Sushruta Samhita
Progress:56.2%
पिप्पलीविडङ्गापामार्गशिग्रुसिद्धार्थकशिरीषमरिचकरवीरबिम्बीगिरिकर्णिकाकिणिहीवचाज्योतिष्मती- करञ्जार्कालर्कलशुनातिविषाशृङ्गवेरतालीशतमालसुरसार्जकेङ्गुदीमेषशृङ्गीमातुलुङ्गीमुरङ्गीपीलु- जातीशालतालमधूकलाक्षाहिङ्गुलवणमद्यगोशकृद्रसमूत्राणीति शिरोविरेचनानि । तत्र करवीरपूर्वाणां फलानि, करवीरादीनामर्कान्तानां मूलानि, तालीशपूर्वाणां कन्दाः, तालीशादीनामर्जकान्तानां पत्राणि, इङ्गुदीमेषशृङ्ग्योस्त्वचः, मातुलुङ्गीमुरङ्गीपीलुजातीनां पुष्पाणि, शालतालमधूकानां साराः, हिङ्गुलाक्षे निर्यासौ, लवणानि पार्थिवविशेषाः; मद्यान्यासुतसंयोगाः, शकृद्रसमूत्रे मलाविति ॥६॥
The following drugs are used as errhines (Shirovirecana): Pippali, Vidanga, Apamarga, Shigru, Siddharthaka, Shirisha, Marica, Karavira, Vimvi, Girikarnika, Kinihi, Vaca, Jyotishmati, Karanja, Arka, Alarka, Lashuna, Ativisha, Shringavera, Talisha, Tamala, Surasa, Aijaka, Ingudi, Meshashringi, Matulungi, Murangi, Pilu, Jati, Shala, Tala, Madhuka, Laksha, and Hingu. Rock-salt, spirits, cow’s urine, and watery exudation of cow dung are also considered. For their use: The fruits of Karavira and its related plants, The roots of plants from Karavira to Arka, The bulbs of those plants preceding Talisha, The leaves of those from Talisha to Arjaka, The barks of Ingudi and Meshashringi, The flowers of Matulungi, Murangi, Pilu, and Jati, The essence (Sara) of Shala, Tala, and Madhuka trees, The gummy exudations (Niryasa) of Hingu plants and Laksha trees, Salts which are modifications of earth, Wines which are modifications of Asava (fermented liquors), Secretions of cow dung and cow's urine in their natural state.
english translation
निम्नलिखित औषधियाँ शिरोविरेचन (उल्टी कराने वाली) के रूप में प्रयोग की जाती हैं: पिप्पली, विदांग, अपामार्ग, शिग्रू, सिद्धार्थक, शिरीष, मरीच, करवीर, विमवी, गिरिकर्णिका, किणीही, वाचा, ज्योतिष्मती, करंज, अर्क, अलर्क, लशुन, अतिविषा, शृङ्गवेर, तालीश, तमाल, सुरसा, ऐजका, इङ्गुदी, मेषशृङ्गी, मातुलुङ्गी, मुरङ्गी, पीलु, जाती, शाल, ताल, मधूक, लक्ष, और हिङ्गु। इनके प्रयोग के लिए: करवीर और इससे संबंधित पौधों के फल, करवीर से लेकर अर्क तक पौधों की जड़ों, तालीश से पहले के पौधों की कन्द, तालीश से लेकर अर्जक तक पौधों की पत्तियाँ, इङ्गुदी और मेषशृङ्गी की छाल, मातुलुङ्गी, मुरङ्गी, पीलु, और जाती के फूल, शाल, ताल, और मधूक वृक्षों का सार, हिङ्गु पौधों और लक्ष वृक्षों की गमी स्राव, पृथ्वी के रूपांतरित नमक, मद्य जो आसव (किण्वित द्रव) का रूपांतरण है, गाय के गोबर और मूत्र के स्राव उनकी प्राकृतिक अवस्था में।
hindi translation
