर्स और जलन के उपचार में। तिल का तेल विशेष रूप से इन उपचारों में अत्यधिक प्रशंसा प्राप्त करता है।
hindi translation
iti ghRtavargaH | atha tailAni | tailaM tvAgneyamuSNaM tIkSNaM madhuraM madhuravipAkaM bRMhaNaM prINanaM vyavAyi sUkSmaM vizadaM guru saraM vikAsi vRSyaM tvakprasAdanaM medhAmArdavamAMsasthairyavarNabalakaraM cakSuSyaM baddhamUtraM lekhanaM tiktakaSAyAnurasaM pAcanamanilabalAsakSayakaraM krimighnamazitapittajananaM yoniziraHkarNazUlaprazamanaM garbhAzayazodhanaM ca, tathA chinnabhinnaviddhotpiSTacyutamathitakSatapiccitabhagnasphuTitakSArAgnidagdhavizliSTadAritA bhihatadurbhagnamRgavyAlavidaSTaprabhRtiSu ca pariSekAbhyaGgAvagAhAdiSu tilatailaM prazasyate ||112||
hk transliteration by Sanscriptतद्बस्तिषु च पानेषु नस्ये कर्णाक्षिपूरणे | अन्नपानविधौ चापि प्रयोज्यं वातशान्तये ||११३||
In addition, it is recommended for use in enemas, nasal treatments, ear treatments, and for the management of headache and eye disorders. It is also useful in dietary and drinking guidelines and helps in balancing vata.
english translation
इसके अतिरिक्त, यह बस्ती (एनिमा), नस्य (नाक में डालने के उपचार), कान के उपचार, और सिरदर्द और नेत्र विकारों के प्रबंधन में उपयोगी है। यह आहार और पेय की विधियों में भी सहायक है और वात को शान्त करने में मदद करता है।
hindi translation
tadbastiSu ca pAneSu nasye karNAkSipUraNe | annapAnavidhau cApi prayojyaM vAtazAntaye ||113||
hk transliteration by Sanscriptएरण्डतैलं मधुरमुष्णं तीक्ष्णं दीपनं कटु कषायानुरसं सूक्ष्मं स्रोतोविशोधनं त्वच्यं वृष्यं मधुरविपाकं वयःस्थापनं योनिशुक्रविशोधनमारोग्यमेधाकान्तिस्मृतिबलकरं वातकफहरमधोभागदोषहरं च ||११४||
Castor oil is sweet, warm, sharp, and stimulates digestion. It has a bitter and astringent taste, is fine in texture, and purifies the channels. It benefits the skin, enhances vitality, has a sweet post-digestion effect, promotes longevity, and cleanses the reproductive organs. It is beneficial for health, enhances intelligence, memory, and strength, and is effective in balancing vata and kapha, and alleviates disorders of the lower part of the body.
english translation
एरण्ड का तेल मधुर, उष्ण, तीक्ष्ण, और पाचन को उत्तेजित करने वाला होता है। इसका स्वाद कटु और कषायानुरस है, यह सूक्ष्म होता है और स्रावों को शुद्ध करता है। यह त्वचा के लिए लाभकारी, बलवर्धक, और मधुर विपाक वाला होता है। यह योनिशुक्र को शुद्ध करता है, स्वास्थ्य को बढ़ावा देता है, और मेधा, स्मृति, और बल को बढ़ाता है। यह वात और कफ को संतुलित करता है और नीचे के हिस्से के दोषों को दूर करता है।
hindi translation
eraNDatailaM madhuramuSNaM tIkSNaM dIpanaM kaTu kaSAyAnurasaM sUkSmaM srotovizodhanaM tvacyaM vRSyaM madhuravipAkaM vayaHsthApanaM yonizukravizodhanamArogyamedhAkAntismRtibalakaraM vAtakaphaharamadhobhAgadoSaharaM ca ||114||
hk transliteration by Sanscriptनिम्बातसीकुसुम्भमूलकजीमूतकवृक्षककृतवेधनार्ककम्पिल्लकहस्तिकर्णपृथ्वीकापीलु- करञ्जेङ्गुदीशिग्रुसर्षपसुवर्चलाविडङ्गज्योतिष्मतीफलतैलानि तीक्ष्णानि लघून्युष्णवीर्याणि कटूनि कटुविपाकानि सराण्यनिलकफकृमिकुष्ठप्रमेहशिरोरोगापहराणि चेति ||११५||
The oils derived from Nimba, Atasi, Kusumbha, Moolaka, Jeevaka, Vata, Arka, Kampilla, Hastika, Karpura, Prithvi, Kapila, Karanja, Jangula, Shigru, Sarshapa, Suvarcha, Vidanga, and Jyotishmati are sharp, light, warm in potency, bitter, and have a bitter post-digestion effect. They are effective for alleviating conditions related to vata, kapha, krimi (worms), skin diseases, diabetes, and head ailments.
english translation
नीम्बा, अतासी, कुसुम्भा, मूलक, जीवक, वट, अर्क, कम्पिल्लक, हस्तिका, कर्पूर, पृथ्वी, कपिला, करञ्जा, जंगुला, शिग्रू, सरसप, सुवर्चा, विदंग, और ज्योतिष्मती से प्राप्त तेल तीक्ष्ण, हल्के, उष्ण वीर्य वाले, कटु और कटु विपाक वाले होते हैं। ये वात, कफ, कृमि, त्वचा रोग, प्रमेह, और सिर के रोगों को दूर करने में प्रभावी होते हैं।
hindi translation
nimbAtasIkusumbhamUlakajImUtakavRkSakakRtavedhanArkakampillakahastikarNapRthvIkApIlu- karaJjeGgudIzigrusarSapasuvarcalAviDaGgajyotiSmatIphalatailAni tIkSNAni laghUnyuSNavIryANi kaTUni kaTuvipAkAni sarANyanilakaphakRmikuSThapramehazirorogApaharANi ceti ||115||
hk transliteration by Sanscript