pippalIviDaGgApAmArgazigrusiddhArthakazirISamaricakaravIrabimbIgirikarNikAkiNihIvacAjyotiSmatI- karaJjArkAlarkalazunAtiviSAzRGgaveratAlIzatamAlasurasArjakeGgudImeSazRGgImAtuluGgImuraGgIpIlu- jAtIzAlatAlamadhUkalAkSAhiGgulavaNamadyagozakRdrasamUtrANIti zirovirecanAni । tatra karavIrapUrvANAM phalAni, karavIrAdInAmarkAntAnAM mUlAni, tAlIzapUrvANAM kandAH, tAlIzAdInAmarjakAntAnAM patrANi, iGgudImeSazRGgyostvacaH, mAtuluGgImuraGgIpIlujAtInAM puSpANi, zAlatAlamadhUkAnAM sArAH, hiGgulAkSe niryAsau, lavaNAni pArthivavizeSAH; madyAnyAsutasaMyogAH, zakRdrasamUtre malAviti ॥6॥
hk transliteration by Sanscriptसंशमनान्यत ऊर्ध्वं वक्ष्यामः- तत्र भद्रदारुकुष्ठहरिद्रावरुणमेषशृङ्गीबलातिबलार्तगलकच्छुराशल्लकीकुबेराक्षीवीरतरुसहचराग्निमन्थ- वत्सादन्येरण्डाश्मभेदकालर्कार्कशतावरीपुनर्नवावसुकवशिरकाञ्चनकभार्गीकार्पासीवृश्चिकालीपत्तूरबदरयवकोलकुलत्थप्रभृतीनि विदारिगन्धादिश्च द्वे चाद्ये पञ्चमूल्यौ समासेन वातसंशमनो वर्गः ॥७॥
We shall now discuss the group of drugs with soothing effects. These include Bhadradaru, Kustha, Haridra, Varuna, Meshshringi, Vala, Ativala, Artagala, Kachura, Sallaki, Kuverakshi, Virataru, Sahacara, Agnimantha, Vatsadani, Eranda, Ashmabhedaka, Alarka, Arka, Shatavari, Punarnava, Vasuka, Vasira, Kancanaka, Bhargi, Karpasi, Vrishchiaali, Pattura, Vadara, Yava, Kola, Kulattha, etc., and the drugs forming the group of Vidari-gandhadi-Gana, as well as those belonging to the first two groups of Pancamula (Mahat and Svalpa). These are possessed of the general virtue of soothing (restoring to its normal state) the deranged Vata.
english translation
हम अब शमनकारी औषधियों के समूह पर चर्चा करेंगे। इनमें भद्रदारू, कुष्ठ, हरिद्रा, वरुण, मेशशृंगी, वला, अतिवला, आर्टगला, कचूरा, सललकी, कुबेराक्षी, वीरतरु, सहचर, अग्निमन्थ, वत्सादन, एरंड, अश्मभेदक, आलर्क, अर्क, शतावरी, पुनर्नवा, वासुका, वासिरा, कंचनक, भार्गी, कर्पासी, वृश्चिकाली, पट्टूरा, वदार, यवा, कोला, कुलथ्था, आदि, और विदारीगंधादि-गण के औषधियाँ, साथ ही पहले दो समूहों के पंचमूल (महत और स्वल्प) भी शामिल हैं। ये सभी वात दोष को सामान्य स्थिति में लाने की सामान्य क्षमता रखते हैं।
hindi translation
saMzamanAnyata UrdhvaM vakSyAmaH- tatra bhadradArukuSThaharidrAvaruNameSazRGgIbalAtibalArtagalakacchurAzallakIkuberAkSIvIratarusahacarAgnimantha- vatsAdanyeraNDAzmabhedakAlarkArkazatAvarIpunarnavAvasukavazirakAJcanakabhArgIkArpAsIvRzcikAlIpattUrabadarayavakolakulatthaprabhRtIni vidArigandhAdizca dve cAdye paJcamUlyau samAsena vAtasaMzamano vargaH ॥7॥
hk transliteration by Sanscriptचन्दनकुचन्दनह्रीबेरोशीरमञ्जिष्ठापयस्याविदारीशतावरीगुन्द्राशैवलकह्लारकुमुदोत्पलकन्द(द)लीदूर्वामूर्वाप्रभृतीनि काकोल्यादिः सारिवादिरञ्जनादिरुत्पलादिर्न्यग्रोधादिस्तृणपञ्चमूलमिति समासेन पित्तसंशमनो वर्गः ॥८॥
The drugs known as Chandana, Kucandana, Hrivera, Ushira, Manjishtha, Payasya, Vidari, Shatavari, Gundra, Shaivala, Kahlara, Kumuda, Utpala, Kadali, Kandali, Durya, Murva, etc., and the drugs forming the groups of Kakolyadi, Sarivadi, Anjanadi, Utpaladi, Nyagrodhadi, and Trina-Pancamula groups are generally soothing to the deranged Pitta.
english translation
चंदन, कूचंदन, हरिवेरा, ऊषीर, मञ्जिष्ठा, पयस्या, विदारी, शतावरी, गुंद्रा, शैवाला, काहलरा, कुमुद, उत्पल, कंदली, दूर्वा, मूर्वा, आदि, और काकोल्यादि, सारिवादी, अंजनादि, उत्पलादी, न्यग्रोधादि, तथा त्रिण-पंचमूल समूहों की औषधियाँ सामान्यतः दोषित पित्त को शान्त करती हैं।
hindi translation
candanakucandanahrIberozIramaJjiSThApayasyAvidArIzatAvarIgundrAzaivalakahlArakumudotpalakanda(da)lIdUrvAmUrvAprabhRtIni kAkolyAdiH sArivAdiraJjanAdirutpalAdirnyagrodhAdistRNapaJcamUlamiti samAsena pittasaMzamano vargaH ॥8॥
hk transliteration by Sanscriptकालेयकागुरुतिलपर्णीकुष्ठहरिद्राशीतशिवशतपुष्पासरलारास्नाप्रकीर्योदकीर्येङ्गुदीसुमना- काकादनीलाङ्गलकीहस्तिकर्णमुञ्जातकलामज्जकप्रभृतीनि वल्लीकण्टकपञ्चमूल्यौ पिप्पल्यादिर्बृहत्यादिर्मुष्ककादिर्वचादिः सुरसादिरारग्वधादिरिति समासेन श्लेष्मसंशमनो वर्गः ॥९॥
The drugs known as Kaleyaka, Aguru, Tilaparni, Kushtha, Haridra, Shitashiva, Shatapushpa, Sarala, Rasna, Prakiryya, Udakiryya, Ingudi, Sumanah, Kakadani, Neelam, Langalaki, Hastikarna, Munjataka, Lamajjaka, etc., and those belonging to the groups of Valli, Kantaka Pancamula, Pippalyadi, Brihatyadi, Mushkadi, Vachadi, Surasadi, and Aragvadhadi, are generally effective in soothing deranged Shleshma.
english translation
कालेयक, अगुरु, तिलपर्णी, कुष्ठ, हरिद्रा, शीतशिव, शतपुष्पा, सरला, रसना, प्रकीर्या, उदकीर्या, इङ्गुडी, सुमना, काकादनी, नीलांगा, लंगलकी, हस्तिकर्ण, मुञ्जातक, लामज्जक, आदि, और वल्ली, कण्टक पंचमूल, पिप्पल्यादि, बृहत्यादि, मुष्ककादि, वचादि, सुरसादि, और अरग्वधादि समूहों की औषधियाँ सामान्यतः श्लेष्म दोष को शान्त करती हैं।
hindi translation
kAleyakAgurutilaparNIkuSThaharidrAzItazivazatapuSpAsaralArAsnAprakIryodakIryeGgudIsumanA- kAkAdanIlAGgalakIhastikarNamuJjAtakalAmajjakaprabhRtIni vallIkaNTakapaJcamUlyau pippalyAdirbRhatyAdirmuSkakAdirvacAdiH surasAdirAragvadhAdiriti samAsena zleSmasaMzamano vargaH ॥9॥
hk transliteration by Sanscriptतत्र सर्वाण्येवौषधानि व्याध्यग्निपुरुषबलान्यभिसमीक्ष्य विदध्यात् । तत्र, व्याधिबलादधिकमौषधमुपयुक्तं तमुपशम्य व्याधिं व्याधिमन्यमावहति; अग्निबलादधिकमजीर्णं विष्टभ्य वा पच्यते; पुरुषबलादधिकं ग्लानिमूर्च्छामदानावहति संशमनम्; एवं संशोधनमतिपातयति । हीनमेभ्यो दत्तमकिञ्चित्करं भवति । तस्मात् सममेव विदध्यात् ॥१०॥
All medicines should be administered after carefully considering the strength of the disease, digestive capacity, and physical stamina of the patient. If a medicine is stronger than the disease, it can aggravate the condition or cause a new ailment. If it exceeds the digestive capacity, it may cause indigestion. If it surpasses the physical stamina, it can lead to weakness or fainting. Thus, excessive use of cleansing therapies can be harmful. Medicines should be given in appropriate doses, matching the disease's intensity and the patient's condition.
english translation
सभी औषधियाँ व्याधि की तीव्रता, पाचन क्षमता और रोगी की शारीरिक शक्ति को ध्यान में रखकर दी जानी चाहिए। यदि औषधि व्याधि से अधिक शक्तिशाली हो, तो यह स्थिति को और बिगाड़ सकती है या एक नई बीमारी उत्पन्न कर सकती है। यदि यह पाचन क्षमता से अधिक हो, तो अम्लपित्त उत्पन्न कर सकती है। यदि यह शारीरिक शक्ति से अधिक हो, तो कमजोरी या बेहोशी हो सकती है। इसलिए, अत्यधिक शोधन चिकित्सा हानिकारक हो सकती है। औषधियों को उपयुक्त खुराक में, रोग की तीव्रता और रोगी की स्थिति के अनुसार देना चाहिए।
hindi translation
tatra sarvANyevauSadhAni vyAdhyagnipuruSabalAnyabhisamIkSya vidadhyAt । tatra, vyAdhibalAdadhikamauSadhamupayuktaM tamupazamya vyAdhiM vyAdhimanyamAvahati; agnibalAdadhikamajIrNaM viSTabhya vA pacyate; puruSabalAdadhikaM glAnimUrcchAmadAnAvahati saMzamanam; evaM saMzodhanamatipAtayati । hInamebhyo dattamakiJcitkaraM bhavati । tasmAt samameva vidadhyAt ॥10॥
hk transliteration by Sanscript